Kniha: Maryša
Autor: Vilém a Alois Mrštíkovi
Pridal(a): Karolína
Alois Mrštík
- Bol to prozaik a dramatik. Narodil sa 14.10 1861 v Jimramove a zomrel 24.2. 1925 v Brne. Vystudoval učiteľský ústav v Brne a potom postupne učil v niekoľkých juhomoravských obciach.
- Roku 1889 bol menovaný správcom školy v Divákoch u Hustopečí, kde žil až do svojej smrti.
- Prispieval do Moravskej orlice, Zlatej Prahy, Lumíru, Světozoru, Národných listov, Mája aj.
- Ďalšie jeho diela boli: Horem Váhom, Nit strieborná, Dobré duše, Rok na vsi, čož je Moravská románová kronika.
Vilém Mrštík
- Prozaik, dramatik a prekladateľ. Narodil sa 14.5. 1863 v Jimramove a zomrel 2.3. 1912 v dedine Diváky u Hustopečí.
- Po nedokončenom štúdiu práva sa plne venoval literárnej a publicistickej dráhe.
- Prispieval do časopisov Rozhledy, Světozor, Lumír, Ruch, Česká Thálie, Literární listy, Národní listy, Česká revue, Moravskoslezská revue aj.
- Pribojoval umenie bezohľadne pravdivé, usilujúce o nápravu sveta. Vyzdvihuje morálnu hodnotu ľudí, tvrdo odsuďuje bezohľadnosť a honbu za majetkom.
- Ďalšie jeho diela: Stíny, Babeta, Verunka, Santa Lucia, Pohádka mája, Zumri, Paní Urbanová, Anežka.
- Ďalej preložil z ruštiny Dostojevského, L.N. Tolstého, Puškina, Gončarova.
Spoločensko-historické pozadie:
Politická situácia
- R. 1860 – Októbrový diplom (vydaný Františkom Jozefom I.), nasledujúci februárová ústava = oslabenie absolutizmu, oživenie verejného a politického života v 60. rokoch 19. storočia
- Úspech politického zápasu českého národa – centrálne zriadená habsburská monarchia bola prevedená na 2 dualistické Rakúsko-Uhorsko. Predlitavsko (země rakúske a české), Zalitavsko (Uhry) = politické a národné požiadavky Čechov neboli vyslyšané – nová germanizačná vlna
- 70. roky vo znamení spoločenského rozčarovania po rakúskom vyrovnaní
- R.1868 bol položený základný kameň Národného divadla
Kontext literárneho vývoja; literárny smer/sloh
- Koniec 19. storočia – obdobie realismu, dominovala historická próza (napr. Jirásek, Witr), romány z vidieckeho prostredia (napr. V. Reis), ďalej G. Preissová, L. Stroupežnický. Autoři volili jazyk civilný s prvkami nárečia.
Realistické drama 19. storočia
- Zložitejší vývoj, vzniká neskôr ako poézia a próza, na scénu preniká ťažšie (dřívejšej dobe sa objavovali len ojedinelé pokusy o drama, české drama bolo veľmi ovplyvnené cudzími autormi (Ostrovskij, Gogol, Ibsen)
- Najvýznamnejšou scénou bolo Národné divadlo (v čele Kvapil, Šubst)
- Hry sú väčšinou z vidieckeho prostredia
- Muselo vytlačiť historické drámy a ľahké veselohry, aleboť sa táto tématika zdala málo vhodnou pre ND
- Podiel na rozvoji realistického dramatu mali aj vedúci činitelia Národného divadla (Adolf Šubrt – riaditeľ, Ladislav Stroupežnický – dramaturg)
- Centrum kultúrneho života ND, pôsobila v nej generácia Dočasného divadla (O. Sklenářová, K. Šimanovsky, J. Seifert, Fr. Šamberg), vedľa nich vyrostli ďalší (H. Kvapilová, M. Hybnerová)
- Stále obľúbené ľahšie hry a hry z dejín; realistické hry sa ťažko presadzujú, spočiatku dokonalé prekreslenie postáv
Rozbor diela: Maryša
Okolnosti vzniku diela:
- Dielo je čiastočne výsledkom sporu o charakter národného divadla medzi zástancami romantizmu. Pôvodne išlo o Aloisov zámier vesnického románu, ktorý na radu Viléma začal koncipovať ako drámu. Podkladom bol nútený sobáš, ktorý bol na dedinách bežný. Prvý a štvrtý akt si autoři kompletne vymysleli, inšpiráciou pre tretí bolo vyprávanie jedného z ich priateľov a piaty akt vychádzal zo skutočného súdneho prípadu, ktorý sa stal v Brne.
Obecná charakteristika literárneho diela
- Literárny druh: dráma (účinkujú postavy, charakteristická priama reč a scénické poznámky, dej je predvádzaný na javisku)
- Výrazová forma:divadelná hra
- Žáner: tragédia(pochmurný dej so zlým koncom)
- Literárny smer: Kritický realizmus, snaží sa najviac priblížiť život na dedine, medziľudské vzťahy, ľudské hodnoty, realistické dráma
Význam sdielenia (hlavná myšlienka) :
- Moc peňazí, sila predsudkov, vynútená pokora a poslušnosť i strata možnosti voľne nakladať so svojím životom prináša len nešťastie. Vôľa človeka by mala byť respektovaná.
Organizácia jazykových prostriedkov
Charakteristika autorovho štýlu:
- Realisticky zobrazené prostredie moravskej dediny – vinné sklepy, kroje, popis loučenia s rekrutami
Dielo je rozdelené do 5 jednaní- typické princípy klasického dramatu:
- 1. jednanie – expozícia (seznamenie s postavami, s dejem)
- 2. + 3. jednanie – kolízia (Maryša súhlasí so sobášom, Francek sa vrací) a vrcholí krizou
- 4. jednanie –pokus zabiť Francka, peripetia
- 5. jednanie – katastrofa – otrávenie Vávru
Bratia Mrštíkovi neskôr pridali aj iné závery svojej hry – v jednom končí Maryša samovraždou skokom zo srázu po hádke s Vávrom, v druhom je Vávra zastrelený nešťastnou náhodou z pušky.
Jazykový plán:
- Autoři používali nárečie z Južnej Moravy (ou ->o, šť ->šč) = Slovácké nárečie z okolia Slovesných hraníc.
- Používajú štýlizované moravské nárečie, jazyk s prvkami hanáckeho a moravsko-slovanského nárečia- nárečie Brna (včil, šak), konkrétne nárečie slovácke (vlažnó, vodó, pustijó)
Literárna teória – obsah
Tematická výstavba:
- Čas: október 1886 (tretie jednanie o 2 roky neskôr)
- Prostor: Moravská dedina (v blízkosti Brna)
Postavy:
- Maryša – Lízalova 20-ročná dcéra (neskôr Vávrova manželka). milujúca žena, trpiaca pre svoju lásku
- Lízal – postava sedliaka, ktorý videl skôr peniaze a potom šťastie svojho dieťaťa
- Jeho žena Lízalka – matka, žena s kamennou tvárou, nezná lítosť a pochopenie dcéry
- Vávra Filip – Muž, ktorý nehľadí na šťastie svojej ženy, ale na jej viano. Vdovec so 3-mi deťmi
- Francek (František) – muž, ktorého Maryša miluje a ktorý hovorí len to, čo si myslí
Postavy dramatu sú z rôznych sociálnych vrstiev. Predsudky (rodičia voči Franckovi) a túžba po peňazoch sú vyvýšené nad osobné šťastie. Avšak postavy nie sú čiernobiele (Vávra, Lízal si uvedomia svoje činy).
Vedľajšie postavy :
- Rozárka (slúžka u Vávrov), babička , staršenka , hospodský , Franckova matka Horačka, Hrdlička (obecný sluha), rekruti, muzikanti
Dej:
Prvé jednanie
Lízal a Vávra
Pred domom Lízala si rozprávajú Vávra A Lízal. Lízal ľutuje, že svojmu synovi Josefovi dal pol lánu, keď je to takový lunt. Domlúvajú sa s Vávrom, že mu dá Maryšu maximálne za 3.700, aj keď chce Vávra viac, pretože má dlhy. Francek ide na 3 roky na vojnu a chce sa rozlúčiť s Maryšou, ale starý Lízal mu to zatrhne. Než Francek odíde, prosí Maryšu, aby na neho počkala.
Druhé jednanie
Maryša je zúfalá, nechce Vávru za muža, nechce vdovca, hovorí sa o ňom, že je zlý a svoju ženu dohnal k smrti. Baví sa svojou tetkou Strouhalkou, ktorá jej radí, aby si Vávru vzala.
Lízal sa dohaduje s Lízalkou, začne uvažovať, že to je škoda – dávať ju Vávrovi. Ale maminka ho presvedčí, že to tak bude lepšie. A tak prišiel jedného dňa Vávra za Maryšou. Dáva mu najavo, že ho nechce a Vávra len poznamená, že sa o nej dobre postará. Nakoniec sa teda obliekla do svadobného, aby neudrobila ostudu rodine a aby nebola zlá dcéra.
Tretie jednanie – o 2 roky neskôr
Francek sa vrátil z vojny a dozvie sa, že je Maryša vydatá. Sedí v hospode a najednou tam príde Maryša-Vávrova. Všetci si rozprávajú a spomínajú, ako bola krásna, plná života a teraz je biela ako zeď, je kosť a kôža, bez života. Snaží sa to hovoriť hlasom, aby to Lízal počul, ale ten robí, že to neslyší. Nakoniec mu všetci povie, ako to je a Lízalovi je to ľúto, vie, že ju Vávra bije a chce stále po nej peniaze, tak začal piť. Prišiel k nemu sluha, ktorý priniesol od cisárskeho okresného súdu dopis – Vávra ho žaluje. Potom príde Vávra do hospody, pohádajú sa s Lízalom, ten mu nechce nič dať. Potom príde Francek a vyhráža (oznamuje) Vávrovi, že mu za Maryšou chodiť bude.
Štvrté jednanie
Francek príde za Maryšou, nechce, aby bola pošpinená, že má milenca, aj keď všetci vie, že má rada len Francka. Vykladá mu, že v nej drží hriech, aby bolo po trápení – otrávím buď seba alebo jeho. František chce s ňou odísť do Brna – ponúka jej, že buď príde do polnoci k splavu alebo si inak príde za ňou v bielom dni. Keď prišiel Vávra domov, pýtal sa, kto tam bol, keď sa dozvedel, že František a že majú stretnutie u splavu, vzal pušku a šiel, vystrelil, ale Francek stihol ešte uhnúť.
Piate jednanie
Maryša dá do kávy jed a otráví Vávru, a potom sa prizná, že ho otrávila.
Inšpirácia daným literárnym dielom
- Hra bola uvedená na scéne Národného divadla – prijatá nejednoznačne.
- Na jej libreto bola E. F. Burianom zložená opera.
- V období realismu vystriedali v dramatickej tvorbe nové smery, táto hra nemala na ďalší vývoj českého dramatu výrazný vplyv, ale predsa sa stala aj v súčasnosti trvalou súčasťou repertoáru českých divadiel. Stále je veľmi prekladaná do cudzích jazykov.
Význam sdielenia (hlavná myšlienka)
Maryša má byť výzvou k čitateľovi, k zápasu proti svetu, ktorý nadradzuje peniaze nad šťastie človeka, vybádzovanie žien, aby sa búrili proti rôznym obmedzeniam a predsudkom, a proti každému, kto by chcel manipulovať s človekom.
Literárna kritika
Pre svoj nelichotivý pohľad na českú dedinu bolo prijatie hry kritikou sporné. Nadčasová platnosť. Kritici nemali námitky proti ústrednej postave, jej motivácii a tiež spôsobu, akým sa hra díva na život na dedine. Od jej premiéry uplynulo veľa času a rôl hlavných postáv si vystriedala celá rada amatérskych i profesionálnych hercov. Za túto dobu sa zaradila ku klasickým dielam a na českých javiskách sa objavuje pravidelne. Dráma veľmi dobre ocenil kritik F. X. Šalda.
Zaujímavosti:
- Jedom bol arzén, ktorého na otravu stačí 0,3 g (ide o oxid arzenitý).
Vlastný názor:
Bolo pekné si pre jednou prečítať niečo napísané inou formou ako tú, na ktorú som bola od čitateľského denníčka zvyklá. Páči sa mi fakt, že dielo pobúdza ženy, aby odmietali predsudky a to, čo im ich pohlavie priraďuje za rolu v živote. Dielo tiež nebolo nijak časovo náročné. Pekne tiež ukazuje vývoj postáv – ako Maryšin vývoj, tak aj Vávrov. Škoda len, že kniha mala takový ponurý koniec.