Meno ruže – čitateľský denník (rozbor)

 

 Kniha: Meno ruže

 Autor: Umberto Eco

 Zaslal(a): Tarata

 

Literatúra 2. pol. 20. Storočia

– v tejto dobe je významná literatúra reagujúci na 2. Svetovou vojnu, ktorá sa delí na:

a) západní- znázorňuje vojakov, ako obyčajné ľudia a vojna je zlo

b) východní- vojaci sú hrdinovia, vojna je popísaná veľkolepo, je oslavovaná

-Tiež prenikajú rôzne smery ako Postmodernizmus, Magický realizmus, existencializmus

  • Epika, próza
  • Postmodernej, historický a filozofický román

 

Postmodernizmus = smer konca 20. storočia.

 

Hl. znaky:

  • Dvojúrovňovo = je to pre obyčajného, masového čitateľa, tak pre náročného čitateľa (epická zložka + úvahový zložka)
  • Spájanie rôznych funkčných štýlov a slohových žánrov do jedného celku
  • Sklon k mystifikáciu
  • Môže byť viac interpretácií
  • Dôraz ej kladený na jazyk, ktorým je dielo napísané
  • Úryvky z iných diel a odkazy na iné autorov
  • Nútenie na zamyslenie

 

-Umberto Eco je považovaný za najväčšieho predstaviteľa postmodernizmu, český významný postmodernista je Milan Kundera

  • Témy knihy: náboženská a stredoveká politika (františkáni verzus benediktínov), teológia, filozofia, život a myslenie duchovných, aj milostná zápletka
  • Prelínajúce sa žánre: detektívka, historické, filozofické, čiastočne aj hororové a milostné, teologické dielo
  • Čas: 14. Storočia (1327)
  • Miesto: Benediktínske opátstvo v severnom Taliansku
  • Kompozícia: 7 kapitol po dňoch (pozri Dekameron) → 7 vrážd, 7 rán apokalypsy. Ďalej sú kapitoly delené podľa udalostí a mníšskych zvyklostí (napr. Večerné omše, nájdenie mŕtvoly atď.)
  • Rozprávanie v ich -forme, retrospektíva (Starý Adso z Mellku rozpráva príbeh, ktorý zažil v mladosti)
  • V úvode mystifikácia- autor opisuje, ako sa mu do rúk dostal rukopis Adson
  • Jazyk: spisovný, archaizmy, latinské pasáže, aj iné jazyky, citácie z kníh a Biblie
  • Po vydaní bol tento román veľmi dobre prijatý, je považovaný za najlepší autorov román
  • Bol podľa neho natočený film, réžia Jean-Jacques Annaud, hl. role Sean Connery, r. 1986 -najdrahší film tej doby

 

Dej a postavy:

Adso z Mellku -mladý mních, hrdina rozprávajúcej príbeh

Viliam z Baskerville – jeho učiteľ, geniálny, racionálne uvažujúci človek (stredoveký Sherlock Holmes), bývalý inkvizítor

Opat Abbone

Malachiáš – knihovník

Jorge -starý, slepý kňaz, bývalý knihovník

Bernardo Gui – inkvizítor

Umbertino – utekajúci františkánsky mních, ktorý bol vyhlásený za kacíra

Severninus – herbalistom

Berengar – knihovníkov pomocník

Adelma -mladý mních, 1.mrtvý

Salvator – znetvorený (taký Quasimodo) mních

Bengt – mních, čo sa chcel stať knihovníkovým pomocníkom a pomáhal Viliamovi s prípadom

A ďalší, ktorí nie sú nijako viac významní v príbehu

 

1.deň

– Adso a Vilém prichádzajú do opátstva, pretože tam m byť dišputy so zástupcami pápeža ohľadom otázky Kristovej chudoby (františkáni vs. benediktíni) → stretnú po ceste mníchmi, ktorí hľadajú kone. Vilém dokáže svoju inteligenciu tým, že im povie, kam kôň bežal, ako vyzeral a dokonca, ako sa volá, bez toho aby ho kedy predtým videl

– V noci príde do ich cely opát → zverí sa Viliamovi s vraždou Ilumináta Adelma (Vilém hneď po prvom ohliadke tuší, že išlo o samovraždu) a požiada ho o pomoc vo vyriešenie toho, než príde pápežská delegácia

-Pátrají po stopách → idú do knižnice *, kam majú všetci zakázaný vstup (knihy si môžu iba vybrať v zozname a knihovník je prinesie), skúmajú Adelmův pracovný stôl a baví sa s ostatnými mníchmi → smejú sa → vyrušia je Jorge (nemá rád smiech )

– večer pri omši vidí, ako Malachiáš vychádza odniekiaľ z kaplnky → objaví tam tajný vchod do budovy, ktorá býva cez noc zamknutá

* knižnica je labyrint, kde sa nikto okrem knihovníka nevyzná. Na noc sa zamyká a je ovenčená poverami, že tam v noci straší duchovia atď. Vilém neskôr objavia, že tam používajú výparov z omamných bylín, aby všetkým zvedavcom, čo sa tam v noci dostanú, spôsobovali halucinácie. Labyrint znázorňuje svet.

 

2.deň

-Objevena ďalšie mŕtvola v kadi s prasacou krvou → Vilém pokračuje v pátraní (tentoraz už pátra po príčinách dvoch vrážd) → rôzne sa pýta mníchov (od Severina sa dozvie, že zmizol nejaký jed)

-Večer sa vydajú tajnú chodbou do knižnice → zablúdi v labyrinte → niekoho tam stretnú, ale ten im utečie a ukradne Viliamovi okuliare → zlodej tam zanechá nejakú šifru (neskôr z nej Vilém vydedukuje systém labyrintu)

-Nakonec vybloudí a vracajú sa do cely. Viliama hľadá opát, pretože zmizol Beregar

 

3. deň

-V cele u Beregara nájdu zakrvavený handru → riadi sa podľa Zjavenia Jánovho (myšlienku apokalypsy im vnukol Jorge) → dovedie ich do kúpeľov, kde nájdu mŕtveho Beregara

– Vyrábajú kompas a mapu labyrintu, pretože sa chcú v noci opäť vydať do labyrintu

– Adso ide do knižnice skôr, než boli dohodnutí s Viliamom → nedá si pozor a ich omámený bylinami → vydesený uteká preč a niekoho zahliadne → prenasleduje ho → dostane sa do kuchyne → stretne tam chudobnú dievčinu → pomilujú sa a dievča potom utečie

-Príde tam Vilém a Adso sa mu hneď vyspovedá

 

4. Deň

– Beregarovo telo → má čierne vankúšiky prstov a jazyk, mal pri sebe aj Viliamovi okuliare

– Adso je stále omámený zážitkom z noci

-Prejazdí pápežská delegácia → inkvizítor Bernard chytí Salvátora s Adsonovou, ako sa chystá čarovať (mali čiernu mačku, tak z toho Bernard usúdil, že sa chytajú k nejakej čiernej mágii) → dievčinu upáli po ceste z opátstva

-ďalšie návšteva labyrintu → pomaly ich objavy a dôkazy smerujú k nejakej knihe, ktorú musí objaviť

 

5. deň

-Bratrská diskusie o chudobe Ježišovom

-Severin povie Viliamovi o podivné knihe, ktorú pri sebe našiel → Adso pošle Severina do svojej cely a nech tam nikoho nepúšťa, kým neprídu → ide tam s Viliamom → nájdu mŕtveho Severina, kniha nikde

 

6. Deň

– Malachiáš umiera → nový knihovník Bengt → Vilém preskúmava histórii knihovníkov → nájdené ďalšie zmienky o záhadnej knihe a zistia, že knihovníkom bol aj Jorge, než oslepol

– Bengt sa bojí o život, pretože knihovníkom môže byť podľa tradície len domáci mních (on je Nemec)

-opäť nechce, aby Vilém pokračoval v pátraní

-Vilém zistí, ako sa dostať do tajného oddelenia v knižnici (Finis Africae) odkiaľ kniha mala údajne byť

 

Noc 6.-7.deň

-idu do knižnice → opát zavretý vo finiši Africae a nemôže von

– objaví tam Jorgeho → prestrčí im onú záhadnú knihu (druhý diel Aristotelovi poetiky, ktorá pojednáva o smiechu) → Jorge je nabáda aby čítali → Vilém sa nenechá napáliť a vezme si na čítanie rukavice (stránky knihy sú napustené jedom a sú od neho dolepený. mnísi si museli obliznúť prsty, aby im šli stránky otáčať a tak sa otrávili) → Jorge im rozpráva, ako to všetko robil a keď ho Vilém oklame, vytrhne im knihu a začne ju jesť a utekať → prevrhne lampu a knižnica začne horieť → Vilém a Adso sa včas zachráni

Rozlúštenie: Jorge otrávil stránky, knihy, ktorú nenávidel a nechcel, aby ju čítali mnísi. Adelma túžil po poznaní a chcel si túto knihu prečítať, ale Malachiáš mu ju odmietol podať. Berengar ju Adelma podal, ale chcel za to ukojiť svoje sodomistické chúťky. Adelmus súhlasil, ale potom neuniesol ten hriech a tak vyskočil z okna. Potom tá kniha cestovala medzi mníchmi a každý, komu sa dostala do rúk a kto ju chcel prečítať, sa otrávil. Potom Jorge počul rozhovor Adson a Severina, že ju má Severin pri sebe. Poslal pre tú knihu Malachiáša, ktorý bol jeho verným učeníkom a počúval ho na slovo. Malachiáš Severina zabil a odniesol tú knihu späť do knižnice. Len neposlúchol Jorgeho a knihu si prečítal a otrávil sa tiež.

 

-Myšlenka Jorgeho činu, prečo vlastne tú knihu otrávil:

  • Kniha pojednávala o smiechu
  • Jorge nemal smiech rád, pretože podľa neho smiech zbavoval strachu z diabla, a keď sa ľudia neboja diabla, nie je potreba Boha → nie je potreba cirkvi

 

Záver knihy: V závere Adso spomína, ako odchádzali z opátstva a ako sa s Viliamom rozišli každý svojou cestou. Adso do Mellku a Vilém do Anglicka, kde údajne zomrel na mor

Názov knihy podľa citátu: Stat rosa pristina nomine, nomina nuda tenemus (Niekdajší ruža je tu už len čo meno, len samotná mená držíme vo svojej moci)

 

Umberto Eco

– Na želanie otca študoval právo, ale nedoštudoval je

– Venuje sa stredoveké filozofiu a literatúre (1954 doktorát zo stredovekej filozofie, 1964 sa stal lektorom na univerzitách)

– 2x navštívil prahu (roku 2000 prevzal cenu Nadácie Havlovci VÍZIA 97)

– Získal mnoho ocenení prestížnych svetových univerzít

 

Ďalšie dielo: Pražský Cintorín

Vložiť komentár