Kniha: Na západnej fronte pokoj
Autor: Erich Maria Remarque
Pridal(a): Hanaon
Erich Maria Remarque (1898-1970)
- vlastným menom – Erich Paul Remark
- 1916 – odchádza na frontu ako dobrovoľník
- 1918 – ranený
- po 1. sv. vojne – rôzne zamestnania ( redaktor, obchodný cestujúci, automobilový pretekár)
- 1931 – emigrácia – Švajčiarsko, USA
- polovica 30. rokov – láska k Marlen Dietrichovej – neopätovaná
- dvakrát ženatý (druhá žena herečka Paulette Goddardová)
- zemrel na srdcovú chorobu vo Švajčiarsku
Ďalšie diela:
- Cesta späť – 1931, voľné pokračovanie románu Na západnej fronte pokoj
- mladí hrdinovia sa po návrate z vojny snažia začleniť do normálnej spoločnosti
- narážajú na to, že sú prijímaní s odstupom, špatne snášajú biedu, nezamestnanosť
- Tri kamaráti – 1937, román
- príbeh o priateľstve, ktoré pomáha prestať nestabilné povojnové roky
- príbeh v ich- forme – vyprávač automechanik Robby
- Víťazný oblúk – román o doktorovi Ravicovi, ktorý pred nacizmom emigroval do Francúzska
- Čierny obelisk – Nemecko 1923 v dobe ekonomickej krízy, radikálne hnutie
- príbeh vypráva válečný veterán Ľudovít -zamestnanec krematória, hľadá zmysel života v povojnovej spoločnosti
- Jiskra života – novinár väznený v koncentračnom tábore Mellerm, napísal to ako reakciu na popravu svojej sestry v roku 1943
Literárne-historický kontext
Svetová literatúra medzi vojnami
- po 1. sv. vojne sa objavuje túžba po svete bez konfliktov
- rýsujú sa 2 budúce mocnosti ZSSR a USA
- 20.- 30. roky – vznikajú totalitné hnutia – fašizmus, komunizmus – rozpínavé plány Nemecka
- 24.10.1929 – krach na Newyorskej burze→ svetová hospodárska kríza
- Albert Einstein – prchá z Nemecka – židovský pôvod
- 9-10. 11 1938 – pogrom na židov
Európa v rokov 1918 – 1939
- 1919-1920 – parížska mierová konferencia – riešila usporiadanie Európy po vojne,
- výsledok – stanovený versaillský systém, usporiadanie medzinárodných vzťahov v Európe a vo svete
- 1920 – Spoločnosť národov – medzinárodná organizácia, ktorá mala zprostredkovať spoluprácu medzi štátmi Európy a sveta
- Výmarska republika – označenie Nemecka v rokoch 1919 – 1933
- totalitné režimy – nedemokratické systémy, povolená jediná ideológia, jediná politická strana, potlačenie základných ľudských práv a slobôd
SURREALIZMUS
- umenie – (nadrealizmus) – vychádza z psychoanalýzy S. Freuda
- avantgardné umelecké smer
- snaha o zachytenie obrazov, ktoré sa človeku vybavujú v podvedomí (sny, halucinácie)
- snaha o osvobodenie mysle od rozumovej konštanty
- maliarstvo – Salvator Dalí, Joan Miró
Ďalší autoři tohto obdobia:
- USA
- Ernest Hemingway – predstaviteľ stratenej generácie (Sbohem zbraniam, Komu zvoní hodina)
- Francúzsko
- Henry Barbusse (Oheň – román o bojovej ceste)
- Romain Rolland (Peter a Lucia, Ján Krištof)
- Anglicko
- Thomas Stearns Eliot (Pustina – poéma o vojne a svete po vojne)
- Nemecko
- Erich Maria Remarque (Na západnej fronte pokoj)
- Bertold Brecht ( Matka Odvážnosť, Třígrošová opera)
Svetová literatúra 1918 – 1939:
- Nemecko
- Thomas Mann (Buddenbrookovci, Doktor Faustus)
- Heinrich Mann (Profesor Neorád)
- Francúzsko
- Marcel Proust (Hľadanie strateného času)
- Antoine de Saint – Exupery (Malý princ)
- Anglicko
- George Bernard Shaw (Pygmalion – Moja krásna dáma)
- James Joyce (Odysseus)
- USA
- William Faulkner (Absolone, Absolone – román o rasizme)
- Francis Scott Fitzgerald (Veľký Gatsby, Podivuhodný prípad B. Buttona)
- Theodore Dreiser (Americká tragédia)
- Rusko
- Boris Pasternak (Doktor Živago)
- Michail Bulgakov (Majster a Margaréta)
- Vladimir Majakovskij (Já, Oblak v nohavičkách)
Rozbor: Na západnej fronte pokoj
Dielo:
- opisuje život vojakov za 1. sv. vojny, tiež život veteránov a nemeckých emigrantov, ktorí márne hľadajú svoje miesto v spoločnosti
- klady: téma lásky, automob. pretekov, nemocnice, vyprávačské umenie, humanitný náboj ( ľudský život na prvom mieste), hl. hrdinovia –sugestívne vykreslenie, čitateľ s nimi súcití
- zápory : šablónovitosť, jednoduché vykonštruované zápletky, niekedy plytké filozofovanie
- bol ovplyvnený štýlom Jacka Londona, E. Hemingway
Okolnosti vzniku diela
- v diele sa často objavuje téma automobilových pretekov, je treba si uvedomiť, že Remarque sa o preteky nejen zaujímal, ale že i niejaký čas aktívne pretekal
- jeho romány sú protivojnové, ale nedajú sa označiť za pacifistické
- je zameraný silne antifašisticky
Celková charakteristika
- dej sa odohráva na západnej fronte vo Francúzsku v priebehu 1. svetovej vojny
- zbytočne stratené životy mladých študentov na západnej fronte vo Francúzsku, predovšetkým ich pocity, myšlienky a nepriľaš šťastné osudy
- zobraziť nesmyselnosť a až trapnosť vojny, ktorá zničila mnoho miliónom ľudí po celom svete
Dej a kompozícia
- snaha poukázať na to ako je vojna zbytočná a hlúpa, ľudia sa zabíjajú, aj keď nikto nevie prečo, nikto nemá dôvod zabiť druhého človeka, ale predsa musí
- generácia Remarquea bola stratená, neznala nič iné než vojnu
- kompozičný postup: chronologický, retrospektívny
Syžet:
- chlapci nastupujú do vojny
- prvý z kamarátov umiera
- priebeh vojny
- návrat domov a spomienky
- Pavlova prvá obeť zblízka
- pobyt v kláštorní nemocnici, smrť kamarátov
- snaha zachrániť Katczu
- Pavlova smrť
Jazyk a štýl
- dielo je písané spisovným jazykom s mnohými úvahovými pasážami a lyrickými prvkami, niekde sa objavujú i hovorové výrazy (brajgl, švindl, palice atd.).
- román, vulgárne výrazy zväčšujú napätie, naturalistické, autobiografické, vyprávané v ich-forme
Postavy
- Pavel Bäumer (Erich Maria Remarque) – vyprávač a hlavná postava, pochádza z veľmi chudobnej rodiny
- Albert Kropp – bývalý spolužiak Pavla
- Müller – bývalý spolužiak Pavla, „ešte stále s sebou vláči učebnice a sní o vojnovej maturite, v bubnovej paľbe šprtá fyzikálne poučky“
- Leer – bývalý spolužiak Pavla, ktorý nosí plnovous a libuje si v dievčatách
- František Kemmerich – bývalý spolužiak Pavla
- Tjaden – najväčší jedlík, je pre neho snadné unikať z problémov
- Haie Westhus
- Deterding – sedliak, ktorý myslí len na svoju usedlosť a na svoju ženu
- Stanislav Katczinsky – najstarší, hlava ich skupiny, „Katza“ – jeden z najlepších Pavlových priateľov na fronte
- Himmelstoss – desiatnik, v civilu listonoš, šikanuje, zbabelo, primitív
Dej (obsah) diela:
Spolu so svojimi kamarátmi Müllerom, Kroppom, Kemmerichom a Leerom je Pavel silným psychickým nátlakom okolia, zvlášť triedneho profesora, donutený ukončiť štúdium na gymnáziu a dobrovoľne sa prihlásiť k výcviku s tým, že bude čoskoro odvelený na frontu.
Paul opisuje všetko od výcviku plného šikany, vojny, až po dovolenku a život v kasárňach. Postupom času sa jeho nadšenie na vojnu propadá a aj jeho kamaráti jeden po druhom umierajú. Všetky scény sú líčené z pohľadu obyčajného bezvýznamného vojaka, a to do najmenších detailov a veľmi naturalisticky. Na začiatku príbehu mu umiera jeho priateľ Kemmerich, ktorého zná už od detstva. Pri takýchto situáciách sa Paul zaberá do myšlienok a spomína na staré časy. Potom je zas povolaný do zákopov a líči priebeh bitky, svoje pocity a príbehy, ktoré tam zažil. Jedného dňa ale dostane na dva týždne propustku a ide domov. Tam zisťuje, že jeho mamička má rakovinu. Súčasne registruje úplné odtrženie od bežného života a psychické dôsledky vojny – je jej úplne deformovaný. Uvedomuje si takisto, že sa zmenil aj on sám. Vojnu už bere ako samozrejmosť, a preto už nedokáže komunikovať s ľuďmi a nebaví ho jeho dávnejšie záujmy. Postupne sa začína psychicky hrútiť.
Keď jeho rota dostala za úlohu vyklidiť jednu dedinu, postrelili jeho i Kroppa. Vďaka tomu sa dostali do nemocnice, kde zase vypráva svoj príbeh. Brzy je opäť povolaný do zákopov. Uprostred bitky sa stretne s posledným kamarátom, ktorý zostal vo vojne – Katczinskym (štyridsaťročný Poliak, ktorý ho sprevádza takmer celú knihu). Toho ale postrelia a Pavel ho nesie cez celé bojisko k poľnej nemocnici. Katczinsky nakoniec umiera, pretože dostal strieľkou do hlavy. Pavla smrť Katczinského veľmi zasiahne. Na jeseň roku 1918, dostáva 14 dní voľna, počas ktorých premýšľa o vojne a o návrate do normálneho života. Kniha končí Pavlovou smrťou na fronte.
Vplyv diela
- Zaujímavosť: Autor tu opisuje svoje zážitky z vojny.
- Po nástupe nacizmu sa dostal medzi zakázaných autorov a v roku 1938 bol zbavený nemeckého občianstva. Nacistická propaganda vyhlásila, že Erich Maria Remarque je vo skutočnosti Paul Kramer (teda Remarque pozpätku), Žid, ktorý sa nikdy nezúčastnil prvej svetovej vojny, teda nemôže ju popisovať.