Lúpežník – čitateľský denník (rozbor)

 

 Kniha: Lúpežník

 Autor: Karel Čapek

 Zaslal(a): Petula

 

 

Rok vydania: 1920

Jedná sa o drámu, na ktorom Čapek pracoval už od roku 1911. V   tejto dobe študoval ako bezstarostný mladík v   Paríži na Sorbonne, s   čím je dielo spoločne so clivotou po domove spojené.

Keďže dielo vznikalo dlhých 8-9 rokov, autor sa za tú dobu značne zmenil. Zostarol a hlavne prežil 1. Svetovou vojnu, ktorá ho značne ovplyvnila. Preto je v diele spočiatku ústredným motívom nespútanej mladosti, túžba po ňom a následne jeho pominuteľnosť.

 

O autorovi:

Narodil sa 9. januára 1890 v   Malých Svatoňovice. Patrí k   najvýznamnejším českým dramatikom, prozaikom, novinárom a prekladateľom 20. storočia. Študoval filozofiu na UK v   Prahe, Paríži i Berlíne. Kvôli svojej chorobe nemusel narukovať a bojovať v   1. Svetovej vojne. Počas vojny začal pracovať ako redaktor (Národná listy, Ľudové noviny). Po vojne pôsobil aj ako režisér a dramaturg Vinohradského divadla, následne bol predsedom československého zväzu spisovateľov.

V 30. Rokoch si uvedomoval nebezpečenstvo fašizmu a upozorňoval na ne vo svojom diele (Bílá nemoc). V   podstate predpovedal všetko, čo sa po jeho smrti aj stalo. Podpísanie Mníchovskej dohody potom bral ako národné i osobnú tragédiu. Otvorene obhajoval národnú jednotu a slobodu. Zomrel na následky prechladnutia ešte pred začiatkom vojny 25. decembra 1938.

Okrem iného sa zaujímal aj o fotografovanie, etnickú hudbu a cudzie kultúry. Podnikol niekoľko ciest po Európe. Jeho manželkou bola herečka a spisovateľka Oľga Scheinpflugová.

 

Ďalšie diela autora:

RUR, Bílá nemoc, Vojna s   mloky, Krakatit, Vec Makropulos.

 

Charakteristika diela:

Lúpežník je teda Čapkova dráma z roku 1920, kedy malo premiéru v Národnom divadlo. Žánrovo sa jedná o komédiu. Kompozične je dielo rozdelené do troch dejstva.

Hlavným motívom je mladosti, túžba po mladosti a jeho pominuteľnosť. Lúpežník je akýmsi symbolom mladosti, stelesnením našich tajných snov a prianí, ktoré nie sme schopní naplniť.

Dej príbehu je jednoduchý, miestami až absurdné.

 

Hlavné postavy:

Lúpežník   – ľahkovážne, búrlivý, impulzívny, vášnivý muž.

Mimi   – Profesorova mladšia dcéra. Zapozerá sa do lúpežníka.

Lola – Profesorova staršia dcéra. Kedysi utiekla s milencom. Domov sa vracia nešťastná a opustená s dieťaťom.

Profesor   – Otec dvoch dcér. Kvôli osudu svojej staršej dcéry strážia tú mladší ako oko v   hlave (opevňuje dom).

Pani – manželka Profesora.

Slúžka Fanka   – Dobrosrdečná, starostlivá. Lúpežník ju pripomína dávneho milenca.

 

Jazykové prostriedky:

Čapkův štýl je živý a zrozumiteľný. Jazyk je rozmanitý. Mení sa pri jednotlivých postáv a slúži ako prostriedok charakteristiky postáv. Napríklad profesor hovorí spisovnú, učenú češtinou, zatiaľ čo slúžka Fanka hovorí v nárečia

 

Dej:

Príbeh je jednoduchý, miestami až ľahko absurdné. Lúpežník učaruje mladučkú Mimi, dcéru úzkoprsého Profesora, ktorý už kvôli milostnému poblúznenie stratil svoju staršiu dcéru, Lolu, ktorá utiekla so svojim milencom z domu. Profesor preto Mimi strážia ako oko v hlave. Avšak Mimi sa do lúpežníkov bláznivo zamiluje, práve keď rodičia odídu preč a ona zostane v dome iba so slúžkou Fanka. Po návrate rodičov dôjde k ostrému stretu medzi lúpežníkov a Profesorom a mladík sa s Mimi opevní v jeho dome. Profesor privolá na   pomoc   postupne starostu, kováča, žandármi, a nakoniec i vojsko, ktorí však pred touto udalosti mali tú česť sa s   Lúpežník zoznámiť v   miestnej krčme. Nesú to teda skôr s   humorom a snaží sa Profesorovi vyhovoriť, aby to tak neriešil. Lúpežník je nakoniec z domu vypudený, unikne bez jediného škrabnutia. V   posledným dejstve sa na scénu dostáva aj Lola, ktorá sa vráti späť do rodičovského domu. Úbohá, opustená a zlomená so svojím dieťaťom na rukách. Mierne vykazuje znaky šialenstvo.

Svoju nebojácnu úprimnosťou si Lúpežník získava obdiv a sympatie   ostatných   postáv drámy – kováči sa páči jeho odvážne povaha, starosta by sa s ním zase rád napil a porozprával si, pretože divoký mladík sa mu javí ako veľmi zaujímavý človek. Zvláštne je, že každému pripomína Lúpežník niekoho iného, vždy sa však jedná o osoby, ktoré nejako zvlášť ovplyvnili život dotknutej postavy – Bábätká matka v lúpežník vidí mladého indiánskeho náčelníka z   filmu, profesorovi pripomína básnika-anarchistu, Šefl pytliaka, ktorý vedel zázračne strieľať, kaprálovi cirkusáckého komedianta, Ferovi cudzieho kniežaťa pána a Fance jej dávnu lásku, odsúdeného milenca. Lúpežník je teda akýmsi univerzálnym prevtelením mladosti a našich tajných prianí a túžob.

Celá   hra   je príznačná ľahkú a sviežu lyrickosť. Napríklad už samotná mená hrdiniek – Lola a Mimi – navodzujú zvláštnu atmosféru lásky a nehy. Dialóg lúpežník a Mimi v druhom dejstve prechádza   miestami   do veršov, a pripomína tak rozhovoru medzi Shakespearovým Romeom a Júliou.

V “lúpežník” ale nakoniec nevyhráva celkom jasne ani jedna strana. Čapek priznáva istú životnú pravdu aj úzkoprsému profesorovi, rovnako ako živému a drzému mladosti.






—————————————————————————

 Stiahnuť prácu v PDF  Upozorniť na chybu

—————————————————————————

Ďalšie podobné materiály na webe: