Kniha: Mníška
Autor: Denis Diderot
Zaslal(a): Terez
Mníška (La religieuse) – Denis Diderot
– je to psychologický román (zameriava sa na vnútorný svet hlavnej hrdinky)
– tiež je to náboženská satira, ktorá po svojom vydaní zohrala významnú úlohu v protináboženskej boji
– dielo vyšlo v roku 1817, teda až po jeho smrti, pretože nevyhovovalo súdobé cenzúre
– cirkevné kruhy sa proti tomuto dielu veľmi búrili (nedávne filmové spracovanie sa po istú dobu nesmelo pre širšiu verejnosť vysielať)
– je písaná moderným a zrozumiteľným jazykom, nevyskytujú sa tu takmer žiadne archaizmy alebo zastarané výrazy
– celý príbeh je založený na pravdivých životných osudoch mníšky Margarity Delamarrové, ktorej súdny proces za zrušenie rehoľného sľubu sledovala celá Francúzsko
– markíz de Croismare bol osudom tejto dievčatá veľmi zaujatý, a tak Diderot spoločne s niekoľkými ďalšími priateľmi utvoril sprisahania, ktoré sa vydávalo práve za túto mníšku
– napísal formou dlhého listu jej pamäti a aj naďalej si s markízom de Croismarem vymieňal listy jej mene
– hlavnou myšlienkou Mníšky je kritika náboženskej morálky, pokrytectvo o bezhraničnej láske zo strany cirkvi ktorá panuje v kláštoroch
Jazykový plán:
– literárny druh – epika
– žáner – román v listoch (korešpondenčná román)
– listovou formou pánovi markízovi de Croismare
– písaná spisovnú češtinou
– štýl rozprávací
– obsahuje aj priamu reč
Kompozičné plán:
– dej je chronologický, písaný ich-formou
– kniha je formou listov
Denis Diderot (1713 – 1784)
– bol to francúzsky spisovateľ a filozof
– zaoberal sa mnohými disciplínami – filozofiou, estetikou, teológiou, matematikou, fyzikou
– podieľal sa na spísaní Encyklopédie – racionálneho slovníka vied, umení a remesiel
– najčastejšie písal prózu, ale napísal aj estetické a filozofické dielo
Obsah diela:
Marie Zuzana Simoninová bola výsledkom matkinej nevery, ale spočiatku o tom vôbec nevedela. Bola o moc krajší, múdrejší a talentovanejší než jej dve staršie sestry a to jej pôsobilo veľa problémov. Pán Simonin (jej nevlastný otec) sa nikdy nezmieril s tým, že nie je jeho a podľa toho sa k nej aj správal. Jedného dňa našli rodičia jej sestre chlapca, ktorému sa však páčila Zuzana a stále za ňou chodil. Zuzana z toho bola nešťastná a myslela si, že keď to povie matke, vyrieši sa to. O pár dní neskôr jej rodičia oznámili, že pôjde do kláštora. Vo svojich 16tich rokoch teda Zuzana nastúpila do kláštora Márie Panna.
Čím dlhšie v kláštore bola, tým viac sa jej toto prostredie a ľudia žijúci v ňom protivili. Medzitým rodičia obe dcéry vydali a Zuzana si myslela, že teraz bude rad na nej. Rozhodla sa, že sľub nezloží, ale rodičia ju nútili k opaku. Zuzanu nútili vstúpiť do rehoľného stavu, ale ona nechcela. Rodičia sa jej preto vzdali, stala sa z nej teda novicka. Po dvoch rokoch mala vstúpiť do rehoľného rádu. Matka predstavená ju dlho prehovárala, až Zuzana na oko súhlasila. Pri skladaní sľubu sa vzoprela a zabezpečila tak rodine na vtedajšie pomery nehoráznu hanbu. Po tomto incidente ju nebol ochotný prijať žiadny iný kláštor. Rodičia ju uväznili v malej komôrke, kde bola ochotná stráviť zvyšok života. V tom čase jej matka prezradila, že nie je dcérou pána Simonina a že jej otec je mŕtvy. Konečne pochopila, prečo sa k nej rodičia správali tak odťažito. To ju priviedlo k tomu, že zložila sľub. Znovu vošla do kláštora v Longchamp a zistila, že novú matkou predstavenou je sestra De Moni.
Stala sa teda rehoľníčkou. Hoci kláštorné poriadok nenávidela, veľmi si rozumela s miestnou matkou predstavenou De Moni, ktorá ju ľutovala a snažila sa jej život trochu spestriť. Matka predstavená však zakrátko zomrela a na jej miesto nastúpila sestra Kristína s novým režimom. Zuzana svojím cieľavedomým prístupom, ktoré sa naučila od minulej matky predstavenej strácala priateľka. V kláštore ju nenávideli a psychicky týrali. Zuzana napísala žiadosť o zrušenie jej postavenia v kláštore, pomáhala to doručiť advokátovi sestra Uršula. Nastal zvrat a postupne ju začali mať všetci radi (možno k tomu prispelo aj jej hudobné nadanie a oddanosť pre boha). Medzitým sa vyvíjal proces a dostala povolenie z Ríma o zrušení sľubu. Dostala späť svoju celu a stretla sa s advokátom. Keď sa matka predstavená Kristína dozvedela, že chce opustiť kláštor, začalo pre ňu peklo. Mníšky jej začali obmedzovať jedlo, tekutiny, v cele mala len slamník, nútili jej hovoriť to čo nechcela, Zuzana chcela dokázať svoju nevinu a tak povedala kňazovi pri spovedi ako sa k nej mníšky správajú. Zakázali jej chodiť na spoveď, nedávali jej vodu, rušili jej v spánku, vzali jej ruženec a breviár aby sa nemohla modliť a nemala ani deku ani vankúš. Kňaz sa rozhodol konať a poslal žiadosť arcibiskupovi. O niekoľko mesiacov neskôr je jej oznámené, že bude preložená do iného kláštora v Arpajon ktorý vedie kňazov priateľ Manorin do Sainte-Europe a tak sa aj stalo. Tam ju čaká nová matka predstavená ktorá je na nej dobrá a milá, možno až moc. Tu si Zuzanu všetci predchádzali vďaka jej hudobnému nadaniu. Matka predstavená k Zuzane priľnula až do tej miery, ktorú kláštorný poriadok zakazuje. Matka predstavená sa do Zuzany totiž zamilovala a preto chcela, aby ju učila na klavíri. Trávila s ňou všetok svoj voľný čas. Odpúšťala jej raňajky a raní chodenie do kostola. Sestra Tereza na Zuzanu veľmi žiarlila pretože než Zuzana prišla, tak sa matka predstavená takto správala k nej. Matka predstavená jej má rada až moc, neustále ju hladkala, objímala a bozkávala. Zuzane sa to zdalo prirodzené pretože ešte lásku nepoznala. Ostatné mníšky jej za to nenávideli a žiarlili na ňu, najviac asi sestra Tereza (údajný pomer s matkou predstavenou).
Raz si matka predstavená zavolala Zuzanu k sebe do cely a tu s ňou prežívala milostné vášne. Zuzane to však prišlo prirodzené.
Matka predstavená tiež chcela vymáhať po bývalom kláštore kde toľko trpela peniaze ktoré jej dlhovali a tak sa vliekol dlhý súd ktorý vyhrala. Keď bola Zuzana u dôležité spovedi u otca Lemonine, bola varovaná pred jedovatými nežnosťami matky predstavenej. Tak sa Zuzana začala od matky predstavenej odvracať, matke sa priťažilo, nakoniec sa úplne pomiatla a zošalela. Zakrátko zomrela a po nej skonala onedlho aj sestra Terézia. Ostatné mníšky dávali úmrtia matky predstavenej za vinu Zuzane a preto pre ňu začínal byť pobyt v kláštore opäť peklom. Zuzana sa dopočula že by ju pán markíz mohol pomôcť pri úteku a dať jej aj prácu. Chcela sa s ním preto spojiť. Pripravovala sa k úteku. V úteku jej pomohol tiež pán Manouri.
Útek sa podaril ale pri preliezaní múru spadla a zranil si chrbát. Dostala sa do domu jednej bohatšie ženy, pani Madinové ktorá jej ošetrila. Bola tu zamestnaná ako pomocníčka v práčovni, kde žehlila bielizeň. Bolo po nej vyhlásené pátranie a bála sa preto prípadného objavenie. Zuzana si písala s markízom a dohovorili sa že za ním Zuzana príde na vidiek a tam sa stane vychovávateľkou jeho dcéry ale plány prekazilo Zuzanino ochorení a neskôr jej smrť.
pojmy:
Rehoľné stav = vstúpenie do katolíckeho rehoľného spoločenstva (odriekania a práce)
Novicka = obdobie, po ktoré novicka čaká na vstup do katolíckeho rehoľného spoločenstva
Ruženec = je náhrdelník z korálok ktorého koniec zdobí kríž, slúži na modlenie
Breviár = modlitebné kniha
Čas a miesto deja:
– príbeh sa odohráva v 18. storočí vo Francúzsku, v Paríži a okolí
– Zuzanino sťahovanie:
1. Poslanie svojimi rodičmi do kláštora Márie Panny =) nedobrovoľne, urobila scénu, žiadny kláštor ju preto nechcel, rodičmi odvezená domov
2. Kláštor v Longchamp =) vstúpila dobrovoľne keď sa dozvedela o svojom pôvode, tu sestra De Moni s ktorou si rozumela, po jej smrti nastúpila sestra Kristína s ktorou prišiel teror
3. Kláštor Sv. Eutrope v Apajonu =) tu matka predstavená ktorá Zuzanu milovala až moc, smrť matky predstavenej kládli mníšky za vinu Zuzane =) teror, útek
4. Dom jednej bohatší ženy, kde pracovala ako práčka, tu zomrela
postavy:
Zuzana Simoninová – veľmi krásna, múdra, talentovaná, zdravo vzdorovitá, silná osobnosť, vie čo chce, veľmi pekne spieva a hrá na hudobné nástroje, ale trochu
rodičia Zuzany – zriekli sa jej
matka predstavená De Mony – v kláštore Longchamp, Zuzana ju mala veľmi rada
neskoršie matka predstavená Kristína – v kláštore Longchamp, nemali sa so Zuzanou rady
sestra Uršula – ľutovala so Zuzanou, nikto o tom nesmel vedieť, pomáhala doručiť list
Pan Manouri – Zuzanin advokát, hodný, súcitný
matka predstavená kláštoru v Arpajon – Zuzanu milovala
otec Lamoine – jemu sa Zuzana spovedala ohľadom nežnosťou matky predstavenej z kláštora v Apajonu
sestra Tereza – žiarlila, milovala matku predstavenú tak, že keď matka predstavená zomrela, zomrela tiež
Markíz de Croismare – šľachtic, od ktorého žiadala pomoc, mala u neho sľúbenú prácu ako opatrovateľka
Vtedajší spoločenská situácia:
– v tejto dobe nebolo zvykom, aby bola žena samostatná
– rodina sa väčšinou postarala aby sa vydala, očakávalo sa tiež veno
– po smrti rodičov pripadol všetok majetok deťom
– ak však poslali dieťa do kláštora, nemalo na nič nárok
– rodiny tejto doby mali väčšinou veľa detí a preto mali problém vôbec je uživiť
– vzťahy medzi deťmi a rodičmi boli také, že si výkalov
– deti nemohli samy o sebe rozhodovať
– na nemanželské deti sa dívalo skrz prsty a boli im upierané práva
– cirkev sa navonok prezentovala skromne a nenáročne, vnútri však boli intrigy, týranie a šikanovanie medzi sestrami