Médeia (Médea) – rozbor (obsah)

rozbor-díla

 

 Kniha: Médeia (Médea)

 Autor: Euripides

 Pridal(a): iva98

 

Euripides (480 pred Kr. – 406 pred Kr.)

  • Narodil sa okolo roku 480 pred Kr. na ostrove Salamis (Grécko)
  • Bol jedným z najvýznamnejších starogréckych dramatikov.
  • Jeho hry často skúmali ľudské emócie a morálne dilemy. Bol známy svojím realistickým prístupom k postavám a situáciám.
  • Euripides bol inovatívny v používaní deus ex machina (božský zásah) a v zobrazovaní silných ženských postáv.
  • Jeho práca mala veľký vplyv na neskoršiu európsku literatúru a drámu.
  • Zomrel v roku 406 pred Kr. v Macedónii.

Tvorba:

  • Napísal viac ako 90 hier, z ktorých sa zachovalo 18 celých.
  • Medzi jeho najznámejšie diela patria „Médeia“, „Bakchantky“, „Hippolytos“ a „Elektra“.

 

Literárno-historický kontext

  • Euripides sa narodil počas grécko-perzských vojen, konkrétne okolo bitky pri Salamine v roku 480 pred Kr., kde Gréci dosiahli významné víťazstvo nad Peržanmi.
  • Väčšina Euripidovho života pripadá na obdobie zlatého veku Atén (5. storočie pred Kr.), keď mesto zažívalo kultúrny a politický rozkvet pod vedením Perikla. Bola to doba veľkého rozvoja umenia, filozofie a demokracie.
  • Neskoršia časť Euripidovho života bola poznačená Peloponézskou vojnou (431–404 pred Kr.), dlhým a vyčerpávajúcim konfliktom medzi Aténami a Spartou, ktorý viedol k oslabeniu aténskej moci.
  • V tejto dobe pôsobili významní filozofi ako Sokrates a sofisti, ktorí skúmali otázky etiky, politiky a ľudského poznania. Rozvíjali sa aj vedy, napríklad medicína vďaka Hippokratovi.
  • Divadlo bolo dôležitou súčasťou aténskej kultúry. Každoročne sa konali dramatické súťaže na Dionýziách, kde dramatici ako Euripides, Sofokles a Aischylos predstavovali svoje nové hry.
  • Aténska spoločnosť prechádzala zmenami, vrátane rastúceho napätia medzi aristokraciou a demokratickými silami. Euripides často reflektoval tieto sociálne a politické zmeny vo svojich hrách.

 

Rozbor diela: Médeia

Základná charakteristika

  • Literárny druh: dráma
  • Žáner: tragédia
  • Literárny smer: starogrécka literatúra
  • Nakladateľstvo: Artur
  • Rok vydania: 2010
  • Počet strán: 60
  • Prekladateľ: Ferdinand Stiebitz
  • Zaradenie autora: predstaviteľ starogréckej literatúry 5. storočia pred Kr.
  • Zameranie autora: dramatik, básnik, filozof

 

Téma, námět, motívy

  • Hlavná téma: postava Médeie; časť jej života
  • Námět, celkové téma: ukážka toho, čo je človek schopný urobiť kvôli láske
  • Vedľajšia téma: žiarlivosť
  • Motív, najdrobnejšia téma: osamelosť, utrpenie

 

Kompozícia

  • Uzavretá (logická),
  • Médeia je lyricko-epické dielo, – divadelná hra.
  • Člení sa na vety, odseky a na jednotlivé výstupy.

 

Vyprávač a jeho forma

  • Dielo je divadelná hra – nemá vyprávača. Sú tu popísané činnosti-výstupy – jednotlivých postáv.
  • V diele sa vyskytuje ich aj er forma.  Dielo je písané v dialógoch. Objavujú sa aj menej časté vnútorné monológy.
  • Vyskytuje sa priama, nepriama a nevlastná polopriama reč.
  • Vyprávačský slohový postup.

 

Jazyk

  • Postavy hovoria spisovným aj nespisovným jazykom.
    • 1) Spisovný jazyk
      • Archaizmy: napr. žalozpěv, mrzce, um,
      • Historizmy: napr. kolbište
      • Poetizmy: napr. žel, pěl, bol
      • Neologizmy: napr. azyl
    • 2) Nespisovný jazyk
      • Vulgarizmy: napr. ty tvor odporný, ničemníku, netvore
      • Expresívne výrazy: napr. barbar
  • Rozlišujeme slová štylisticky zafarbené (tvárička, lono) a neutrálne (otec, matka).
  • V texte nie sú použité grafické prostriedky.
  • Syntaktické prostriedky: druhy viet – oznamovacie, tázacie, zvolacie, rozkazovacie
  • Zvukové prostriedky: použité daktylotrochejské metrum. Rým v texte nie je.
  • Figúry: napr. apoziopeza, epizeuxis, anafora, epifora, asyndeton

 

Postavy

  • Hlavné postavy:
    • Médeia: nedá sa povedať, či je kladná alebo záporná postava, záleží na tom, z akého uhla pohľadu sa na to podíva; titulná postava, dcéra kráľa z Kolchidy, manželka Iásónova
    • Iásón: záporná postava; manžel Médeiin
    • Chůva: kladná postava; Médeiina chůva
  • Vedľajšie postavy:
    • Kreón: záporná postava; kráľ korintský
    • Dcéra Kreónova: v tragédii nemluví a je bezmenná; nová manželka Iásónova
    • Vychovateľ:kladná postava: vychovateľ detí Médeiiných
    • Aigeus: kladná postava; kráľ aténsky, ponúkol Médee pomoc
    • Zbor korintských žien: kladné postavy; radia Médee, schvaľujú jej plány, varujú ju; nezasahujú do dejov
    • Dva synovia Médeiini a Iásónovi, Družiny, Sluhovia, Posol.

 

Časopriestor

  • Doba: Kniha bola prvýkrát uvedená roku 431 pred Kr. Dej sa odohráva počas jedného roka za vlády kráľa Kreóna. Časové usporiadanie dejov je chronologické. Čas v diele nehrá moc dôležitú rolu.
  • Miesto: Dej sa odohráva v Grécku v Korinte pred Médeiiným domom a na ulici. Prostredie sa počas dejov nemení.

 

Dej (obsah) diela

Médeia pomáha Iásónovi získať zlaté rúno a zradí svojho otca. S Iásónom aj ich dvoma synmi uteká do Korintu. Korintský kráľ Kreón však žiada Iásóna, aby si vzal jeho dcéru za manželku. Iásón súhlasí.

Médeia sa o tom dozvie a je veľmi rozzúrená. Plánuje pomstu Iásónovi, Kreónovi aj jeho dcére. Médeia po svojich detoch pošle dar novej manželke Iásónovej – ozdobu do vlasov a šaty napustené jedom. Keď si Iásónova manželka oblečie šaty a nasadí šperky, tak uhorí a spolu s ňou aj jej otec Kreón, ktorý sa jej snaží pomôcť. To však Médei nestačí, chce Iásónovi ublížiť ešte viac. Tak vlastnými rukami zabije aj ich dvoch synov.

Nakoniec Médeia odchádza aj s telami oboch synov k aténskemu kráľovi Aigeovi.

 

Úryvok (zo strany 23- 24)

  • Úryvok som vybrala, pretože v ňom Médeia vyčíta Iásónovi všetko, čo pre neho urobila, a čo urobil on.

   …Nuž začnem hovoriť od samého začiatku. Já zo spár jistej smrti som ťa spasila- ako všetci Argoplavci môžu dosvedčiť-, keď si mal zkrotiť býky oheň soptiace a smrtonosnú setbu do brázd zasievať. Já usmrtila draka večne bdelého, ktorý chránil zlaté rúno stvami svojich závitov, a ako spásna hviezda vzešla ti môj um.

        Já zradila som otca aj svoj rodný dom a šla som s tebou do Iolku, do cudzej krajiny, ach, vedená viac láskou než rozumom! A privodivši Peliovovi strašnú smrť skrz jeho dcéry, strachu som ťa zprostila.

        A za to za všetko, ničemníku najväčší, ty ma zradil, vzal si novú manželku, hoci máš už deti so mnou! – lebo bezdietnosť tvoju novú lásku mohla by snad omlúvať. …

       

Hodnotenie (vlastný názor)

Vložiť komentár