Kniha: Maryša
Autor: Alois a Vilém Mrštíkové
Pridal(a): N@A, p93
Životopisy autorov
Alois Mrštík (1861 – 1925)
Starší brat Viléma Mrštíka, narodil sa v Jimramove 14. 10. 1861. Jeho mladším bratom je Vilém Mrštík. Vystudoval reálku a učiteľský ústav v Brne a od roku 1881 učil na školách v rôznych juhomoravských obciach. Od roku 1889 pôsobil ako správca školy v Divákach u Hustopeča, kde žil až do smrti, poskytol domov svojmu bratovi i otcovi a kde vytvoril všetky svoje diela. S manželkou Máriou bývali priamo vo škole. Literárne Alois Mrštík prispieval do časopisu Vesna, Národné noviny, Moravská orlice, Zlatá Praha, Lumír, Světozor, Národní listy, Máj a ďalších novín a časopisov. V rokoch 1907-10 bratia Mrštíkovci spoločne redigovali Moravskoslezskú revue. Vrchol jeho diela je román Rok na vsi a spoločné drama Maryša. Zomrel 24. februára 1925.
Dielo:
- Dobré duše – súbor poviedok
- Maryša – drama, spoločné dielo s bratom
- Bavlnkovy ženy a iné poviedky – súbor vytvorený spoločne bratmi
- Rok na vsi – 9 dielov, románová kronika zo života v dedine Hrabůvky, kronika nemá pevnú kompozíciu, vypovedá o živote na tejdošnej dedine a jej zvykoch. Alois Mrštík mal konzervatívne názory, neztotožnil sa s prílivom kapitálu na dedine a s porušením dobových tradícií.
- Hore Váhom – súbor poviedok
- Nit stříbrná – súbor poviedok
Vilém Mrštík (1863 – 1912)
Predstaviteľ českého dramatu 19. storočia sa narodil 14. mája 1863 v Jimramove v rodine chudobného ševca. Jeho starším bratom je Alois Mrštík. V roku 1869 sa rodina presťahovala do Ostravačíc u Brna a potom v roku 1875 do Brna. Vystudoval gymnázium v Brne a potom v Prahe, chcel pokračovať vo štúdiách na maliarskej akadémii, ale nemal dostatok finančných prostriedkov. Nastúpil teda v Prahe na práva, ale tie nedokončil a venoval sa plne literatúre a žurnalistike. Bol z bratov ten priebojnejší. V roku 1889 opustil Prahu a nastiahol sa k bratovi do Divák u Hustopeča, kde Alois pôsobil ako správca školy. Tu vytvoril všetky svoje diela, s manželkou Boženou bývali v domčeku vedľa školy a tu aj spáchal 2. marca 1912 sebevraždu z nenaplneného umeleckého ctižiadosti a podlomeného zdravia. Literárne Vilém Mrštík prispieval do časopisu Rozhledy, Ruch, Česká revue, Česká Thálie, Hlas národa, Literární listy, Pozor, Zlatá Praha, Lumír, Světozor, Národní listy, Máj a ďalších novín a časopisov. Bol významným literárnym a umeleckým kritikom a prekladateľom z ruštiny a francúzštiny.
Dielo:
- Paní Urbanová – drama
- Stíny – súbor poviedok
- Santa Lucia – román o tragickom osude študenta Jordána, ktorý plný nádejí ide študovať do Prahy, ale v biede umiera na tuberkulózu
- Obrázky – súbor čŕt z cest
- Bavlnkovy ženy a iné poviedky – súbor vytvorený spoločne bratmi
- Pohádka máje – román, príbeh študenta Ríši a lesníkovej dcéry Helenky.
- Babetta, Verunka a drobné poviedky
- Anežka – drama
- Zumři – román z prostredia študentov, mala to byť rozsiahla kronika, ale autor trpel tvorivou krízou, prišlo zklamaní a smrť
Spoločensko-historické pozadie autora
- Politická situácia: V poslednej tretine 19. storočia sa českí politici neúspešne snažili o zrovnoprávnenie postavenia v českých krajinách v Rakúsko-Uhorsku (1867-1918). -> národnostná nesnášenlivosť Česi x Nemci. V 80. rokoch čeština čiastočne zrovnoprávnena s nemčinou, čo viedlo k oddeľovaniu a vzniku samostatných českých a nemeckých inštitúcií a hlavne neschopnosti vzájomnej komunikácie -> vznik divadiel (Národné divadlo-1868 základný kameň, 1881 otvorenie), škôl (rozdelenie Karlo-Ferdinandovej univerzity-1862), Českej akadémie vied (1890). Rozkol medzi Nemcami a českým ľudom sa ďalej prejavil na Jubilejnej výstave v Prahe (1891), kde bola prezentovaná vysoká úroveň českého priemyslu, techniky a kultúry.
- Spoločnosť: České krajiny boli priemyselne najrozvinutejšie a hospodársky najvýkonnejšie časťou monarchie. Medzi najviac prosperujúce odvetvia patrili napr. cukrovary, pivovary a strojárne. Došlo k výstavbe železničnej siete, zavedeniu tramvajovej dopravy a elektrifikácii miest. Toto obdobie bolo poznačené dvoma spoločenskými škandálmi: zpochybnenie pravosti Rukopisov královédvorského a zelenohorského v časopise Athenaeum. Druhým bolo vystúpenie (1899) Tomáša Garrigua Masaryka proti antisemitizmu v tzv. hilsneriáde. V oboch prípadoch tkvela podstata sporu v tom, zda stavať národnú identitu na nepravde, mýte a povesti, alebo na kritickom vyrovnávaniu sa s nimi.
- Umenie: Architektúra
V poslednej tretine 19. storočia sa prejavilo vzrastajúce sebavedomie českej spoločnosti. Investovalo sa do rady národných kultúrnych stavieb: národné domy, múzeá, galérie, sokolovne. U týchto budov bol uprednostňovaný monumentálny novorenesančný štýl, bol kladený dôraz na štýlovú jednotu s výtvarným umením (Josef Zítek- Národné divadlo, Josef Schulz- Národné múzeum, dostavba Rudolfína a Národného divadla). Najviac stavieb v novorenesančnom štýle nájdeme v Prahe: architektonický projekt Slavína a Jubilejnej výstavy, či Wiehlov dom na Václavskom námestí. Medzi veľkopriestorové stavby s základom železnej konštrukcie patria napr. Průmyslový palác na Starom výstavisku. - Maliarstvo: Realistický prúd zastupoval Karel Purkyně. Presadzoval realistické zobrazovanie prírody (Sova pálená) aj osôb (Portrét kováča Jircha). Ďalšími maliarmi tejto doby boli Viktor Barvitius a Soběslav Pinkas (karikaturista).
- Sochárstvo: Medzi realistických sochárov sa zaradil Josef Václav Myslbek, ktorý spojil prvky antiky, renesancie, klasicizmu, novorenesancie a dospel až k impresionizmu. Medzi jeho témy patrili témy českých dejín (Přemysl a Libuše, Šárka). Podieľal sa na výzdobe Národného divadla (busta Bedřicha Smetany). Ďalej je autorom soch sv. Václava a Karla Hynka Máchy.
- Hudba: Antonín Dvořák pracoval s ľudovými motívmi (Slovanské tance), pocity z pobytu v USA ztvárnil v diele Novosvětská symfónia. Autorom realistických opier bol Leoš Janáček (Její pastorkyňa).
Rozbor diela: Maryša
- Dráma Maryša vznikalo v dobe, keď satirické komédie z českej dediny vystrídal sociálne drámy. Pozornosť autorov je sústredená na prieskum duševného života súdobých ľudí. Jeden z tvorcov hry prehlásil, že ich záměrom bolo ukázať rozklad rodiny založenej na peniazoch.
- Bratia Mrštíkovci počas štúdia tejto hry počas svojho štúdia zdôrazňovali, že sa inšpirovali skutočnými udalosťami a pravdivosť ich záberu nikto nezpochybňoval. Dráma Maryša je skutočným obrazom tejdošej vidieckej spoločnosti. Len závěr drámy, vražda manžela, bol výnimočný. Životné tragédie mužov a žien, donútených k spoločnému životu, končili najčastejšie rezignáciou a niekedy aj samovraždou.
- Maryša bola literárne vytvorená zo skutočnej postavy Marie Turkové z Těšan, ktorá týmto spôsobom sa postavila proti manželstvu založenému na peniazoch.
Literárny druh:
- dráma
Literárny žáner:
- realistické dráma – tragédia
- Ide o drámu o piatich dejstvách s premenou (tretie dejstvo je o dva roky neskôr ako prvé). Slúži z 5 častí a 53 jednotlivých scén.
Kompozícia: divadelná hra
- napísaná vo forme scenára
- chronologická
- 5 dejstiev so stavbou klasického drámy (expozícia, kolízia, kríza, peripetia, katastrofa)
Stylistická charakteristika textu:
- Realistický popis prostredia moravskej dediny a tamojšieho života (do dejov sú začlenené ľudové piesne s živou hudbou, kroje, skutočný spôsob, akým prebiehalo rozlúčenie s rekrutmi, atď.)
- Jazyk postáv používa vo značnej miere nárečné slová
- Na porovnaní četnosti výskytu nárečných slov u Lízala s Maryšou, ktorá ich používa menej, ukazovali autori na vytláčanie dialektu spisovnou mluovou u mladšej generácie
Slovná zásoba:
- Použitie dialektu, nespisovná čeština, hláskové zmeny ou sa mení na ó (mó ženó,budó), ej na é (podívé se), miesto šť šč (ščasná), v prvej slabike odpadá j,k (sem, dyž) -> prvky hanáckeho a moravskoslovenského nárečia
Vyprávač:
- nie je, sú tam miesto neho scénické poznámky
Vyprávačský spôsob:
- er-forma
Typy prejavov:
- priama reč
Jazyk:
- nespisovný= moravské (hanácke) nárečie
Miesto dejov:
- Moravská dedina
Čas:
- v 19. storočí
Téma a motívy:
- chtivosť po peniazoch neznajúca slitovanie, nešťastné manželstvo, odepretá láska
Idea:
- tragédia s pochmúrnym dejom a s nešťastným koncom, ukazujúca, že vzťah spojený peniazmi nikdy nie je šťastný a tiež výzva pre čitateľky, aby sa bourovali voči predsudkom
Myšlienka diela:
- U manželstva bez lásky, ktoré bolo uzavreté kvôli peniazom, nemôže byť šťastné
- U zobrazuje majetkové rozdiely na dedine –myslím, že pre statkárov sú najdôležitejšie peniaze
- Rodičia túžiaci po majetku môžu dieťaťom skaziť život
Hl. postavy :
- Maryša =mladá dievčina, citlivá, je poslušnou dcérou svojich rodičov.žije podľa morálnych a náboženských zásad, miluje Francka.
Vedľajšie postavy:
- Lízal – otec Maryšin, činí celkový dojem zchytralého a lakomého sedliaka,bezcitný, vychytralý.
- Lízalka – žena Lízala, je krutá, prísna.
- Mlynár Vávra je vdovec,sebavedomý, zlý, krutý, agresívny, mlynár, stane sa mužom Maryši
- Rekrut Francek je vyslovený kladný typ pracujúceho človeka,věrný, statočný, miluje ho Maryša
- Dalšie postavy: Rozára je slúžka, Francek je rekrut, Horačka je matka Francka, Strouhalka Maryšina teta, Strouhal její muž, Stařenka Maryšina babička, Hospodský Franckov poručník a ďalšie nedôležité osoby.
RÁMCOVÁ KOMPOZÍCIA
- Expozícia: pekná Maryša miluje Francka; Maryšini rodičia sa rozhodnú ju vydať za iného – Maryša odmieta
- Kolízia: Maryša sa páči Vávrovi, ktorý má sľúbené veľké viano; stále sa dohadujú, ale Maryša má nakoniec súcit
- Kríza: Francek sa vracia z vojny; zistí, že je Maryša vydatá a trýzovaná Vávrou; Maryša stále miluje Francka
- Peripetia: Vávra oznámi otcovi Maryši, že mu sľúbené viano nedostal; Maryšin otec chce dcéru späť, ale už nie je úniku
- Katastrofa: Francek sa nevzdá, Maryšu navštevuje, ale Vávra sa ho pokúši zastreliť – netrefí sa; Maryša nakoniec dá Vávrovi do kávy jed na krysy a otrávi ho
Dej:
Sedliak Lízal chcel svoju jedinú dcéru Maryšu vydať za mlynára Vávru (za peniaze), ale ona milovala chudobného Francka. Francek je odvedený na vojnu. Maryšu nútia rodičia k svadbe s mlynárom Vávrou, otcom troch detí, ktorý sľubuje, že sa o ňu dobre postará. Ide mu hlavne o peniaze, ktoré dostane Maryša vienom, aby mohol zaplatiť svoje dlhy.Vávra sa začína opíjať, nestará sa o rodinu a súdi sa so starým Lízalom o Maryšino viano. Lízal si konečne uvedomuje, za koho svoju dcéru vydal a odmietne mu peniaze dať.Po návrate nájde Francek Maryšu vydatú za Vávru a vidí len jej jej utrpenie. Prichystáva plán spoločného úteku do Brna, kde našiel pre seba i pre Maryšu prácu. Maryša odmieta.V rozčúlení a opilosti chce Vávra Francka zabiť, ale Maryša mu v tom zabráni. Ráno Vávra opäť lituje svojho chovania a sľubuje, že sa polepší. Avšak Maryša mu už neverí a vo chvíli zúfalstva mu nasype do kávy jed a vzápätí sa k tomu prizná.
Obsah dle rozdelený na dejstvá:
Prvé dejstvo
V jednej moravskej dedine sedliak Lízal s mlynárom Vávrou predjednáva „obchod s vlastnou dcérou“. Vávra sľubuje viano za Maryšu. Lízal o Maryši hovorí skoro ako o majetku, chce z jej svadby mať čo najlepší prospech a plánuje ako „kupca“ ošidiť. Už predem sa rozhoduje, že mu za ňu hneď tak viano nevyplatí. Uvažuje:
„Chceš – li Maryšu, máš ju mět – ale s penězama si poradím já… Ja – peníze sú peniaze, milé Vávro, a kto si ich vážiť umí, váži si peniaze zas jeho. Já pán – ty pán – ale kto má peniaze, je ešče väčší pán. A tak je to dobre. Nemáš-li, seš večné žobrák-„
Francek odchádza na vojnu. Rozlúčil sa so starou upracovanou matkou, poveselil sa s dedinskou chasou a zbýva rozlúčenie s jeho milou Maryšou. Lízal mu v tom sice bráni, ale Francek ho oklame – obecný sluha Hrdlička príde Lízalovi povedať, že má ísť do hospody, že sa tam pere Francek a Honza; je to však len zámienka ako Lízala dostať z domu. Francek sa s Maryšou predsa len na rozlúčenú objíma a sľubuje jej, že sa jej nevzdá. Lízal sa s Vávrou nakoniec dohodne na viano sedemtisíc. Lízal sa pýta Maryši, či nemá chuť na vdavky a nechá ju hádať, koho pre ňu zháňa. Keď Maryša zistí, že ide o starého vdovca, dá sa do smiechu, ale potom pochopí, že to otec myslí vážne. Bráni sa zubami a nechtami a Vávru nechce, takisto preto, že miluje Františka. Toho však Lízal neuznáva, pretože je to len chudobný chalupník a nič veľa nemá. Od svadby neustúpi a nedá sa obmäkčiť, ani keď Maryša sľubuje, že na Františka zapomene, len ať jej nekazí život.
Druhé dejstvo
Tetka Strouhalka premlúva Maryšu k svadbe, že si nakoniec zvykne, baví sa o tom, ako Vávra ubil svoju predchádzajúcu ženu, bije služobné, vypráva rôzne príbehy… V kúte sedí stařenka a vo dverách naslúchla Lízalka, ktorá sa potom pripojí k rozhovoru. Obidve vnucujú Maryši Vávru, a keď ide Maryša pre sklenice, porozprávajú sa, čo všetko robia, aby ho mala (chcela utiecť, rvala sa s rodičmi…). Pre Strouhalku si prišla manžel a Lízalka Maryši prikazuje, aby sa nachystala, že príde ženich. Ta neustále odmieta, ale matka sa odvoláva na Boha, na farárov, na to ako oni boli poslušní…
Lízalka: Na to sme ti vychovali, abys nám k starosti zármutek dělala?
Maryša: Než pro Vávru, radši ste mně krkem měla zakrótit – tak vám to řeknu!
Lízalka: (…) Ešče haňbu nám budeš tropiť? Tak mluví ta nejhorší a ani ta si to nedovolí. Nebojíš sa Boha? Nebojíš se ľudí, že budó prstom na tebe ukazovať? Neříkají ti už nějak? — Nač chodíš do kostela? – Co tam děláš? – Přece su já tvoje matka! Víš to ešče?
Jediné zastanie má doma Maryša vo stařence, ale ta jej takisto nemôže nijak pomôcť a hovorí:
„ Je to s tebou zlý. Doma ti nečeká než nadávání a bitie, a tak nevím opravdu, ako bych ti dobre poradila. Do ľudí človek nevidí a do teba taky ne. A potom si myslím, máš-li Františka ráda, už je ti to jedno. Jemu ti nedajó – na to ani nemysleli – a tak, odende-li Vávra, príde druhý, zas tretí — Petr alebo Pavel – Tak nezostaneš, jednó sa vydáť musíš.“
Maryša moc prosí otca, plače, ten trochu zaváha, je mu jej asi ľúto a hovorí, že si ešte porozpráva s matkou. Ta však nekompromisne rozhodne, že sa vydá, pretože pokiaľ by zostala doma 2 roky, bude ju chcieť Francek, a to predsa nebude dopustiť. Ženich príde, hovorí s Maryšou a ona sa mu snaží svadbu vymlúvať, že s ním nebude šťastná, že to bude hriech, keď si ju vezme, že sa mu ľudia budú smiať, keď už má deti… Nič však nepomáha, Maryša sa predsa len oblečie, rozlúči sa so stařenkou a idú spoločne do Mótnic. Lízal si oddychuje, že sa to nakoniec podarilo: „No zaplať Pánboh – to bola práca!“
Tretie dejstvo
O dva roky neskôr sa Francek vrátil z vojny. Vynútené manželstvo Maryši s Vávrou je bez lásky a nešťastné. Vávra pije a Maryšu trýzni. Francek sedí v hospode a hospodský – jeho poručník – mu radí, že si má u správcu vyprosiť službu a zapomenúť na Maryšu. Prichádza Maryša ako pani Vávrová, je celá bledá, nemluvná a ide kúpiť mäso. Pozdraví sa s Františkom a odíde. Hospodský sa diví, že sa Lízal s Maryšou ani nepozdravil. Prichádza sused Buček, a keď poví, že Maryša odchádza s Františkom, a že ho odbýva, všichni kroma Lízala sa nahrnú k oknu. Hospodská jej veľmi ľutuje a vyčíta Lízalovi, že jej nemal takto kaziť život. Prichádza Horačka, ktorá hľadá svojho syna, hovorí, že s ním má trápenie, že po stále nie je doma a prý tiež pije. Sused Fraňek i Buček jej dávajú napíť vína. Hospodský si Lízala neustále dobiera: „Eh, hovoríš ako mladé. Už by si mal mať rozum, dedko šedivý. Jednó nohou stojíš v hrobe a robíš stále, akoby ti patril celý svet. Stále len: peniaze mám, půllán mám, ešte jeden půllán mám, a dceru – penězami zabije. Hospodár si, ale tatík – napliť pred sebou. Tak ti to poviem. Tá ranó na stôl to nepřerazíš.“
Lízal je opravdu nešťastný a pýta sa, či by ju mal vziať na dom, dáva napíť Horačke a ľutuje sa. Sluha prináša Lízalovi písanie od súdu, v ktorom stojí, že ho Vávra žaluje. Lízal celý rozhorčený nadáva, ale Horačka na to len: „Bóže, čo sa divíte?! Pre peniaze si ju vzal, pre peniaze žaluje.“
Lízal sa rozhodol, že si vezme Maryšu na dom a plati susedom pitie a uisťuje sám seba: „Všeci sú lunti (…) a ten vdovčisko škaredé je lunt ten největší – – A pite, chlapci, pite všeci! Každému dám, jen jemu nič. (…) Žádné nesmí říct, že jsem škrťa! – Pravda, pantáto, že nésu škrťa? Já su dobré hospodár – mohutné sedlák, veľké kavalír, ale žádná škrťa. Půllán, jak sem jé kópil, tak jé mám a ješte jeden sem kópil – – (…) A ten vdovčisko (…) To je hospodár? Temu já mám dávať peniaze, ktoré som krvjó vydělal?“
Do hospody príde na víno Vávra, pýta sa hospodského, s kým šla Maryša domov, a na to mu hneď odpovie Lízal. Strhne sa medzi nimi hádka a Lízal hovorí, že mu žiadne peniaze nedá a že mal dať Maryšu radšej Františkovi. V tom príde do hospody tiež Francek a hovorí, že bol na mlýne a že je len „baráčník“, ako ho Vávra označil a že má len chalupu, ale v nej sú poctivejšie ľudia než na mlýne. Táto reč sa Lízalovi páči, povzbudzuje Františka, hovorí, že hovorí ako evanjelium a chce mu dať napíť vína. Francek odmieta, Vávra mu neustále opovrhuje a škytuje sa k šarvátke. Francek sa otevrené utká s Vávrou. Je to však konflikt ne len kvôli žene, ale tiež konflikt medzi dvoma spoločenskými silami dediny. Francek hovorí Vávrovi: „Mě budeš chytat pod krk? Pamatuj si, že sa ti nebojím. To ti nemá býť odpuštěné. Jdiťe pryč! (Odstrčí a setriasa seba susedov, ktorí ho pamatujú a odviesť ho chtia od Vávru. Susedia od neho ustúpia. Sú zaražení jeho smelou rečou, takže Francek pronáša vášnivé vety, stojí vo vystupe jevišťa úplne osamocen. Vávra ďaleko od neho takisto osamocen)
Sto kvérů debes měl, celé regiment u mléna stál – pamatuj si, nebojím se ti! Ne nadarmo som povídal, dyž na vojnu som šel: běda, běda vám, stréčku Lízale, a běda tobě, Vávro – u živýho Boha som tenkrát přísahal, že sa pomstím na každým a na všech a na tobě, Vávro, nejvíc. Ty zkazils mě, já zkazím tebe. Oko za oko, zub za zub. Každó mó slzu krvjó zaplatíš. Pamatuj si to, tady pred svědkam ti povídám: Já budu za tvó ženó chodit, já sa budu s ňó scházet – za bílýho dňa do tvýho hrkáču přindu – a dé pozor, Vávro, ať sa nepotkáme! (Prujdce odejde.)“
Štvrté dejstvo
Lízal si uvedomuje svoju chybu a príde Maryšu do mlýna prosit, aby sa vrátila domov. Ta však odmieta, že práve toto predsa všetci chceli, na pána farára nedali, aj keď nechcela tak sa vydávať, a už si na všetko, aj na ty rany zvykla. A čo sa stane ďalej, budú mať prý oni na svedomí. Lízal sa zisťuje, čo tým chcela povedať a Maryša mu povie, že tým nemyslí nič dobré, ale že utekať nebude, že tú hanbu neudelá a že je lepšia, ako sa ostatní domnievajú. Lízal odíde.
Do komory príde služobná Rozára a za chvíľu Francek, ktorý si chce s Maryšou o samote porozprávať. Prehovára ju, aby ho čakala v jedenástich hodinách u splavu a utiekla s ním dnes v noci do Brna, že tam obom zariadil prácu. Maryša však odmieta: „Co vytrpím od Vávru – o tom nemluvím, co vystojím pro tebe; ví jediné Bůh a já. Vdaná su, ale srdcem sem ti zůstala věrna, Františku. – Dušu bych za tebe dala, jak ti mám ráda, ale to, co ty po mě žádáš – to ti, chlapče, udělatt nemožu a nemožu. (…)
Zanech těch myšlenek! (Hladí mu vlasy a tvář)
Mně to udělej k vůli, když mě máš tak rád. – Nešťastná su, ale špatná nebudu, rozumíš mně? (Kladie mu ruce na ramena.)“
Francek odíde a za chvíľou je za dverami Vávra. Vávra hneď Maryšu vyslýchá, koho tu mala, potom vyhráža karabáčom aj Rozári, pokiaľ nebude hovoriť. Vávra si ide pre pušku a hovorí, že ide „psa zabiť“. Maryša sa mu snaží zabrániť, ale nedarí sa jej to, Vávra ju zamkne v svetnici. Zhrotená zo seba chrlí: „Bestie!… Bestie… Be-sti-e… Ježíši Kriste – Ježíši Kriste – on jé zabije – on jé zabije –„ Keď Maryša uslyší Františka, ako sa Vávrovi smeje, radostne vykrikne. Po Rozári Františkovi vzkazuje, že s ním utieči až zajtra.
Piate dejstvo
Ráno sa sejdú mlatci aj Vávrovi u snídaně. Vávra sa Maryši stále na niečo pýta. Ta mu len odsekáva, že sa nemá starať, že vie, čo má robiť. Ešte jej slibuje, že pojde pro drevá a hovorí: „Oh, šak já ti tvýho Františka osladím!“ Maryša sahá k jedu – k poslednému krajnému prostriedku – aby uhájila svoju pošlapanú ľudskú aj ženskú dôstojnosť, zachránila Františka, spravedlivým rozsudkom potrestala sprostého vraha Vávru a seba vyslobodila, teda za cenu najhoršej. Vykonal akt spravodlivosti, ktorý je v súlade s jej morálkou.
Najprv hovorí len pre seba: „Jdi, ďáble ošklivé! Budeš mět nachystáno cos ešče jakživ nejedl. (…) Jako potkana ti zadávim a potom řvi a vyhrožuj, jak se ti zlíbí.“
Nasledujúci rozhovor znel takto:
Vávrová: (se hřmotem se probírá ve lžičníku a pak nese Vávrovi hrnek se lžičkou).
Chceš bílý nebo černý? Nesu ti černý. –
Vávra: Černý mně dej.
Vávrová: (staví na stůl pred neho hrnek).
Vávra: (mlčky sedne a položí čepici na stůl; ochotne).
Sladilas to?
Vávrová: (sejme cukr s police, přinese na stůl a mlčky přisune k němu).
Zapomněla sem. (Pak jde zas ke sporáku a sleduje stranou každý jeho pohyb).
Vávra: (míchá lžičkou a srkne kávy).
Od koho je káva?
Vávrová: Od Žida.
Vávra: A proč ne ze spolku?
Vávrová: Měli zavřeno.
Vávra: Tahle je ztuchlá, nebo co. (Rychle pije.)
Vávra sa snaží s Maryšou trochu udobriť, chce, aby na neho bola milejšia… Maryša mu dáva kožuch a potom slyší ako vonku prestali tepať cepy – mlatci nesú polomrtvého Vávru. Niektorá žena priká: „Děvčico neščasná – tys jé otrávila!?“ A Maryša len duto odpovie: „Otrávila.“
Inšpirácia dielom
V súčasnosti je hra bratov Mrštíkových súčasťou klasického repertoáru českých divadiel. Pripúta pozornosť výrazných divadelných režisérov (Vladimír Morávek, Jan Antonín Pitínský). Patrí medzi najpřekládanejšie české drámy a nezriedka sa objavuje na zahraničných scénach.
Významné inscenácie:
- 1935 – režisér Josef Rovenský, v hlavnej roli Jiřina Štěpničková
- 1991 – režisér Zdeněk Potužil pre Realistické divadlo
- 1999 – režisér Jan Antonín Pitínský pre Národné divadlo, Jiří Štěpnička(Vávra) a Zuzana Stivínová(Maryša)
Reakcie na dielo:
Premiéra hry prebehla roku 1894 v Národnom divadle. Prijatie tejto hry nebolo jednohlasne kladné, kritici jej vyčítali slabú motiváciu Maryšina rozhodnutia na konci hry, úspornosť výrazu, šokujúci námiet a pohľad hry na vidiecky život. Kladne ohodnotil toto dielo František Xaver Šalda.
V súčasnosti je hra bratov Mrštíkových súčasťou klasického repertoáru českých divadiel.
Poznámky, vlastné postrehy a zajímavosti:
- Piato dejstvo vychádzalo zo skutočného súdneho prípadu, ktorý sa stal v Brne.
- Pôvodne bolo dielo koncipované Aloisom ako vidiecky román, ale na radu Viléma začalo byť koncipované ako dráma
- Vliv Maryši nebol zásadný, pretože na prelome 19. a 20. storočia začali do drámy prenikať nové smery impresionizmus a symbolizmus a tiež znova získalo obľubu historické dráma, ale predsa všetko sa Maryša začlenila medzi repertoár predných českých divadiel.
- Použitým jedom bol arzenik, ktorého na otravu stačí 0,3 g – ide o oxid arzenitý.
Vlastný názor:
Páčilo sa mi, bolo veľmi zajímavé, vyznieva pesimisticky a prečo hoci komplikovaný jazyk. Doporučila by som zejména dievčatám, pretože toto bolo o živote Maryši, a tiež tým, ktorí rádi čítajú drámy. Koniec bol strhujúci a prekvapivý a ako podľa koho dobrý, ale mierne nedokončený, pretože by som sa chcela dozvedieť, čo sa stalo potom.
Ukážka:
Vávrova
Nevím proč. – Vzpomeňte si, tatínku, že ste Boha na mě volali, Bohem ste se zakládali, svatýho písma ste se dovolávali – jen abyste mě měli tady. Ani na pana faráře ste nic nedali a povídal vám už tenkrát, takový manželství že je proti Pánu Bohu, proti církvi svaté a proti všemu, co lidskýho je na světě, a přece ste provedli svó. Co ešče chcete? Co se stalo, stalo se – co se stane dál – vy budete mít na svědomí.
Vzdálený ozvuk ryze venkovské muziky melancholické melodie.
Lízal(zaraženě).
Co se může stát?
Vávrova
Ah – nic.