Ostre sledované vlaky – rozbor (obsah)

rozbor-díla

 

Kniha: Ostre sledované vlaky

Autor: Bohumil Hrabal

Pridal(a):  e-M, Fraky33

 

Bohumil Hrabal

  • Bol to český spisovateľ, jeden z najvýznamnejších českých prozaikov. Narodil sa 28.3.1914 v Brne. Študoval na gymnáziu a potom na právnickej fakulte – vlastnil titul JUDr. Bol ženatý, bezdetný. Veľa času trávil po hospodách a jeho najobľúbenejším nápojom bolo pivo. Vystriedal radu povolaní, znal veľmi dobre rôzne prostredia, pracoval napríklad ako čašník, výpravčí, skladník, poisťovací agent alebo ako robotník v oceliarňach. Keďže nebol členom komunistickej strany, mal problémy v 70. a 80. rokoch, keď nemohli byť vydané všetky knihy, ktoré napísal, a preto niektoré vyšli až v exile.

 

Ďalšie diela:

    • Postřižiny
    • Slavnosti sněženek
    • Obsluhoval jsem anglického krále
    • Skřivánci na niti
    • Příliš hlučná samota

 

Literárne-historický kontext

  • Česká próza 2. pol. 20. storočia
  • Doba pred revolučným rokom 1968, u nás politika KSČ, cenzúra, po r. 1968 – zakázaný autor, autori píšu voľnejšie
  • 2. vlna vojnovej prózy
  • Obdobie normalizácie politických a spoločenských pomerov – próza 70. – 80. rokov
  • Inšpirované skutočnou udalosťou (Hrabal sám chvíľu pracoval ako výpravčí)

 

Ďalšie autori tohto obdobia:

    • František Halas – Torzo nádeje
    • Václav Kaplický – Kladivo na čarodejnice
    • Jan Otčenášek – Rómeo Júlia a tma

 

Rozbor diela: Ostre sledované vlaky

  • Dielo vydané v roku 1965 – z počiatku tvorby Bohumila Hrabala

 

Literárny druh:

  • Epika – dejovosť

 

Literárny žáner:

  • Novela s témou okupácie – rozsah medzi poviedkou a románom, nápadný dejový zvrat na konci novely

 

Myšlienka diela:

  • Kritika fašizmu a vojny vôbec, ktorá priniesla mnoho zbytočných škôd na ľudských životoch.

 

Téma

  • Metóda koláže, dvojitá rovina súkromného traumu a atentátu na muníciový vlak, hrdinstvo, humorná stránka, intímna stránka, prekonanie sebevraždy.
  • Snaha priblížiť chod malej železničnej stanice v Kostomlatech v roku 1945, keď republikou prechádzali ostre sledované transporty.
  • Príbeh mladého výpravčieho Miloša Hrmu po jeho neúspešnej sebevražde (nesťastný milostný život).

 

Motív:

  • pan výpravčí, pan prednosta, vlak, vlaková stanica, razítko, vojna, vojak, ostre sledovaný transport, koľaj, holuby

 

Znaky diela:

  • skôr humorná forma písania a prejavu, niekedy až napätá situácia, trefný niekedy až drsný, žiadna podrobnejšia psychologická kresba

 

Vyprávačie spôsoby:

  • Priama reč -,, Slúžili sme spolu na nočnej, k polnoci som si robila manikúru, a že nejeli vlaky, tak sme sa nudili,“ hovorila Zdenička a dívala sa do stropu. ,,Pomaly,“ povedal pan prednosta.
  • Vyprávač/lyrický subjekt: vyprávačom je hlavný hrdina Miloš Hrma, ich-forma
  • Objavuje sa tu retrospektíva

 

Typy prejavu:

  • Pásmo vyprávača, dialóg, vnútorný monológ hlavnej postavy

 

Jazykové prostriedky a ich funkcia v texte:

  • spisovná čeština:
    • archaizmy – perón, kramflek
    • historizmy – parabola
    • termíny – telegrafný stôl, Norimberské bagdety, ejakulatio prekoks, Poľské rysy (plemená holubov) hovorové slová – terazka, zírať
  • nespisovná čeština:
    • nespisovné výrazy – esesáci, fofrovať, ceckounek, prdeláč, hrozný
    • citovo zafarbené slová – lúčka, kundička, sestričky
    • slang – kastlák, perón,
    • cudzie slová – germanizmy – betriebsamtu, du Arschlecker, Foch, mundúr
    • dôvod: navodenie historických udalostí, priblíženie do atmosféry deja/prostredia (žel. stanice, vojna)

 

Tropy a figúry a ich funkcia v texte:

  • Porovnanie – sneh, jemný ako jepice; pozobat hlavy ženským; zvadol ako lilium
  • Personifikácia – lampa syčala, svetlo striekalo
  • Metonýmia – detátka – holuby
  • Hyperbola – plameň lampičky sa mi propaloval až do srdca
  • Metafora – som v prechode, otrieť parôžek
  • Epiteton – nočná obloha
  • Synekdocha -,, pretože som ešte v žene nikdy nebol´´
  • Aposiopéza: ,, idem k vám o rade…´´
  • Kakofónia (nelibozvučnosť) – crčet, chrčet
  • Polysynteton – nadužívanie spojky ,,a´´ (rýchlejší dejový spád)
  • Kontrast – krutosť x krása, heroický čin x lstivá zlomyseľnosť

 

Doba a miesto deja:

  • V Protektoráte Čechy a Morava, koniec druhej svetovej vojny

 

Hlavné postavy:

  • Miloš Hrma – výpravčí, mladý, nezkušený, citlivý, ľútostivý, zápasí s milostnými neúspechmi, ktoré boli príčinou jeho pokusu o sebevraždu
  • Hubička – výpravčí, „donchuán“ – má pestrý a úspešný milostný život, v príbehu je vyšetrovaný kvôli mravnému prestupku
  • Zdenička Svatá – telegrafistka, výpravčí Hubička jej orazítkoval zadok
  • Viktoria Freie – krásna Rakúšanka, odbojárka, prvá skúsenosť Miloša, pretrieť kanape
  • Máša – dievča Miloša
  • Pan prednosta – vášnivý chovateľ holubov, chce povýšiť

 

Dej:

Posledná vojnová zima a malomestské nádražie v blízkosti hraníc tvoria kulisu snad najznámejšej novely Bohumila Hrabala.
Hlavnou postavou je mladý výpravčí Miloš Hrma, sotva dospelý, alebo spíš práve dospievajúci mladý muž, ktorý práve zápasí s milostnými neúspechmi, ktoré boli príčinou jeho pokusu o sebevraždu. Proti nemu stojí výpravčí Hubička, veselý miestny donchuán, ktorého práve vyšetrujú nadriadení pre mravný prestupok, ktorého sa dopustil tým, že potiskol zadeček telegrafistky Zdeničky Svatej úradnými razítkami.
Vyšetrovacia komisia nájde Hubičku s Hrmou na stanici polospiačich a prednostu stanice v holubníku. Hubička je uznaný nevinným, ale prednosta stanice je uznaný nezpôsobilým k povýšeniu.
Zdánlivo bezstarostný a poživačný Hubička prekvapí Hrmu oznámením, že sa chystá zničenie transportu zbraní (ostre sledovaného), ktorý má po polnoci prejsť stanicou. Zatiaľčo prednosta odchádza na večeru k hrabatám Kinským, Hrma sa rozhodne, že sa do spiknutia zapojí a sám hodí bombu do vlaku. Na stanici prichádza spojka s informáciami a vybavením, Viktoria Freie.

Je to krásna žena, ktorá prejaví Hrmovi náklonnosť, čoho v predvečer záškodníckej akcie Hrma využije v jej náručí sa stane mužom. Plný sebavedomia a hrdosti vyda sa splniť zamýšľaný úkol, vylezie na staničný semafor a skutočne sa mu podarí hodiť do nemeckej vlaku bombu.

Uvidí ho však pri tom nemecký vojak hliadkujúci v poslednom vagóne, na ktorého Hrma vystrelí a vojaka zasiahne.

Nemecký vojak bohužiaľ Hrmu tiež zasiahne. Obaja padajú do príkopu vedľa koľají, kde umierajú. Nemec v bolestiach, Hrma s hrdosťou na svoj čin, ale zároveň s ľútosťou nad umierajúcim Nemcom a pýchu nad záškodníckym činom sprevádza pocit márnosti nad smrťou a vojnou vôbec.

 

Reakcia okolia, popr. kritiky:

  • Nebol členom komunistickej strany a preto v 70. a 80. rokoch nemohol vydávať svoje knihy, a tak niektoré vyšli až v exile, písal slobodne, pravdivo, skrytá kritika režimu.
  • Ostre sledované vlaky bolo sfilmované a ocenené Oskarom.

 

Rôzne (i neliterárne) adaptácie:

  • Rovnomenný film z roku 1966, režisér Jiří Menzl

Vložiť komentár