Kniha: Moll Flandersová
Autor: Daniel Defoe
Zaslal(a): Filip V.
Čo ma najviac zarážalo a napadalo počas celého románu je, že tento príbeh napísal Daniel Defoe, teda muž. Jedná sa o celoživotné príbeh ženy, s jej bežným, ženským, precíteným myslením. Moll Flandersovu, hlavná postava, nevyroní rybník, ani more, ale oceán sĺz počas približne 60 rokov jej života, ktorými nás kniha sprevádza. Variácie slová plač sa, počas 271 strán opakuje približne 8 763 krát. EM Remarque hovoril, že správny muž má v sebe, aspoň kúsok ženy. D. Defoe tento kúsok, celkom určite mal. Napísať životný príbeh ženy je od muža pomerne odvážny čin. Videnie sveta, opis udalostí, závery, hodnotenie a vôbec celá psychológie ženského života je, aj napriek spomínanej autorstvo, napísaná veľmi vierohodne a ani tu nenachádzame žiadne známky tendenčnosť. Podtitul knihy by sa mohol nazývať: „Román o relativite morálky“. Osudy hlavnej hrdinky nás totiž, po celú dobu núti k premýšľanie o správnosti správaní Moll Flandersovu. Po celú dobu akosi podsúva pocit nerozhodnosti, či je Moll kladná, alebo záporná postava. Ak je sympatická, alebo zavrhnutiahodné. Ona sama nad týmto veľmi často polemizuje a prekladá tému k týmto úvahám. Veľa ľutuje svojich rozhodnutí a skutkov, a preto je tak ťažké sa v tomto úplne prikloniť na jednu, alebo druhú stranu. A o tom práve tento, akýsi životopis, je. Táto polemika sa nachádza medzi „nutnosťou“ a „zlých, alebo nepoctivosťou“ a je pravdepodobne autorom úplne zámerná. Čo sa týka odpovedí na vzniknuté otázky touto polemikou, zostáva Defoe v úplne všeobecnej rovine. Snaha o odpovede, v podobe spytovanie svedomia hrdinky, nám skôr dáva ďalšie otázky. Spytovania, či výčitky sa objavujú v drvivej väčšine v súvislosti s trestom, ktorý za nich nasleduje. Naozajstné pokánie a odhodlanosť žiť inak, než pomocou skutkov vzbudzujúcich zlé svedomie a odporujúce dobrým mravom, predpokladaných spoločností, nachádzame v rýdzej podobe len, keď je Moll v tej najhoršej možnej situácii. V tej ju nachádzame v čase jej uväznenie v obávanom väzenia, do ktorého sa dostala za pokus o krádež, a hrozil jej za to trest smrti. V tej dobe sa už dlhší čas živila, ako zlodejka. A tou bola veľmi úspešnou. Postupne sa dokonca stala známou aj medzi iný zlodejmi. Počas tohto obdobia sa niekoľkokrát rozmýšľala, či má s týmto skončiť, pretože si žila nad pomery a zo začiatku dokonca mala aj prácu, ako šička s dostačujúcim príjmom. Napriek tomu sa nikdy k ukončenie výnosné kariéry zlodejky a podvodníčka neodhodlala. Pri zmienkach o možnosti poctivého živobytie vidíme klasický motív závislosti, nie nepodobný hráčskej vášni, alebo inému hazardu. Možno ešte viac potom závislosti na hranie hazardu, alebo branie drog. nebezpečenstvo z toho plynúce, tu v podobe uväznenia a takmer istého trestu smrti, je na jednu stranu fiktívne, vzdialenej, pretože stále len hroziace. Na druhej strane je vedomé a neustále pripomínané osudom ľudí, často i blízkych, alebo dokonca spolupáchateľov našej hrdinky. Samotná zasvětitelka do sveta drobných krádeží a zo začiatku aj spolupracovníčka pri tejto činnosti je neskôr obesená. Napriek tomu nikdy nedôjde k racionálnemu zmeraní pomeru rizika a potreby obživy týmto spôsobom a následným logickým rozhodnutím v podobe zanechania nekalého remeslá. Rovnako tak závislý na drogách vidí okolo seba príbehy ďalších podobných. Sám na sebe tiež vidia zmeny a riziká z toho plynúce. Napriek tomu je tak ťažké sa z tohto kolotoča vymaniť. A to sa nejedná o životné nutnosť, ako u Moll Flandersovu. Tá sa totiž k tomuto remeslu dostala v čase, keď inú obživu nemala, a úspory z posledného manželstva sa tenšily. Jej vyhliadky preto boli veľmi chmúrne, najmä k faktu, že možnosť ďalšieho manželstva považovala za málo pravdepodobnú. Celý jej doterajší život bol totiž v podstate kolobehom snahy o získanie bohatého manžela, alebo aspoň milenca, ktorý by si ju vydržiaval. Približne polovica knihy je, miestami až nudným a stereotypnom kolotočom v podobe snahy zapáčiť sa tým správnym, teda bohatým mužom. Toto zaľúbenie bolo niekedy bez jej pričinenia, vďaka jej nadpriemernému šarmu, niekedy prebiehalo cielene pomocou pascí a podvodov. Najzaujímavejšie zápletkou prvej polovice knihy je málo pravdepodobné zapletenie vzťahov s jej manželom a svokrou, ktorá sa ukáže byť jej vlastnou matkou a jej manžel teda jej vlastným bratom, s ktorým má už dve deti. K rozuzleniu tohto gordického uzla vedie pomerne náročná cesta, predovšetkým skrze jej psychickú náročnosť a vygradovanie príbehu v tomto mieste na seba necháva pomerne dlho čakať a celým výsledkom je, že Moll necháva všetko za sebou. Keď sa potom ešte raz do situácie čiastočne vráti, zvládne ju už so značným nadhľadom. Po usmrtení úspor potom začína hľadať ďalšieho manžela, ktorý by jej zaistil existenciu. Zjednodušene sa, takto ubieha celá prvá polovica príbehu, až do chvíle, kedy sa stáva zlodejkou. Tou sa stáva práve v momente, keď úspory už prestávajú stačiť a kedy sa strachuje o svoju upadajúcu atraktivitu pre mužov. Nastáva teda tento zlom, ktorý len podčiarkuje fakt, že ku všetkému čo robí, ju núti ťaživá životné nutnosť. Od tohto miesta sa sústredí na získavanie prostriedkov týmto, ďaleko rizikovejším a, ako sme si popísali, ťažko sa opúšťajúcim spôsobom. Avšak aj tu sa jej darí nadpriemerne vďaka jej vysokej inteligencii a určite aj fyzické atraktívnosti.
Zaujímavou, a pre súčasného čitateľa až neuveriteľnú, položkou sú jej deti. Vydala sa celkom päťkrát a v každom manželstve mala deti, z ktorých niektoré zomreli. O neprostej väčšine z nich sa, spomína iba letmo, tak že ani čitateľ nemá prehľad o ich počte. O niektorých sa len zmieni, že zostali tam a tam, o niektorých ani toľko. Výnimkou sú iba dva prípady. Jedným je dieťa s manželom, s ktorým sa rozišla o mnoho rokov neskôr, po uzavretí svojej zlodejské kariéry, opäť zišla v spoločnom živote. Druhé je dieťa so svojim bratom, ako až neskôr zistila, vďaka rozprávanie svojej, do tej doby, svokra. O prvom sa, vo svojich spomienkach, len ťažko lúči a líči svoju veľkú snahu, nielen zaistiť mu čo najlepší život v podobe dobrých pestúnov, ale aj snahu o dohľad nad výchovou dieťaťa týmito pestúnmi. V druhom prípade lúčenie prebieha ľahšie, na pozadí úlevného úniku z incestneho zväzku. O to srdcervúcejší je potom neskoršie opätovné stretnutie, kedy jej jej starší syn, tohto manželstva prijíma, ako svoju riadnu matku a ochotne jej odovzdáva dedičstvo po jej matke is ponukou pokračovanie starostlivosti o tento majetok a pravidelný prenos výnosov. O ďalších deťoch je najdlhšia zmienka iba krátko a to len v súvislosti s nastolenú otázkou kam s nimi?
Na celý príbeh je nutné pozerať dobovo, v súvislostiach ktoré sa, avšak v dnešnej dobe len ťažko domýšľaj úplne, pretože samotná predstavivosť na toto nemôže stačiť. Nutné povedať, že Moll Flandersovu mala veľmi ťažký osud. Bola dieťaťom narodeným vo väznici a ďalšie udalosti k nej často neboli najprívetivejšie. Jej rokovania teda vychádzalo predovšetkým z nutnosti nejako sa o seba postarať. Avšak veľmi často ľahko skĺzavala iba do rokovaní v prospech ľahšieho, než vôbec nejakého žitia. Chýba tu napr. Úplne snaha o získavanie obživy inými spôsobmi, než popísanými. Ponúka sa tak otázka či celý spôsob jej myslenia nebol iba cieleným konaním v prospech ľahkého žitia. Na začiatku príbehu, ešte ako dieťa, hovorí, že chce byť dámou. Tú potom definuje, ako zabezpečenú ženu, ktorá nemusí robiť domáce práce. V tomto momente toto ešte možno považovať za úsmevnú predstavu malé dievčatká o živote. Jej ďalšie osudy, však týmto predstavám dávajú, až príliš nápadne zmysel a nezdá sa byť tak úplne isté či išlo o obyčajný sen malé dievčatká. K jej pokánie možno tiež možno povedať, že: „Hlas bez myšlienky neba nedosiahne“, slovami kráľa Claudia v Hamletovom, ktorý sa tiež snaží kajať možno podobným spôsobom, ale akosi úprimnejšie k sebe ďalej hovorí: „Nie, nemôžem sa modliť, hoci túžbu silnú mám aj odhodlanie. Má vina j silnejší, než želanie „…“ K čomu je zľutovanie, keď nepozrú tvárou tvár bohu? K čomu modlitba? „Moll Flandersovu vo väznici prejde, dalo by sa povedať očistcom. Stretáva tu kňaza, ktorý jej pomáha na ceste ku kajúcnosti a ozajstné zmene. A zdá sa, že úspešne, ale ďalšími slovami, podobne hriechom zaťaženého kráľa Claudia, sa dostávame do zaujímavých úvah: „V predajných prúdoch prehnitého sveta za zlato zločin premení sa v právo a za úplatok zakúpiť možno zákon „. Po tomto očistci a pokuse o rýdze zmenu totiž, rovnako ako sám sebe kajúcnosť neveriaci kráľ, pomocou svojho nakradnutého majetku upláca a kupuje si slobodu stratenú rozsudkom súdu, ktorý ju odsúdil na deportáciu a následnému predaju na prácu. Ďalej tak, úplne kontinuálne, nadväzuje, tam kde skončila a materiálno ťaží zo svojho, ako sama hovorí, zlého života. Jej premena ide aj naďalej iba ruka v ruky s jej materiálnymi potrebami a zloby končí ostro v momente ich nepotrebnosti. Ani náboženské hrozby, spočívajúce v zatratenia, ani hrozby svetské spočívajúce v vtedajšom extrémne prísnom trestnom systéme ju v ničom zabrániť nedokázali. Ako veriaci mala jasnú víziu, v prípade nesprávneho života. Z náboženského pohľadu bola veľkou hriešnicou, takmer celý život žila v hriechu. Teda pre ňu nemohlo existovať nič iné, než peklo. Vo svetskej rovine jej za krádeže hrozil trest smrti. Vtedajší európsky trestný systém používal, ako trestov Zaväzovacie do kola, lámanie okolo zhora nadol, sťatí, obesenie, nútenej práce, doživotná vyhostenie pod. (Jindřich Francek, Zločin a trest v Českých dejinách). Ani jedno pre ňu nebolo dôvodom na trvalej zmene. Tá údajne prišla, až na sklonku života, teda v dobe, kedy bola bohatú a vydatou ženou.