Kniha: Lolita
Autor: Vladimir Nabokov
Pridal(a): Kate
Vladimir Nabokov
- bol ruský spisovateľ-prozaik, básnik, prekladateľ, entomológ (odborník na hmyz)
- pochádzal zo šľachtickej rodiny v Petrohrade, po boľševickej revolúcii rodina emigrovala; študoval fr. a ang. lit. v Cambridgi, po smrti otca (zastrelený ruským monarchistom) presídlil do Berlína, matka s sestrou do Prahy; aby ochránil ženu (židovského pôvodu) pred nacistami, odchádza do Francúzska, potom do USA, od 1960 žije vo Švajčiarsku, kde aj umiera
- svoje diela písal v emigrácii v USA, ovládal tri jazyky: francúzštinu, ruštinu a angličtinu,
- je označovaný ako najoriginálnejší autor 20. storočia; jeho diela sú ovplyvnené expresionizmom a symbolizmom a majú veľmi delikátne námety, dotýkajú sa ožehavých, intimných miest ľudskej duše;
- postmoderný autor, ktorý vo svojich knihách dáva čitateľom voľnosť výberu, čo si o danom téme pomyslí; je majster mystifikácie a paródie.
Ďalšie diela:
- romány:
- Pnin
- Lužinova obrana (o slávnom šachistovi)
- Smiech vo tme
- Nezvratný dôkaz (autobiografia)
Literárne-historický kontext
postmodernizmus (od pol 40. rokov, hl. poč. 70. rokov 20.st.- posledná tretina 20.st.)
- zameraný proti koncepcii jedinej pravdy, usiluje o alternatívnosť ľudských prístupov ku svetu, odmieta kultúrnu nadradenosť západnej civilizácie i nadradenosť racionality
- súvisí so změnami vo spoločnosti: změna životného štýlu, viac názorov, prelínanie kultúr, prelínanie vysokého a masového umenia, zábavnej kultúry
- i v literatúre: je proti pouhému formálnemu experimentovaniu (nehráť si len so formou diela)
- usiluje o alternatívnosť prístupov ku svetu, odmieta kultúrnu nadradenosť západnej civilizácie a racionality; prelínanie kultúr…
- = je reakcia proti modernizmu (pisanie pre seba, nie pre čitateľov)
- dielo má 2 úrovne estetickej vnímania:
- 1) tradičný príbeh, 2) odkrýva ďalšie významy; mnoho významov a interpretovácií, hra hľadania príbehu, prepojovanie štýlov: odborná s publicistickou alebo krásnou lit. v rámci jedného textu (snaha hovoriť k dvoch druhom čitateľov – náročnému (osloví ho formálnou štruktúrou) i menej náročnému, nie je jasná hranica medzi umením a kýčom; určené pre väčšiu masu, rolu hrajú aj masové médiá; sémiotika – nauka o znakoch – piktogramy, symbolické znaky
- sklon k mystifikácii
- umožňuje veľké množstvo interpretovácií
- zmiešavanie nižšej a vyššej literatúry, umelecky náročnej – viac vrstiev a skandálnej témy s klasickou kriminálnou zápletkou, typu Road movie (film. žáner, hl. postavy cestujú na veľké vzdialenosti autom, vznikajú dobrodružstvá v priebehu cesty) – komerčne obľúbené, erotika.
Ďalšie autori tohto obdobia:
-
- Umberto Eco: Meno ruže;
- Vladimir Nabokov r. Lolita;
- Kurt Vonnegut (Groteska)
- M. Kundera (Nesnesiteľná ľahkosť bytia, Nesmrteľnosť)
- J. Gruša;
- Miloš Urban – Santiniho jazyk – strieda sa detektívka s filozofickým dielom, napínavosť
- niekedy sú sem radené aj diela magického realizmu – Michail Bulgakov: Majster a Margaréta
- Amerika 60. rokov:
- William Styron
- J.D.Salinger
Rozbor diela: Lolita
Jazyk:
- spisovný, miestami knižný, veľmi časté sú francúzske slová či vety, objavujú sa i vulgarizmy – ale nie viac ako v inej modernej literatúre, kniha nie je obscénna, ale rafinovaná a kultivovaná
- jazyk je bohatý, mnoho metafór a prirovnaní
Kompozícia:
Lolita sa skladá z 2 častí a 69 číslovaných kapitol
- vyprávania je vedené v ich-forme (ja, 1.osoba), vyprávač = hlavná hrdinka,
- H. sa obracia k porote, poslucháčom, činí ich partnerom príbehu – žiada o zhodnotenie jeho zločinu – bol len pedofil alebo tiež politovaniahodný ubohák? Čitateľ ať si rozhodne sám
- kompozícia retrospektívna, Humbert vo väzení spomína na svoju lásku
- v texte sa prelínajú spomienky s pocity a fantáziami, niekedy sú od seba veľmi ťažko odlíšiteľné
- prevládajúci slohový postup vyprávačský, úvahový a popisný
- text je hutný a obtiažny – pre náročného čitateľa – sú tu složité lit. obraty (k českému vydaniu je pripojených 15 strán vysvetliviek), napriek náročnosti je dielo zábavné
- nie je tu dramatický vývoj ani strhujúci dej, je skôr vyprávaním, hodnotením a zamyšľaním sa nad určeným tématom
- irónia, humor, otvorenosť, podrobné popisy, detaily a zachytenie pociťov hlavnej hrdinky,
- román je vedený v niekoľkých rovinách a obsahuje prvky paródie, mystifikácie a hry s jazykom; H. si hrá s vyprávaním a čitateľmi svojich denníkov, rovnako koná Nabokov rafinovane s jazykom a literárnymi klišé – stane sa presne to, čo sa má stať, aby sa príbeh rozvinul a došiel k zámeru autora (tým tiež ukazuje autorskú všemohúcnosť)
- Nabokov sa živil aj tvorbou šachových úloh – použil v dielach – dej, postavy i zápletka sú záměrne konštruované spôsobom, akým šachista dopredu premýšľa jednotlivé ťahy hry – rafinovane vytvorený príbeh musí podľa autora pôsobiť hodnoverné
- prý môže pripomínať Internet – na jeden dotaz hodne odkazov; je mnohovrstvý, obsahuje mnoho informácií – mnoho narážok na mytológiu a lit. históriu, dvojzmysly, slovné hry
Výrazová forma:
- próza
Lit. druh:
- epika
Literárny žáner:
- román psychologický
Umeľ. smer:
- postmodernizmus
Priestor:
- Francúzsko, Amerika
Čas:
- rok 1947 (až 1952)
Charakteristika:
- retrospektívny životopisný román anglicky písaný o zakázanej vášni, láske, túžbe v podobe zápiskov z väzenia, kde hrdina trávi svoje posledné dni za vraždu soka – i román on the road (na ceste)
- román vyšiel poprvé v Paríži 1955; podľa knihy boli natočené dva rovnomenné filmy (1962 – réžia Stanley Kubrick; 1997 – réžia Adrian Lyne); pre svoju skandálnosť do roku 1958 bol zakázaný vo Veľkej Británii aj Spojených štátoch
Téma:
- tabuizované – sexuálneho vzťahu dospelého muža s nezletilou dievčaťom
- nevšedné, až opovážlivejšie téma, ovšem nejsú v ňom prvky pornografie, všetko je napísané slušnou formou a je až zarážajúce, ako autor dokáže všetko tak výstižne, detailne popísať
Námiet:
- Originálna, súdna výpoveď štyridsaťročného o bezmeznej posadlosti kúzlom dvanásťročnej nymfičky.
- nejde o porgrafiu, ale o príbeh horkosti lásky (ako je zamilovať sa bolestivé, keď láska nie je opätovaná).
Dej v kostke:
Román je koncipovaný ako denníkový zápis a fiktívny rozhovor s čitateľom aj súdnou porotou, ktorý viede hrdina príbehu Humbert Humbert. Opisuje v ňom svoju posadlosť po 12-ročnej Lolite, ktorá sa podobá jeho detskej láske. Túžba po Lolite ho vedie k sobášu s jej matkou Charlotte Hazeovou – ta nájde denník, v ktorom H. píše, ako sa mu manželka hnusí. V afekte vybehne pred dom, je sražená autom a umiera. H. pred Lolitou matkinu smrť utají a ako jej otčim s ňou putuje po Amerike. L. však Humbertovi utečie s Quiltym, ktorý je jeho „dvojníkom“. Humbert ho po rokoch zabije a tým obrazne zabije samého seba.
Dej:
- Príbeh je v podstate retrospektívnym vyprávaním Francúza, žijúceho v U.S.A. – Humberta Humberta z väzenia.
Prvá časť:
Vo svojej cele podáva výpoveď o svojej láske k nymfičkám (ako ich sám nazval), „démonickým“ okúzľujúcim dievčatám vo veku 9-14 rokov. Sám sa priznáva, že sa za túto úchylku stydel, ale nikdy ju nedokázal prekonať, len utlmovať. Vo svojej rodnej zemi sa teda radšej ožení, aby nevzbudzoval svojím záujmom o deti pozornosť. Humbert Humbert vypráva príbeh a je hlavným hrdinom. Je to literárny vedec narodený roku 1910 v Paríži švajčiarskemu otcovi a anglickej matke. V 13 rokoch bol zamilovaný do dievčaťa menom Anabell Leighová, ktorá po pár rokoch ich lásky zomrela na týfus. Humberta to veľmi zasiahlo a od tej doby hľadal Anabell v každej dievčine. Odtiaľ pramení jeho vášeň pre malé holčičky. V dospelosti je mu citovou útechou krátkodobý fyzický vzťah s prostitútkou, potom si uvedomí, že musí svoj život dať do určitých kolejí, a preto sa ožení so zprvu krásnou Valériou. Po čase jí začne žena pohrdať, pretože je stále viac vzdialená jeho predstave krásnej nymfičky. Jeho žena ho prekvapí vzťahom k ruskému taxikárovi, ich manželstvo končí rozvodom. Neskôr Valéria umiera počas pôrodu. Humbert sa snaží túto etapu svojho života uzavrieť a roku 1947 ide do New Yorku, kde mal napísať literárne teoretickú prácu. Tu sa však nemôže plne sústrediť na svoju prácu, lebo okolo neho žijú nymfičky, ktoré nemá šancu získať. Potom sa dvakrát zrúti a pobýva v sanatóriu. Po skončení liečby sa stále nemôže sústrediť na svoju prácu. Rozhodne sa prijať ponuku od známych na ubytovanie u tridsaťročnej Američanky Charlotty Hazeovej, vdovy, ktorá má dvanásťročnú dcéru Lolitu (Dolores). Hneď na prvý pohľad sa Humbert do Lolity (hovorí jej tiež Dolly, Lolita, Lola, Lo, alebo L) zamiluje. Snaží sa získať jej náklonnosť, využíva si každú chvíľu s ňou, ale Lolita mu prejavuje len malú pozornosť. Humbert si začne písať denník, kde zachycuje každodenné zážitky s Lolitou. Aj keď je dievčaťom doslova posadnutý, je veľmi kritický voči jej úzkoprsosti a obľube v tejdošnej americkej maskultúre (obzvlášť však filmoch pre mládež a komiksoch). Charlotte má so svojou dcérou špatný vzťah, myslí si, že pobyt v letnom tábore jej dcéru trochu vychová. Humbert umiera túžbou po Lolite, ale pani Hazeová ho zaskočí milostným dopisom, v ktorom mu vyjadruje svoje city. Humbert je jejím jednaním zaskočený, stále miluje Lolitu. I tak sa s Charlottou ožení, pretože bude mať možnosť dostať sa ešte do väčšej blízkosti Lolity. Charlotte netuší, že je Humbertovi v skutočnosti pre smiech, rovnako nevie o Humbertovej vášni pre jej dcéru. Charlotte po svadbe bere plne rodinný život do svojich rúk, zariaduje dom, plánuje život ostatným. Charlotte má v pláne poslať svoju dcéru do internátnej školy. Humbert sa tejto skutočnosti zľakne. Preto začne priadavať plány, ako by svoju manželku sprovodil zo sveta. Napadne ho, že by Charlottu mohol utopiť. Počas plávania v jazere však stráca odvahu. Počas jeho neprítomnosti Charlotte nájde jeho tajný denník, v ktorom si zapisuje svoje city k Lolite. Rozhodne sa s Lolitou utiecť a Humbertovi vyhráža sa, že odhalí jeho pravú tvár „hnusného starého chlípníka“. Charlotte rýchlo sepíše dopisy a beží ich hodiť do schránky, ale v tom momente ju prejede auto. Najednove sa pred Humbertom otvárajú netušené možnosti, rozhodne sa vyzvednúť Lolitu z tábora a namluví jej, že jej matka je v nemocnici. Z obavy, že by susedia mohli pojmať nejaké podezrenia, sa však nevracia do Ramsdale, a miesto toho sa ubytujú v hoteli. Tam sa Humbert stretne so zvláštnym mužom (neskôr sa dozvieme, že jeho meno je Claire Quilty), ktorý ho podľa všetkého pozná. V nádeji, že bude môcť nic netúsiaci Lolitu v tichosti zneužiť, použije Humbert prášky na spanie. Ty však majú na jeho školavku minimálny účinok. Je to podľa Humbertových slov prekvapivo on, kto je svedený, nie Lolita. Naviac Humbert nie je Lolitiným prvým milencov. Lolita mu totiž povie, že posbierala už nejaké skúsenosti na tábore s nejakým kamarátom. Brzy na to Humbert Lolite oznámi, že jej matka v skutočnosti nie je nemocná, ale mŕtva. Dolores je zdrcená, ako nezletilá sa tak ocitá v bezvýchodnej situácii, keď je na svojom otčímovi závislá a nemôže než hrať podľa jeho pravidiel.
Druhá časť: opisuje spoločný život Lolity a Humberta…
Lolita a Humbert cestujú naprieč Amerikou, z motela do motela. Humbert svojou nevlastnou dcérou manipuluje výhrážkami (bude-li hovoriť, skončí v polepšovni) a neskôr si od nej sexuálne služby kupuje výmenou za laskominy, komiksy a iné lákadlá. To všetko aj keď vie, že Lolita jeho city nesdiela, cíti sa ako jeho väzeň a začne jeho túžby využívať. Po roku kočovného života sa usadia v ďalšom meste, kde Lolita začína opäť chodiť do školy. Humbert je rodičom veľmi prísny a majetnícky, zakazuje Lolite všetky mimoškolské aktivity a akýkoľvek styk s chlapcami. Miestni však jeho chovanie vnímajú len ako prejav lásky sice trochu staromódneho, ale priečom veľmi milujúceho otca. Keď Lolita žiada o účasť vo školskej divadelnej hre, Humbert súhlasí len výmenou za ďalšie sexuálne služby. Nevie však, že autorom tej divadelnej hry je Claire Quilty, ktorý sa údajne prišiel pozrieť aj na jednu zo zkúšok a bol doslova unesený Lolitiným hereckým výkonom. Tesne pred premiérou sa Lolita a Humbert ošklivo pohádajú, Lolita utečie z domu. H. ju nájde a Lolita nečakane vyjadrí túžbu odísť z mesta a znova cestovať. Humbert s Lolitou teda opäť cestujú na západ. Tentokrát však Humbert má neustály pocit, že sú sledovaní. Stáva sa čím ďalej paranoidnejší a svoju nevlastnú dcéru podezrieva z plánovania úteku a z tajného spojenectva s ich pronásledovateľmi. Humbert sa snaží zistiť totožnosť muža pronásledovateľa, opíše si jeho poznávaciu značku, ktorú však Lolita zničí. Muž mu do hotelu posiela falošné oznámenia o telefonáte, navštevuje tajne Lolitu. Humbert má čím ďalej väčšiu hrôzu. V horskom mestečku, kde sú ubytovaní, Lolita onemocní a leží v nemocnici. Keď ju tam príde navštíviť, zisťuje, že zmizla. Sestra mu oznámi, že si dievča odviezol strýčko. Je to pre neho veľká rána. Humbert sa pustí do zúfalého pronásledovania únoscu, ale nakoniec svoje neúspešné pátranie vzdá. Humbert sa usadí v New Yorku a nájde si družku Ritu. Jedného dňa roku 1952 sa vo Humbertovej schránke objaví dopis od Lolity, v ktorom ho prosí o peniaze. Vydá sa za ňou a nájde dnes sedemnásťročnú tehotnú vydatú ženu. Humbert finančnú výpomoc vymení za meno toho „strýčka“, ktorý ju tej doby uniesol. Claire Quilty bol známy Charlotty Hazeovej a autorom Lolitinej vyprošenej školskej hry, to on ju odviezol z nemocnice v nádeji, že z nej urobí hviezdu svojich pornografických filmov. Keď odmietla, vyhodil ju. Vydělávala si, ako sa dalo. Potom stretla svojho budúceho manžela a vydala sa za neho. On o jej minulosti nevie nič. Humbert sa Lolite omlúva za minulé hriechy, navrhne jej, aby sa k nemu vrátila a sľubuje lepšie zítre, ona však odmieta a Humbert sa jej zrúti v slzách k nohám. Keď sa rozlúčia, nasadne Humbert do auta a zamieria do Quiltyho rezidencie. Svojho soka v absurdnom zápase zastrelí a tak sa pomstí za svoje prerušené šťastie a Lolitin zničený život. Cestou z miesta činu bláznivo prejíždia autom z jedného smeru do druhého, následne je zatknutý. Vo väzení si začína uvedomovať, ako málo malú Lo poznal a o čo všetko ju svojou bezmeznou láskou pripravil. Na záver svojho vyprávania sa Humbert lúči s Lolitou a preje jej všetko dobré, čitateľom vysvetľuje, že kniha, ktorú držia v ruke, sú vlastne jeho pamäte, ktoré nesmú byť vydané skôr, ako po Lolitinej smrti. Vo fiktívnej predmluve knihy stojí, že Humbert zomrel vo svojej cele na infarkt tesne po dokončení svojich pamätí 16.11 1952. Lolita zomrela na Štedrý deň roku 1952 spolu so svojou novorodenou dcérou.
Postavy:
Humbert Humbert
- 35-ročný muž, vysoký, pohľadný, inteligentný Francúz so slabosťou pre mladé dievčatá; postupne psychopatický, pestún a milenec Lolity, mlčanlivý, podivín, žiarlivec a následne vrah; ovlivnený láskou z mládí – neskôr tento hlboký cit vkladá do Lolity, ich vzťah sa vyvíja a je čím ďalej menej všedný – až je Humbert ochotný platiť za sex s Lolitou; celý príbeh dostáva na dramatičnosti, keď sa Humbert Humbert rozhodne, že sa pomstí bývalému milencovi Lolity a následne ho zavraždí
– môžeme nahlédnuť do nitra prepracovaných postáv, ktoré sa značne menia v priebehu príbehu, H. si je svojej úchylky vedomý a častokrát sa snaží s ňou bojovať, lenže v nej zároveň nachádza zalíbenie, teda boj sám sebou prehráva aj rád; je zcela ovládaný tielesnou aj duševnou túžbou, ktorá sa v jeho živote preplieta s dospievaním dievčiny a jej potrebami; autor dokázal postavy vyobraziť s obdivuhodnou realitou
Lolita
- 12-ročná nymfička, vlastným menom Dolores, vychytralá, koketka, vulgárna, drzá, protivná a náladová, vnútri však slabá a citlivá; vie, čo na Humberta platí a neskôr ho aj vydiera, aby dosiahla svojich plánov; je nútená sa s Humbertom sťahovať z miesta na miesto a skrývať sa pred svetom; neskôr sa stretne s mužom, ktorý jej ponúkne život bez Humberta – ona prijíma a opúšťa hlavného hrdinu; keď ju nakoniec vyhľadá a nájde, zisťuje, že je Lolita tehotná
- H. skutočne cíti k L. hlbokú lásku a nejakú nehu, ale táto láska nie je zdielaná – miesto toho je v nej vyvolaný pocit bezmocnosti, H. si uvedomuje, že v nej niečo nenapraviteľne zničil a ublížil svojou morálnou neúctou
Charlotte Hazeová
- asi 30 rokov, druhá manželka Humberta Humberta pohybujúca sa v širokej spoločnosti ľudí; nesnáša však ľudí, ktorí sa jej pletú do šťastia (rovnako ako svoju dcéru), jednoduchšia
Myšlienky:
Samotný Nabokov v doslove priznáva, že jeho kniha neodhaľuje žiadne poučenie, je len výpoveďou o nešťastnej láske muža, ktorá pramení z jeho sklonu k pedofílii.
Humbert nie je zápornou ani kladnou postavou. Je len mužom, ktorý chcel po dieťati cit, ktorý ešte nemôže pochopiť ani opätovať. Jeho láska teda na Lolitu pôsobila skôr ako psychické a fyzické znásilňovanie. Lolitu zasa nemôžeme označiť za obeť. Ona sama Humberta svedla. Čo viac, nebol ani jej prvý. Naviac jej dívčia sobeckosť rozvracia ich spolužitie s Humbertom. Niektorí hovoria, že tento román pojednáva o stretnutí „mladej“ Ameriky so „staromódnou“ Európou. Humbertova osudová vášeň ho nakoniec privedie k záhube.
Kniha sa však nezaoberá len problémom nezralej lásky, opisuje lásku, vášeň a tielesné potreby obecne. Núti čitateľa dívať sa na daný problém očami „vinníka“, teda veľmi subjektívne, neposudzuje jednanie a chovanie v obecných a morálne prijatých mierkach, ale v hodnotách posadnutého a mierne psychicky narušeného muža.
Nie je to román dobrodružný, ale silne psychologický – núti človeka k zamysleniu nad jeho vlastným pohľadom na psychicky labilné jedince v spoločnosti, ich začlenenie a život vôbec.
V knihe sa vyskytujú dva zaujímavé symboly – samotná Lolia a Humbert. Humbert symbolizuje obyvateľov starej Európy, so všetkými tradíciami a názormi, konvenčnosťou, staromódnosťou a snivosťou, Lolita je podľa všetkého symbolom Ameriky 50. rokov, teda Ameriky vulgárnej, preletavej, možno aj trochu infantilnej…
Narážky a hry:
- milenka Quiltyho sa volá Vivian Darkbloom (prešmyčka mena Vladimir Nabokov), H.H. sa zapisuje v hoteli pod falošným menom Edgar (narážka na E. A. Poa – v roku 1927 sa oženil s 13-ročnou sesternicou); narážky na inú lit.: keď H. stopuje Quiltyho, Q. sa zapisuje v hoteloch pod menami Arthur Rainbow – autor diela Modrý koráb (narážka na Rimbauda)…, znaky aut WS 1564, SH 1616 (dátum narodenia a úmrtia Shakespeara) a ďalšie hry s číslami…
- kontroverzné dielo – pobúrilo odbornú aj laickú verejnosť
- tento skandálny román mu priniesol finančné zabezpečenie, tým aj návrat do Európy, ale bol vyškrtnutý zo zoznamu kandidátov na Nobelovu cenu za lit.