Kniha: Neznesiteľná ľahkosť bytia
Autor: Milan Kundera
Zaslal(a): Clementine
Milan Kundera
– 1. apríla 1929, Brno
– básnik, dramatik, prozaik, esejista a prekladateľ
– člen komunistickej strany
– emigroval do Francúzska, zbavený československého občianstva
– do zamatovej revolúcie zakázaný
Neznesiteľná ľahkosť bytia
Charakteristika diela:
– román
– 60. roky 20.stor
– motív človeka potácajúci sa medzi ideológiami
– svet naplnený sexuálnym a umeleckým pôžitkárstvom (= neznesiteľná ľahkosť bytia)
– hlavnou témou je hľadanie zmyslu života, problematika slobody človeka a protiklady dobra a zla (ľahkosti a tiaže)
Charakteristika postavy:
Tomáš:
– nerozhodný
– úprimný
– neschopný vernosti, podvádzanie berie čisto ako fyzický akt bez citov
– nesebecký
Tereza:
– milujúci Tomáša
– precitlivená
– impulzívny
– oddaná
Sabina
– umelkyňa
– hľadá zmysel života
– večne nenaplnená
– milenka Tomáša
– neschopná trvalého vzťahu
– bez morálnych zásad, odporkyňa gýča
– vnútorne nepokojná
Charakteristika deje:
– príbehom dvoch párov: pražského neurochirurga Tomáša, jeho ženy servírky Terezy, maliarky Sabiny a učiteľa France
Obsah:
– Tomáš je mladý a uznávaný lekár, žijúci staromládeneckým životom. Mal mnoho žien, ale bál sa straty slobody. S žiadnu nedokázal zdieľať jednu posteľ, všetky odvážal domov ešte v ten večer. S každou ženou sa mohol vidieť (milovať) maximálne trikrát a potom sa s ňou už nikdy nestretol – takto spoznal cez dvesto dievčat.
– Bežne sa mu stávalo, že ho povolali (ako jedného z najschopnejších chirurgov v republike) na druhý koniec republiky. Počas takej jednej cesty do západných Čiech zažil niekoľko neskutočných náhod:
V nemocnici Terezina mesta sa objavil náročný prípad mozgovej mŕtvice, kvôli ktorému pozvali Tomášova primára k rýchlej konzultáciu. Ale ten mal ischias, nemohol sa hýbať, a poslal do vidieckej nemocnice Tomáša. V meste bolo päť hotelov, ale Tomáš padol práve na ten, kde bola zamestnaná Tereza. Náhodou mu zostalo pred odchodom vlaku trochu voľného času, aby si šiel sadnúť do reštaurácie. Tereza mala zrovna službu a obsluhovala Tomášov stôl.
– Tereza zrovna končila, a tak ju Tomáš pozval na prechádzku do parku. Po rozhovore ju dal svoju vizitku, odišiel do Prahy a nepočítal s tým, že by sa mu niekedy ozvala. Hneď ďalší týždeň však zavolala. Chcela by vraj prišla na víkend. Tomáš zrušil všetky vopred dohodnuté schôdzky a Terezu vyzdvihol na stanici. Trval na tom, aby bola ubytovaná v hoteli. Po milovaní ju skutočne odviezol do hotela. Počas ďalšej noci u neho náhle začala mať horúčku a zaspala v jeho posteli. Tomáš bol bezmocný, musel s ňou spať v jednej posteli. Ľahol si vedľa nej a cítil divný pocit. V nedeľu odišla Tereza domov. Ďalší víkend sa situácia opakovala. Cestou na stanici si Tomáš v hlave pripravoval, ako jej povie pravdu o svojom milostnom živote. Nechcel, aby si myslela, že ju patrí a že to s ňou myslí vážne.
– V piatok stála na stanici s obrovským kufrom v ruke. Tomáš vôbec nevedel, čo v ňom má a čo s ním zamýšľa. Oznámila mu, že v tom kufri je celý jej život a prišla k nemu žiť. Nedokázal ju povedať nie. Vzal ju k sebe domov. Najskôr sa ju postaral o prácu. Zašiel za svojou najlepšou priateľkou Sabinou, ktorá bola maliarkou a mala styky s lepšou spoločnosťou. Bola výnimka medzi milenkami Tomáša. S ňou sa miloval neustále, ale považoval ju iba za kamarátku. Zohnala pre Terezu miesto v jednom pražskom denníku – vyvolávala filmy z fotoaparátov. Onedlho Tereza však chcela viac a požiadala o miesto fotografky. Bolo jej vyhovené. Bla na seba pyšná, že sa z obyčajnej servírky stala fotografkou. Potom však prišiel august 1968 a ruská okupácia. Tomášovi, Tereze a Sabine sa podarilo emigrovať. Tomáš mal už kedysi niekoľko ponúk od priateľa z Zürichu, aby pracoval v jeho nemocnici. Po niekoľkých odmietnutie sa tentokrát ozval sám. Priateľ ho s veľkou radosťou prijal. Tereza vyvolala fotografie z obsadenej Prahy a priniesla ich na ukážku do jedného denníka. Redaktor ju prijal.
– Niečo podobné sa prihodilo Sabine. Usporiadala svoju výstavu a všetky obrazy predala. Zo dňa na deň sa z nej stal boháč.
– Tomáš neprestal mať milenky a Tereza mu to stále trpela. Verila jeho citátu, že láska a sex nemajú nič spoločné. Nesmierne ju miloval. A ona bola asi jediná žena na svete, ktorá dokázala jeho lásku pochopiť.
– V Zürichu si tiež zaobstarali psa, ktorému dali meno Karenin. Tereza však postupne začala zisťovať, že ju strašne chýba rodná vlasť a cez okupácii sa rozhodla vrátiť do Prahy spoločne s Karenina.
– Z počiatku bol Tomáš rád, že sa jej zbavil. Potom mu ale došlo, ako mu chýba a rozhodol sa vrátiť tiež. Po príchode do Prahy ju okamžite vyhľadal. Začali spolu opäť žiť v jednom byte. Tomáš začal znovu operovať, ale Tereza sa vrátila k svojej pôvodnej profesii čašníčky.
– Jedného dňa sa Tomáš rozhodol napísať článok do novín o Oidipovi a prirovnal jeho činy k činom komunistov. Oidipus, keď zistil, čo vykonal, sa necítil byť vinný, ale nedokázal sa pozerať na nešťastie okolo a radšej si prepichol oči a utiekol. To isté poradil komunistom.
– Jeho článok naozaj v jednom denníku vyšiel, ale značne skrátený. Ten vyvolal rozruch na ruskej ambasáde.
– Do nemocnice za ním prišla polícia. Navrhli mu, nech napíše nejaké vyhlásenie, že to nemyslel vážne. Tomáš si vzal týždeň na rozmyslenie. Potom riaditeľovi nemocnice oznámil, že žiadny list písať nebude. Ten mu pevne as obdivom stisol ruku. Tomáša preradili na 80 kilometrov vzdialené stredisko. Jazdil domov neskoro večer a strhaný ako zviera. Neskôr si zohnal miesto bližšie Prahe, ale už nikdy neoperovali. Pracoval ako obvodný lekár, iba predpisoval aspirín alebo Brómhexín.
– Raz sa Tereza stretla v práci s milým mužom, ktorý ju zbavil opitého zákazníka v bare, kde pracovala. Dal ju svoju adresu. Potom ho už viackrát nevidela. Priznala sa Tomášovi, že už nedokáže žiť vedľa neho, bez toho aby žiarlila.
– Druhý deň sa spolu išli prejsť do parku, kam často chodievali, keď sa spoznali. Tomáš povedal Tereze:
„Ja Ti rozumiem. Viem, čo chceš. Všetko som zariadil. Pôjdeš až hore a všetko pochopíš. „
-Tým „hore“ myslel Petřín. Absolútne sa jej nechcelo, ale nedokázala ho neposlúchnuť. Keď tam vyšla, stretla sa s tromi mužmi, ktorý držali nejaké polená v podpazuší, as dvoma skleslými muži. Muži sa jej spýtali, či to je naozaj jej želanie. Povedala áno. Tí dvaja muži sa postavili k stromu, oči im zaviazali muži s puškami a potom ich zastrelili. Tereza si dlho vyberala svoj strom, odmietla pásku a čakala na smrť. Keď na ňu jeden muž zamieril, vykríkla, že to vôbec nie je jej želanie. Muž okamžite sklopil zbraň.
– Bála sa vrátiť domov k Tomášovi. Nevedela, ako mu vysvetliť, že neposlúchla jeho príkaz. Rozhodla sa navštíviť muža, ktorý jej dal adresu v bare. Ten ju doma znásilnil a ohrdnutá Tereza sa vydala k Tomášovi.
– Za Tomášom prišiel do práce pohlavár z ministerstva vnútra. Ponúkol mu niečo podobné, ako polícia pred dvoma rokmi. Aby odvolal svoj článok o Oidipovi. Muž mu neustále kládol na srdce, že je skvelý chirurg a bez jeho šikovných rúk zomrie mnoho ľudí. Tomáš mal obrovskú chuť sa vrátil do nemocnice a na operačnú sálu, ale keď si prečítal, čo by musel podpísať, tak si to hneď rozmyslel.
– To, čo mal teraz podpísať, bolo oveľa horšie, než čo po ňom žiadal pred dvoma rokmi jeho primár. To nebolo len naprostej odvolanie článku o Oidipovi. Tu boli vety o láske k Sovietskemu zväzu, o vernosti komunistickej strane, tu bolo odsúdenie intelektuálov, ktorí vraj chceli krajinu priviesť k občianskej vojne, ale hlavne tu bolo donášanie redaktorov z týždenníka spisovateľov aj s menom redaktora, ktorí vedome zneužili jeho článku, aby mu dali iný zmysel a premenili v kontrarevolučnej výzvu.
– Tomáš sa rozhodol nič nepodpísať. Komunisti ho odvolali z miesta doktora a stal sa z neho umývač okien. Každý si ho domov žiadal a miesto aby mu umyl okná, pili víno a diskutovali o režime a jeho hrôzach. Po dvoch hodinách mu naspal zákazník do výpisu trinásť umytých okien a za „prácu“ zaplatil.
– V Prahe to Tereza ani Tomáš už nemohli vydržať. Predali všetko, čo sa dalo a odišli na vidiek, kde si kúpili domček s výbehom pre Kamenina. Šťastie im ale pes začal kaziť. Jedného dňa si Tereza všimla, že Karenin kríva na jednu nohu. Tomáš mu ju ohmatal a našiel hrčku. Karenin mal bezpochyby rakovinu. Ešte v ten deň ho spoločne s miestnym veterinárom operovali.
– Boli tri hodiny ráno, keď sa zrazu prebudil. Vrtel chvostom a šliapal po Tereze aj po Tomášovi. Maznal sa s nimi divoko a nenásytne. To sa ešte nikdy nestalo, aby ich zobudil. Vždy čakal, až sa prebudí niekto z nich a potom sa ešte len odvážil za nimi vyskočiť. Ale tentokrát sa nevedel ovládnuť, keď uprostred noci prišiel náhle k plnému vedomiu. Keď teraz videl, že je doma a spoznal svojich najbližších, musel im oznámiť svoju strašnú radosť, radosť z návratu.
– Lenže Kareninův stav sa zlepšil len dočasne. Za nejaký čas u neho prepukla rakovina na plno. Oba dva to veľa prežívali, vedeli, že bol medzi oboma akýmsi putom. Karenin často celú noc nariekal. Spoločne sa rozhodli, že nebude ďalej trpieť a že ho minú.
– Bolo ráno, za chvíľu mali obaja odísť z domu. Tereza vošla do izby ku Karenina. Ležal až doteraz ľahostajne, ale teraz keď počul otvorenie dverí, vztýčil hlavu a pozrel sa na ňu. Nemohla uniesť ten pohľad, zľakla sa ho skoro. Takto sa nikdy na Tomáša nepozeral, takto sa díval len na ňu. Ale nikdy nie s takou intenzitou ako tentoraz. To nebol zúfalý alebo smutný pohľad, to nie. To bol pohľad strašné, neznesiteľné dôverčivosť. Ten pohľad bol dychtivá otázka. Celý život čakal Karenin na Terezin odpoveď a teraz jej oznamoval, že je stále pripravený sa od nej dozvedieť pravdu. Ten pohľad strašné dôverčivosť bol len krátky. Za chvíľu položil zase hlavu na svoje packy. Tereza vedela, že takto sa už na ňu nikto nepozrie ..
—————————————————————————
◆ Stiahnuť prácu v PDF ◆ ◆ Upozorniť na chybu ◆
—————————————————————————