O myšiach a ľuďoch – rozbor (obsah)

 

Kniha: O myšiach a ľuďoch

Autor: John Steinbeck

Pridal(a): Brendy

 

John Steinbeck (1902 – 1968)

• prozaik, dramatik, NC
• zobrazuje dobu hospodárskej krízy, konflikt dobra a zla
• v závere svojho života vyvolal rozruch svojím článkom o Vietnamskej vojne (jeho syn sa zúčastnil bojov vo Vietname)
• vo svojich dielach líči život amerických nižších vrstiev, jeho diela sú aj humorné (Pláň Tortilla), aj tragické
• študoval históriu, anglickú literatúru a biológiu, pochádzal z chudobných pomerov, takže musel štúdium niekoľkokrát prerušiť
• pracoval na farmách, v cukrovaroch, na rančoch
• školu nakoniec definitívne opustil a stal sa spisovateľom (najprv pracoval ako novinár)

Ďalšie významné diela:

• Neznámemu bohu, Ryzáček, Pláň Tortilla, Hrozny hnevu, Na Plechárni, Toulavý autobus, Na východ od raja, Perla

 

Zaradenie autora (John Steinbeck), znaky obdobia

• Literatúra 1. pol. 20. storočia
• Medzivojnová literatúra, americký realizmus, sociálne kritická próza
• Realizmus (z latinčiny = večný, skutočný)
  • ide o metódu zobrazenia skutočnosti a jej kritického poznávania, požiadavka objektivity, užívanie sa nových výrazových prostriedkov (nárečie, archaizmy), kladený dôraz na prehľadnú kompozíciu, literárny hrdina sa vyvíja

 

Autori, ktorí tvorili vo vtedejšom období

• Mark Twain, Ernest Hemingway, Francis Scott Fitzgerald: Veľký Gatsby, Erich Maria Remarque, William Faulkner: Absolone, Absolone!, James Joyce: Odysseus

 

Vlivy na tvorbu

• Novela vznikla v dobe, keď autor pôsobil vo Federálnej spisovateľskej akcii
• Steinbeck strávil väčšinu života v Kalifornii, vyzkúšal mnoho povolaní (poznal chudobu, pracoval na farmách)
• Názov knihy je vlastne odkazom k básni Myška od škótskeho básnika Roberta Burnsa

 

Spoločensko-historické pozadie

• Rozmach a dokončenie priemyselnej revolúcie, hospodársky vzostup (avšak v Amerike hospodárska kríza), aplikácia poznatkov v praxi
• Odraz 1. SV, oslabenie Nemeckých mocí

 

O myšiach a ľuďoch – rozbor knihy

• Obecná charakteristika -> próza
• druh: epika (zachytený dej)
• žáner: novela – alegória, prvky balady (pochmúrny dej, tragický záver)
  • stredný rozsah, krátky časový úsek – niekoľko dní
  • jednota miesta deja (ranč na americkom juhozápade a jeho blízke okolie, menšie množstvo postáv)
  • dejový zvrat (Lennie zabije Curleyovu ženu)
  • prekvapivá pointa – George Lennieho zastrelí
  • minimum epizód – funkciou epizód objasniť vzťah postáv, minulosť postáv

 

Tematická výstavba

• námiet: kritika a odsúdenie násilia, rasizmu a vykorisťovania ľudí,
• doba deja: 30. roky 20. storočia, obdobie niekoľkých dní
• miesto deja: Kalifornia, farma v salinaskom údolí (v blízkosti mesta Soledad – juhovýchodne od amerického mesta Salinas v západnej Kalifornii)
  • dom – hlavné prostredie
    • u stien osem lôžok, nad každým bednička od jabliek=polička
    • blízko steny kamna s trubou, uprostred miestnosti stôl
  • na brehu
    • stromy-vrby, platany, tôňka
    • pár míľ na juh od Soledadu (Z Kalifornie) pri rieke Salinas a Gabilských horách
  • kolna (kôlna) na postroje
    • bydlisko Crooksa

 

Motív:

• priateľstvo, duševná zaostalosť, cesta za snom, život na farmách, túžba po šťastí, chudoba, rasizmus, násilie, podlosť, nenaplnený život, obeť, sklamanie

 

Myšlienky

• príbeh plný priateľstva medzi Georgom a duševne zaostalým Lenniem a ich ťažkým životom
• témou sú spoločenské pomery v prostredí vidieka tejdošej Ameriky
• autor zachytáva, ako sa ľudský sen môže v okamihu rozpadnúť
• píše o dôležitosti priateľstva, o samote a tiež o láske
• v tejto novele veľmi dobre zachytil Ameriku tridsiatych rokov, napríklad rasizmus a odmerané vzťahy bielých k černochom

 

Jazyková výstavba

• Jazyk je nespisovný, iba vyprávač hovorí spisovným jazykom. Text je založený hlavne na dialógoch, preto má rýchly spád. Je tu verne nastínaná atmosféra scén a popisy prostredia, nevyskytujú sa tu úvahy. Jednoduchý, všeobecný a hovorový, slang.
• Príbeh je postavený na dialógoch (má blízko k dráme)
• Prehľadná stavba vietnych celkov
• Kontrast medzi priezviskom Lennieho – Small x jeho veľkou telesnou silou
• Nespisovný jazyk: Mrštnej si byť môže, ale preto ešte nemusí rejpať do Lennieho. Zdál sa slušnej.
• Vulgárne výrazy: sakra, rajda, kurva, magor
• Zdrobneniny: sboreček, čumáček, vrbičky, zrníčko
• Epiteton: krivka zlatých svahov
• Prirovnanie: Králičky sedeli nehnute ako šedé valúny opracované sochárom. Lennie vyzeral ako prišliapaný červ.
• Inverzia: Pár míľ na juh od Soledadu zařežuje sa rieka Salinas až pod samý svah kopca a je tam hlboká a zelená.
• Vsuvky: Čo to na neho, prosím vás, sedlo? A čo vy sa do toho, sakra, máte čo pliesť!
• Neukončená výpoveď: Viete… No, keď je to takový… Hezká… ale…
• Oslovenie: Kúkni, Georgi, čo som urobil. Bol tu, Curley, pred chvíľou. Viete Slime, ja tým nič nemyslel.
• Metafora: volavky stojace na svojich chodách,
• Rečnícke otázky: Viete, čo ja si myslím?

 

Kompozičná výstavba

• er-forma („oko kamery“) – zprostredkováva dej z vonkajšej perspektívy
• dielo má formu vyprávania
• stavba textu je jednoduchá a prehľadná, neobsahuje úvahy
• najdôležitejšie je maximálna sevrenosť (logická výstavba zápletky, zúžené spektrum postáv)
• 6 kapitol
• chronologicky (o minulosti postáv sa dozvídame z ich dialógov)
• občas retrospektívne spomienky na tetu Kláru Lennieho, na dobu, keď bol George a Lennie na inej farmách, keď museli odísť, (Lennie si chcel šahnúť na sukňu, na materiál, jednej dievčiny, problém, odišli, George tušil problém)

 

Vyprávač

• nepozná motiváciu jednania postáv ani ich skryté myšlienky
• zachytená vnútorná perspektíva postáv v niektorých pasážiach (Lennie sa hrôzou rozplakal) (Zacloumal jej preto, mal už na ňu vztek)

 

Postavy

a) Hlavné:

• George Milton – hodný, obetavý, túžiaci po spokojenom živote. Hoci sa na Lennieho často zlobí a vyčíta mu, že sa o neho musí starať, má ho vo skutočnosti veľmi rád.
• Lennie Small – pôsobí dobráckym dojmom, je veľmi pracovitý – „udelá, čo sa mu povie“. Je bohužiaľ hodne naivný a hlúpy, chová sa ako malé dieťa a zo spusty vecí nemá rozum. Mám svoj sen o šťastnom živote, ale ten sa bohužiaľ nevyplní. Aj keď to asi nie je jeho zámer, chová sa miestami docela sobecky a tiež umí citovo vydierať. To sa ale asi dá pričítať jeho mentálnemu postihnutiu. Je sezónne najatý dielnik na ranči tchána Curleyovej ženy, snaží sa so svojím“parťákom“Georgom vydelať peniaze na spoločnú budúcnosť (ich vlastný ranč), Curleyova žena, ktorú dosiaľ len pozoroval, ho fyzicky priťahuje. Curleyova žena je na ranči medzi mužmi opustená, osamelá, využíva svojej atraktivity, koketuje s dielnikmi aj s Lenniem, vyrovnáva sa tak so svojou samotou a potrebou pozornosti, do stajne, kde sa scéna odohráva, za Lenniem prišla dobrovoľne

b) Vedľajšie:

• Curley – žiarlivý, zakomplexovaný, agresívny mladý muž, snažiaci sa vynútiť si autoritu
• Curleyova žena – krásna, vyzývavá, nepriľaž inteligentná, pod slupkou svodnej ženy sa však skrýva osamelá bytosť, ktorej chýba láska a ktorá musí žiť život, o ktorý nestojí.
• Crooks – dôležitá postava, černoch, ktorý stojí až na úplnom okraji spoločnosti, človek prirodzenej inteligencie
• Carlson -tlustý, vtipný, nepřesvědčitelný, nesoucitný
• Whit – mladý nádeník, šikmé ramena sklonené dopredu, došlapuje ťažko na paty, výbušný
• Candy – uklízeč, vysoký, prihrbený starček, bezruký
• Slim – kočiš, dlhé čierne vlasy, ostre řezaný obličej, minimálne známky stária, veľké hubené ruke, premýšľavý, chápavý, dobrý človek, habán, knieža ranča, veľká autorita, jeho názor=zákon

 

Obsah

Hlavnými postavami tu sú dva kamaráti – George a Lennie.

Lennie Small bol duševne postihnutý muž, ale zato mal silu ako medveď. Jenže mal taky jednu úchylku – miloval všetky hebké veci a rád sa ich dotýkal.

Lennieho si zobral kamarát George Milton. Obaja sa vydávajú na farmu, kde sa zoznámia s ostatnými pracovníkmi. Obaja snia o tom, že si jedného dňa zarobia svoje vlastné hospodárstvo a budú chovať králičky s hebkou srsťou. Curley, syn majiteľa farmy, je ženatý, ale jeho žena s ním nie je moc šťastná. Preto často vyhľadáva spoločnosť dielnikov. A tak sa stalo, že jedného dňa navštívila aj Lennieho. Ten jej svieril, že má v obľube hebké veci. Dovolila mu teda pohladiť si jej vlasy. Lennie ich však tlačil tak silno, až Curleyho žena začala strachy kričať. Lennie, celý vyděšený, jej nechtiac zlomí vaz. Utečie sa schovať k rieke, ako mu poradil George. Curley zistil, čo Lennie urobil jeho žene, a vydal sa ho zabiť. Avšak George Lennieho vyhľadá skôr, chce ho ušetriť od bolesti a krutého zaobchádzania, a tak ho v okamihu, keď spolu hovoria o svojom sne, strelí do hlavy.

 

Kritika a vplyv diela

• Filmová adaptácia z roku 1992: Gary Sinise (Kriminálka NY) – George a réžia, John Malkovich (Velmi nebezpečné známosti) – Lennie
• Prvý film však pochádza z roku 1939
• Spolu s Hemingwayom a Faulknerom tvoria veľkú trojku americkej literatúry 1. polovice 20. storočia (Steinbeckove prózy najmenej lákali k napodobovaniu – nevynikali po formálnej stránke)
• Z českých autorov obdivovaný napr.: V. Vančurou, F. Halasom

 

Porovnanie

• Postavenie černochov vo spoločnosti: W. Faulkner: Absolone, Absolone!
• Shodný motiv vraždy: nájdeme u Shakespeara: Othello, Máchy: Máj, Dreisera v Americkej tragédii, Fukse : Spalovač mŕtvol

 

Môj názor

Veľmi pôsobivý príbeh, ktorý opravdu dokáže zapôsobiť na city človeka, aj keď ho nezajíma Amerika 30. rokov a život v nej. John Steinbeck opravdu vedel, ako na svojich čitateľov. Najviac ma dojímala postava Lennieho, ktorý bol mentálne postihnutý a ktorého nám je celý príbeh ľuté, aj keď dokázal zabiť. Zastrelením Lennieho Georgom dokazuje veľké priateľstvo, ktoré k nemu choval.