Lolita – čitateľský denník (rozbor)

 

 Kniha: Lolita

 Autor: Vladimir Vladimirovič Nabokov

 Zaslal(a): Kate

 

 

Postmodernizmus, 2. pol. 20. stor.

Vyraďovať forma:

  • próza

Lit. druh:

  • epika

Literárny žáner:

  • román psychologický

 

Vedel. smer:

  • postmodernizmus

 

Priestor:

  • Francúzsko, Amerika

 

Čas:

  • rok 1947 (až 1952)

 

Charakteristika:

  • retrospektívnu životopisnýromán anglicky písaný o zakázanej vášni, láske, túžbe v   podobe zápiskov z   väzenia, kde hrdina trávi svoje posledné dni za vraždu soka   – aj román On the road (na ceste)
  • román vyšiel prvýkrát v  Paríži 1955; podľa knihy boli natočené dva rovnomennej filmy (1962 – réžia Stanley Kubrick; 1997 – réžia Adrian Lyne); do roku 1958 bol zakázaný vo Veľkej Británii i Spojených Štátoch

 

Téma:

  • tabuizovanej – sexuálneho vzťahu dospelého muža  s   neplnoletou dievčatkom
  • nevšedný, až opovážlivé téma, však nie sú v ňom prvky pornografie, všetko je napísané slušnou formou a je až zarážajúce, ako autor dokáže všetko tak výstižne, detailne opísať

 

Námet:

  • Originálne, súdne výpoveď štyridsiatnika Humberta o bezhraničnej posadnutosti kúzlom dvanásťročnej nymfičky.
  • nejde o pornografii, ale o príbeh horkosti lásky (ako je zamilovať sa bolestivé, keď láska nie je opätovaná).

 

Dej v   kocke:

Román je koncipovaný ako denníkový záznam a fiktívne rozhovor s čitateľom aj súdne porotou, ktorý vedie hrdina príbehu Humbert Humbert. opisuje v   ňom svoju posadnutosť po 12-ročné Lolite, ktorá sa podobá jeho detskej láske. Túžba po Lolite ho vedie k sobášu s   jej matkou Charlotte Hazeovej – tá nájde denník, v   ktorom H. píše, ako sa mu manželka hnusí. V   afekte vybehne pred dom a je zrazená autom. H. pred Lolitou matkinu smrť utají a ako jej otčim s   nej putuje po Amerike. L. však Humbertovi utečie s   Quiltym, ktorý je jeho “dvojníkom”. Humbert ho po rokoch zabije a tým obrazne zabije sám seba.

 

Dej:

  • Príbeh je v podstateretrospektívnom rozprávaní Francúza, žijúceho v USA – Humberta Humberta z väzenia.

 

Prvá časť:

Vo svojej cele podáva výpoveď o svojej láske k nymfičkám (ako je sám nazval), “démonickým” očarujúcim dievčatkám vo veku 9-14 rokov. Sám sa priznáva, že sa za túto úchylku hanbil, ale nikdy ju nedokázal prekonať, iba utlmiť. Vo svojej rodnej krajine sa teda radšej ožení, aby nevzbudzoval svojím záujmom o deti pozornosť. Humbert Humbert rozpráva príbeh a je hlavným hrdinom. Je to literárny vedec narodený roku 1910 v Paríži švajčiarskemu otcovi a anglickej matke. V 13 rokoch bol zamilovaný do dievčaťa menom Anabell Leighová, ktorá po pár rokoch ich lásky zomrela na týfus. Humberta to veľmi zasiahlo a odvtedy hľadal Anabell v každej dievčine. Odtiaľ pramení jeho vášeň pre malé dievčatká. V dospelosti je mu citovú útechou krátkodobý fyzický vzťah s prostitútkou, potom si uvedomí, že musí svoj život dať do určitých koľají, a preto sa ožení sa spočiatku krásnou Valériou. Po čase jej začne ženou pohŕdať, pretože je stále viac vzdialená jeho predstave krásne nymfičky. Jeho žena ho prekvapí vzťahom k ruskému taxikári, ich manželstvo končí rozvodom. Neskôr Valerie zomiera počas pôrodu.
Humbert sa snaží túto etapu svojho života uzavrieť a roku 1947 ide do New Yorku, kde má napísať literárno teoretickú prácu. Tu sa ale nemôže plne sústrediť na svoju prácu, pretože okolo neho žijú nymfičky, ktoré nemá šancu získať. Potom sa dvakrát zrúti a zdržiava v sanatóriu. Po skončení liečenia sa stále nemôže sústrediť na svoju prácu. Rozhodne sa od známych prijať ponuku ubytovania u tridsaťročnej Američanky Charlotty Hazeovej, vdovy, ktorá má dvanásťročnú dcéru Lolitu (Dolores). Hneď na prvý pohľad sa Humbert do Lolity (hovorí jej tiež Dolly, Lolita, Lola, Lo, alebo L) zamiluje. Snaží sa získať jej náklonnosť, užíva si každú chvíľku s ňou, ale Lolita preukazuje Humbertovi len malú pozornosť. Humbert si začne písať denník, kde zachytáva každodenné zážitky s Lolitou. Hoci je dievčaťom doslova posadnutý, je veľmi kritický voči jej úzkoprsosti a obľube v vtedajšej americkej maskultuře (obzvlášť potom filmoch pre mládež a komiksoch).

Charlotta má so svojou dcérou zlý vzťah, myslia si, že pobyt v letnom tábore jej dcéru trochu vychová. Humbert umiera túžbou po Lolite, ale pani Hazeovej ho zaskočí milostným listom, kde mu vyjadruje svoje city. Humbert je jej konaním zaskočený, stále miluje Lolitu. Aj napriek tomu sa s Charlottou ožení, pretože bude mať možnosť sa dostať ešte do väčšej blízkosti Lolity. Charlotta netuší, že je Humbertovi v skutočnosti na smiech, rovnako tak nevie o Humbertova vášni pre jej dcéru.

Charlotta po svadbe berie plne rodinný život do svojich rúk, zariaďuje dom, plánuje život ostatným. Charlotta má v pláne poslať svoju dcéru do internátnej školy. Humbert sa tejto skutočnosti zľakne. Preto začne spriadať plány, ako by svoju manželku zniesol zo sveta. Napadne ho, že by Charlottu mohol utopiť. Počas plávania v jazere ale stratí odvahu. Počas jeho neprítomnosti Charlotta nájde jeho tajný denník, v ktorom si zapisuje svoje city k Lolite.

Rozhodne sa s Lolitou utiecť a Humertovi vyhráža, že odhalí jeho pravú tvár “hnusného starého chlipníka”. Charlotta rýchlo spíše listy a beží cez ulicu je hodiť do schránky, ale v tom momente ju prejde auto.
Zrazu sa pred Hubertom otvárajú netušené možnosti, rozhodne sa vyzdvihnúť Lolitu z tábora a nahovorí jej, že jej matka je v nemocnici. Z obáv, že by susedia mohli pojať nejaké podozrenie, sa však nevracia do Ramsdale, a namiesto toho sa ubytujú v hoteli. Tam sa Humbert stretáva so zvláštnym mužom (neskôr sa dozvedáme, že jeho meno je Claire Quilty), ktorý ho podľa všetkého pozná. V nádeji, že bude môcť nič netušiaci Lolitu v tichosti zneužiť, použije Humbert prášky na spanie. Tie však majú na jeho chovanicu minimálny účinok. Je to podľa Humbertových slov prekvapivo on, kto je zvedený, nie Lolita. Navyše Humbert nie je Lolitiným prvým milencom. Lolita mu totiž povie, že pozbierala už nejaké skúsenosti na tábore s jedným kamarátom. Čoskoro na to Humbert Lolite oznamuje, že jej matka v skutočnosti nie je chorá, ale mŕtva. Dolores je zdrvený, ako neplnoletá sa tak ocitá v bezvýchodiskovej situácii, kedy je na svojom otčimovi závislá a nemôže než hrať podľa jeho pravidiel.

 

Druhá časť: popisuje spoločný život Lolity a Humberta …

Lolita a Humbert cestujú naprieč Amerikou, z moteli do motela. Humbert svojou nevlastnou dcérou manipuluje vyhrážkami (ak bude hovoriť, skončí v polepšovni) a neskôr si od nej sexuálne služby kupuje výmenou za maškrty, komiksy a iné lákadlá. To všetko hoci vie, že Lolita jeho city nezdieľa, cíti sa ako jeho väzeň a začne jeho túžby využívať. Po roku kočovného života sa usadzujú v ďalšom meste, kde Lolita začína opäť chodiť do školy. Humbert je rodičom veľmi prísnym a majetníckym, zakazuje Lolite všetky mimoškolské aktivity a akékoľvek styky s chlapcami. Miestne však jeho správanie vnímajú len ako prejav lásky síce trochu staromódneho, ale napriek tomu veľmi milujúceho otca.

Keď Lolita prosia o účasť v školskom divadelnom predstavení, Humbert súhlasí len výmenou za ďalšie sexuálne služby. Nevie však, že autorom onej divadelnej hry je Claire Quilty, ktorý sa údajne prišiel pozrieť aj na jednu zo skúšok a bol doslova unesený Lolitiným hereckým výkonom. Tesne pred premiérou sa Lolita a Humbert škaredo pohádajú, Lolita utečie z   domu. H. ju nájde a Lolita nečakane vyjadrí túžbu odísť z mesta a znova cestovať.

Humbert s Lolitou teda opäť cestujú na západ. Tentoraz má však Humbert neustály pocit, že sú sledovaní. Stáva sa čoraz paranoidnejším a svoju nevlastnú dcéru podozrieva z plánovania úteku az tajného spojenectvom s ich prenasledovateľmi. Humbert sa snažia zistiť totožnosť muža prenasledovateľa, opíše si jeho poznávaciu značku, ktorú ale Lolita zničí. Muž mu do hotela posiela falošná oznámenie o telefonáte, navštevuje tajne Lolitu. Humbert má čím ďalej väčší strach. V horskom mestečku, kde sú ubytovaní, Lolita ochorie a leží v   nemocnici. Keď ju tam príde navštíviť, zisťuje, že zmizla. Sestra mu oznámi, že si dievča odviezol strýko. Je to pre neho veľká rana. Humbert sa púšťa do zúfalého prenasledovania únosca, ale nakoniec svoje neúspešné pátranie vzdáva.

Humbert sa usídli v New Yorku a nájde si družku Ritu. Jedného dňa roku 1952 sa v Humbertova schránke objavuje list od Lolity, v ktorom ho prosí o peniaze. Vydá sa za ňou a nájde dnes sedemnásťročnú tehotnú vydatú ženu. Humbert finančnú výpomoc vymieňa za meno onoho “strýčka”, ktorý ju vtedy uniesol. Claire Quilty bol známym Charlotty Hazeovej a autorom Lolitiny vyprosené školské hry, to on ju odviezol z nemocnice v nádeji, že z nej urobí hviezdu svojich pornografických filmov. Keď odmietla, vyhodil ju. Zarábala si, ako sa dalo. Potom stretla svojho budúceho manžela a vydala sa za neho. On o jej minulosti nevie nič.

Humbert sa Lolite ospravedlní za minulé hriechy, navrhne jej, aby sa k nemu vrátila a sľubuje lepšie zajtrajšky, ona však odmieta a Humbert sa jej zrúti v slzách k nohám. Keď sa rozlúči, nasadá Humbert do auta a zamieri do Quiltyho rezidencie. Svojho soka v absurdným zápase zastrelí a tak sa pomstí za svoje prerušené šťastie a Lolitin zničený život. Cestou z miesta činu bláznivo prechádza autom z jedného smeru do druhého, následne je zatknutý.

Vo väzení si začína uvedomovať, ako málo malú Lo poznal ao čo všetko ju svojou bezmedznú láskou pripravil.

 

Záverom svojho rozprávania sa Humbert lúči s Lolitou a praje jej všetko dobré, čitateľom vysvetľuje, že kniha, ktorú drží v ruke, sú vlastne jeho pamäti, ktoré nesmú byť vydané skôr, než po Lolitině smrti.

Vo fiktívnej predslove knihy stojí, že Humbert zomrel vo svojej cele na infarkt tesne po ukončení svojich pamätí 16.11 1952. Lolita zomrela pri pôrode na Štedrý deň roku 1952 aj so svojou novorodenec dcérou.

 

Postavy:

Humbert

  • 35-ročný muž, vysoký, inteligentný Francúz so slabosťou pre mladé dievčatká;postupom času mierne psychopatický, pestún a milenec Lolity, mlčanlivý, čudák, žiarlivec a následne vrah; ovplyvnený láskou z mladosti – neskôr tento hlboký cit vkladá do Lolity, je ňou úplne posadnutý, ich vzťah sa vyvíja a je čím ďalej tým menej všedný – až je Humbert ochotný platiť za sex s Lolitou; celý príbeh dostáva na dramatickosti, keď sa Humbert Humbert rozhodne, že sa pomstí bývalému milencovi Lolity a následne ho zavraždí
    – môžeme nahliadnuť do vnútra prepracovaných postáv, ktoré sa značne mení v priebehu príbehu, H. si je svojej úchylky vedomý a častokrát sa snaží s ňou bojovať, lenže v nej zároveň nachádza zaľúbenie, teda boj sám so sebou prehrá aj rád; je úplne ovládaný telesnú i duševnú túžbou, ktorá sa v jeho živote prepletá s dospievaním dievčatá a jej potrebami; autor dokázal postavy vyobraziť s   obdivuhodnú reálnosťou

 

Lolita

  • 12-ročná nymfička, vlastným menom Dolores, prefíkaná, Koketka, vulgárne, drzá, protivná a náladová, vnútri však slabá a citlivá;vie, čo na Humberta platí a neskôr ho aj vydiera, aby dosiahla svojich plánov; je nútená sa s Humbertom sťahovať z miesta na miesto a schovávať sa pred svetom; neskôr sa stretáva s mužom, ktorý jej ponúkne život bez Humberta – ona prijíma a opúšťa hlavného hrdinu; keď ju nakoniec vyhľadá a nájde, zistí, že je Lolita tehotná
  • skutočne cíti k  L. hlbokú lásku a nehu, ale táto láska nie je zdieľaná – namiesto toho je v   nej vyvolaný pocit bezmocnosti, H. si uvedomuje, že v   nej čosi nenapraviteľne zničil a ublížil svoju morálnu neúctou

 

Charlota Hazeovej

  • asi 30 rokov, druhá manželka Humberta Humberta pohybujúce sa v širokej spoločnosti ľudí;neznáša však ľudí, ktorí sa jej pletú do šťastia (rovnako tak ako svoju dcéru), jednoduchšie

 

Myšlienky:

Sám Nabokov v doslovu priznáva, že jeho kniha neukrýva žiadne poučenie, je len výpoveďou o nešťastnej láske muža, ktorá pramení z jeho sklonu k pedofíliu.

Humbert nie je záporným ani kladným hrdinom. Je len mužom, ktorý chcel po dieťati cit, ktorý ešte nedokáže pochopiť ani opätovať. Jeho láska teda na Lolitu pôsobila skôr ako psychické a fyzické znásilňované. Lolitu zase nemôžeme označiť za obeť. Ona sama Humberta zviedla. Čo viac, nebol ani jej prvý. Navyše jej detská sebeckosť rozvracia jej spolužitie s Humbertom. Niektorí hovoria, že tento román pojednáva o konflikte “mladé” Ameriky sa “staromódny” Európou. Humbertova osudová vášeň ho nakoniec privedie k záhube.

Kniha sa nezaoberá však len problémom nezrelé lásky, opisuje lásku, vášeň a telesné potreby všeobecne. Núti čitateľa sa pozerať na daný problém očami “vinníka”, teda veľmi subjektívne, neposudzuje rokovania a správania vo všeobecných a morálne prijatých mierkach, ale v hodnotách posadnutého a mierne psychicky narušeného muža.

Nie je to román dobrodružný, ale silne psychologický – núti človeka k zamysleniu nad jeho vlastným pohľadom na psychicky labilná jedinca v spoločnosti, ich začlenenie a život vôbec.
V knihe sa vyskytujú dva zaujímavé symboly – samotná loli a Humbert. Humbert symbolizuje obyvateľov starej Európy, so všetkými tradíciami a názory, konvenčností, staromódnosť a snivosť, Lolita je podľa všetkého symbolom Ameriky 50.rokov, teda Ameriky vulgárne, prelietavé, možno aj trochu infantilné …

 

Jazyk:

– spisovný, miestami knižné, veľmi časté sú francúzska slova alebo vety, objavujú sa aj vulgarizmy – ale nie viac ako v   iné moderné literatúre, kniha nie je obscénne, ale rafinovaná a kultivovaná

 jazyk je bohatý, veľa metafor a prirovnania

 

Kompozícia:

Lolita sa skladá z 2 častí a 69 očíslovaných kapitol

– rozprávanie je vedené v   ich-forme (ja, 1.osoba), rozprávač = hlavný hrdina,

– H. sa obracia k   porote, poslucháčom, činí je partnerom príbehu – žiada o zhodnotenie jeho zločinu – bol len pedofilom alebo tiež poľutovaniahodným úbožiakom? Čitateľ nech si rozhodne sám
– kompozícia retrospektívnu, Humbert vo väzení spomína na svoju lásku

– v texte sa prelínajú spomienky s pocitmi a fantáziami, niekedy sú od seba veľmi ťažko odlíšiteľné

– prevládajúce slohový postup rozprávací, úvahový a opisný

– text je hutný a ťažký – pre náročného čitateľa – sú tu zložité lit. obraty (k českému vydanie je pripojených 15 strán vysvetliviek), cez náročnosť je dielo zábavné

– nie je tu dramatický vývoj ani strhujúci dej, je skôr rozprávaním, hodnotením a zamyslením nad určeným témou

– irónia, humor, otvorenosť, podrobné opisy, detaily a zachytenie pocitov hlavného hrdinu,

– román je vedený v   niekoľkých rovinách a obsahuje prvky paródie, mystifikácia a hry s   jazykom; H. sa hrá s   rozprávaním   a čitatelia svojich denníkov, rovnako zaobchádza Nabokov rafinovane s   jazykom a literárnymi klišé – stane sa presne to, čo sa má stať, aby sa príbeh rozvinul a došiel k   zámeru autora (tým tiež ukazuje autorskú všemohúcnosť)

– Nabokov sa živil aj tvorbou šachových úloh – použil v   dieloch – dej, postavy i zápletka sou zámerne konštruované spôsobom, akým šachista dopredu premýšľa jednotlivé ťahy hry – rafinovane vytvorený príbeh musí podľa autora pôsobiť hodnoverne

– vraj môže pripomínať Internet – na jeden dotaz veľa odkazov; je viacvrstvový, obsahuje mnoho informácií – mnoho narážok na mytológiu a lit. históriu, dvojzmyslov, slovných hračiek

 

Narážky a hry:

  • milenka Quiltyho sa volá Vivian Darkbloom (prešmyčka mená Vladimir Nabokov), HH sa zapisuje v  hoteli pod falošným menom Edgar (narážka na EA Poa – v 27 sa oženil s   13-ročný sesternicou); narážky na inú lit .: keď H. stopuje Quiltyho, Q. sa zapisuje v   hoteloch pod menami Arthur Rainbow – autor diela Modrý koráb (narážka na Rimbauda) …, značky áut WS 1564, SH 1616 (dátum narodenia a úmrtia Shakespeara) a ďalšie hry s   číslami …

 

– kontroverzné dielo – pobúrilo odbornú i laickú verejnosť

– tento škandalózne román mu priniesol finančné zabezpečenie, tým aj návrat do Európy, ale bol vyčiarknutý zo zoznamu kandidátov na Nobelovu cenu za lit.

 

Kontext:

Vladimir Nabokov bol ruský prozaik, básnik, prekladateľ, entomológ (odborník na hmyz)

– pochádzal zo šľachtickej rodiny v   Petrohradu, po boľševickej revolúcii rodina emigrovala; študoval fr. a ang. lit. v   Cambridgi, po smrti otca (zastrelený ruským monarchista) presídlil do Berlína, matka sa   sestrou do Prahy; aby ochránil ženu (židovského pôvodu) pred nacistami, odchádza do Francúzska, potom do USA, od 1960 žije vo Švajčiarsku, kde aj umiera

– svoje diela písal v emigrácii v   USA, ovládal tri jazyky: francúzštinu, ruštinu a angličtinu,

– je označovaný ako najoriginálnejšie autor 20. storočia; jeho diela sú ovplyvnená expresionizmom a symbolizmom a majú veľmi delikátna námety, dotýkajú sa háklivých, intímnych miest ľudskej duše; romány Pnin, Lužinova obrana (o slávnom šachistovi), Smiech v tme, Nezvratný dôkaz (autobiografia) a Lolita

– postmodernej autor, ktorý vo svojich knižkách dáva čitateľovi voľnosť výberu, čo si o danej téme pomyslia; je majster mystifikácie a paródie

 

– postmodernizmus (od pol 40. rokov, hl. 70. rokov 20.st.- posledná tretina 20.st.)

– zameraný proti koncepcii jedinej pravdy, usiluje o alternatívnosť ľudských prístupov k svetu, odmieta kultúrnu nadradenosť západnej civilizácie i nadradenosť racionality

– súvisí so zmenami v spoločnosti: zmena životného štýlu, viac názorov, prelínanie kultúr, prelínanie vysokého a masového umenia, zábavné kultúry

 

– aj v   literatúre: je proti obyčajnému formálnemu experimentovanie (nehrať si len s   formou diela)

usiluje o alternatívnosť prístupov k svetu, odmieta kultúrnu nadradenosť západnej civilizácie a racionality; prelínanie kultúr …

= Je reakcia proti modernizmu (písanie pre seba, nie pre čitateľa)
– – dielo má 2 úrovne estetického vnímania:
1) tradičné príbeh, 2) odkrýva ďalšie významy; mnoho významov a interpretáciou, hra hľadanie príbehu, prepájanie štýlov: odborná s publicistickú alebo krásnu lit. v rámci jedného textu (snaha hovoriť k   dvom druhom čitateľov – náročnému (osloví ho formálne štruktúrou) i menej náročnému, nie je jasná hranica medzi umením a gýčom; určené pre väčšiu masu, úlohu zohrávajú aj masová médiá; semiotika – náuka o znakoch – piktogramy, symbolické znaky

– sklon k   mystifikáciu

– umožňuje veľké množstvo interpretácií

– zmiešavanie nižšie a vyššie literatúry, umelecky náročné – viac vrstiev a škandalózne tému s klasickou kriminálnou zápletkou, typu Road movie (film. Žáner, hl. Postavy cestujú na veľké vzdialenosti autom, vznikajú dobrodružstvo v   priebehu cesty) – komerčne obľúbené, erotika.

 

– Taliansko:

Umberto Eco: Meno ruže;

ruský emigrant v   USA

Vladimir Nabokov: r. Lolita;

Kurt Vonnegut (Groteska)

M. Kundera(Neznesiteľná ľahkosť bytia, Nesmrteľnosť)

J. Gruša;

Miloš Urban – Santiniho jazyk – strieda sa detektívka s filozofickým dielom, napínavosť

– niekedy sú sem radená aj diela magického realizmu – Michail Bulgakov: Majster a Margaréta

 

Amerika 60. rokov:

  • William Styron
  • JDSalinger






—————————————————————————

 Stiahnuť prácu v PDF  Upozorniť na chybu

—————————————————————————

Ďalšie podobné materiály na webe: