Kniha: Kto chytá v žite
Autor: Jerome David Salinger
Zaslal(a): Dasaa
Jerome David Salinger (1919-2010)
-Bol americký spisovateľ (rozprávač, románopisec). Vyrastal na Manhattane a už na strednej škole na Manhattane začal písať krátke poviedky.
Jeho otec Solomon bol Žid poľského pôvodu, ktorý predával kóšer syry. Jeho matka Mária Jill bola napoly Škótka a napoly Írka. Mal sestru Doris.
Účinkoval v niekoľkých divadelných hrách. Potom nastúpil na vojenskú akadémiu Valley Forge v Pensylvánii. V roku 1936 začal študovať na New York University, ale na jar štúdium ukončil. Neskôr pracoval vo Viedni, navštevoval kurzy tvorivého písania. Potom pracoval na vyhliadkovej lodi v Karibiku ako zabávač.
V priebehu ťaženia z Normandie do Nemecka sa stretol s Ernestom Hemingwayom (ten ho ovplyvnil).
Pred druhou svetovou vojnou niekoľko poviedok tiež vydal. Úspech románu Kto chytá v žite viedol k verejnému záujmu o jeho osobu. Salinger sa stal samotárskym a už nepublikoval tak často.
Kto chytá v žite
Deň ako stvorený pre banánové rybičky – uznávaná poviedka, vydaná v magazíne New York Times
Deväť príbehov – zbierka krátkych poviedok
Franny a Zooey – román a krátky príbeh
Vzhůru, tesári, do výšky strechu zdvihnite! / Seymour: Úvod – zbierka dvoch románov
Hapworth – jedná sa o román a zároven posledné vydané dielo, vyšiel v New York Times
+ 35 poviedok, z ktorých väčšina vyšla iba v časopisoch (napr. The New Yorker).
CELKOVÁ CHARAKTERISTIKA
Tento (psychologický) román je stále veľmi úspešný a predá sa ho okolo 250 000 výtlačkov ročne, ihneď sa stal veľmi úspešným.
Popisuje dospievania nespokojné hlavnej postavy teenagera Holdena Caulfield, mal veľký vplyv predovšetkým na dospievajúce čitateľa.
Dej románu je jednoduchý, pojednáva o sedemnásťročnej Holden a jeho skúsenostiach z New York City, jeho vylúčenie a odchode z elitnej školy. Kniha je však význačná svojím ironickým hlasom rozprávača v prvej osobe, Holdena.
Salinger v rozhovore pre školské noviny priznal, že je román „tak trochu“ autobiografický.
POSTAVY
Holden Caufield- rozprávač, šestnásťročný vysoký mladík, prechádza životné krízou, je večne nespokojný, nemá rád pretvárku, snobov, školu. Je veľmi citlivý, keď to nie je na prvý pohľad poznať. Má veľmi rád svoju desaťročnú sestru Phoebe, bol v šermiarskom družstve, celkom rád číta.
Phoebe- sestra Holdena, 10 rokov, veľmi inteligentný dievča, ale niekedy trucovitá.
Holdena má veľmi rada, rada tancuje.
Stradlater- Holdenův spolubývajúci na škole v Pencey. „Krásavec“, povrchné.
Ackley- ďalší spolužiak, celkom prasa, neumýva si zuby, zato si stále čistí nechty. Šialene otravný človek.
Hanka- dievča, ktorú Holden už nejaký čas pozná a má ju veľmi rád, často na ňu myslí, rada hrá dámu, rada športuje. Zoznámili sa tak, že jej pes chodil čúrať na ich trávnik.
Sally Hayesová- Veľmi pekné dievča, Holden jej pozná dlho, avšak nechce ju tak ako Hanku
Profesor Antolini – mladý profesor na vysokej škole, dalo by sa povedať intelektuál. Snaží sa Holdena uviesť na správnu cestu, aby si konečne uvedomil, čo chce v živote robiť atď. Dosť možno je homosexuál (keď u nich Holden chce prespať, hladí ho pri spánku po hlave).
Ďalšie postavy: spolužiaci,
profesor Spencer (dejepis), pani Spencerová (jeho žena),
pani Antoliniovej (žena profesora),
mníšky (tie čo im dal príspevok),
taxikári (vždy divní),
HOLDEN rodičia
Liftboy, prostitútka,
Brat DB (píše knihy, teraz je v Hollywoode), brat Allie (Zrzek, bejzbalová rukavice)
Dej a KOMPOZÍCIA
Dej sa odohráva pred Vianocami. Začiatok knihy sme v škole v Pencey, neskôr v New Yorku vo 50. roky 20.storočia
Kontext: Tento román býva dávaný do súvislosti s Dobrodružstvom Hucleberryho Finna od Marka Twaina, Styron, Nabokov.
Obsah:
Hlavný hrdina Holden Caufiled je pred Vianocami opäť vylúčený z ďalšej školy, tentoraz z Pencey (predtým z Whootonu). On sám si z toho však „veľkú hlavu“ nerobí, pretože neprepadol zo všetkých predmetov – tým myslí, že z anglického jazyka dostal známku dostatočný. Naviac má konflikt so spolubývajúcim Stradlaterem kvôli dievčatám. A tak odchádza.
Holden pri svojom unáhlene, skorom odchode prežíva najrôznejšie príhody: hneď vo vlaku sa stretne s matkou svojho spolužiaka, teraz už bývalého spolužiaka, ktoré nahovorí, že má mozgový nádor a už čoskoro ho čaká operácia.
Potom má incident v hoteli Edmont, v ktorom sa ubytoval. Nečakane s liftboyem, ktorý sa hrá na pasáka. Dohovorí mu dievčinu za 5 dolárov, ale celá akcia sa zvrtne v momente, keď dievča odchádza z Holdenovu izby a požaduje po ňom 10 dolárov a tak liftboy zasiahne – ručne.
Počas svojho úteku tiež stretáva Lillian Simonsovou-bývalú jeho brata. Tiež si dohovorí rande so Sallynou Hayesová, ale otvorene povie, že, citujem: „Ty by si doviedla človeka nasrať, bez srandy.“
Jediným svetlým bodom v jeho živote, je jeho sestra Phoebulka, s ktorou sa tajne spoja (rodičia totiž ešte nevie, že bol z Pencey vyhodený.
Holden ale nevie, kde by zatiaľ mohol prespávať. Skúsi to teda u učiteľa Antolliniho.Ale počas noci u neho sa stane niečo divné. Antollini ho v noci pozoroval a hladil. Holden sa vyľakal a okamžite odišiel. Tiež mal už všetkého dosť a rozhodol sa, že utečie nadobro. Ale chcel Ješe poslednýkrát vidieť Phoebe, a tak sa s ňou stretáva. Všetko končí tak, že ho Phoebe donúti zostať.
JAZYK A ŠTÝL
Román bol v niekoľkých krajinách a v niektorých amerických školách zakázaný, kvôli téme a „nadmernému užívaniu sprostých slov“.
Napísané v ICH forme (hlavný hrdina = rozprávač)
-nespisovný jazyk ( „deprimovanej“, bez psina)
-VŠEOBEC. reč
-materiál s nízkou dialógov, skôr uvažuje nad životom
– retrospektíva
Názov Kto chytá v žite sa zrodil podľa citácie z pesničky „keď niekoho stretne niekto, ako ide žitom kdes“ a následné Holdonovy úvahy o zmysle jeho života, o tom, čo by chcel robiť – chytať deti v žite tak, aby nemohli spadnúť zo skaly . Čo podľa neho by bolo jediné, čo by mu prinášalo radosť.
OKOLNOSTI VZNIKU DIELA
Román Kto chytá v žite vyšiel 16.júla roku 1951 v Londýne. – svetová proza 2. polovice 20.storočia.
Po svojom vydaní stal bestsellerom.
VPLYV DIELA
Dielo údajne motivovalo vraha Johna Lennona k jeho zabitie.
Po úspechu románu Kto chytá v žite dostal Salinger niekoľko ponúk k sfilmovanie románu, okrem iného od Samuela Goldwyn.