Kniha: Krysař
Autor: Viktor Dyk
Zaslal(a): Adam
Obdobie: česká literatúra od začiatku 20. storočia do roku 1918
Anarchisti – buriči – podľa sociálneho a myšlienkového hnutia. Prvýkrát sa tento pojem objavil u Viktora Dyka. Ďalej tiež: Karel Toman, František Gellner, ai.
Dôraz na slobodu jedinca, odmietanie spoločenskej nespravodlivosti a konvencií spojených s usadlým meštianskym spôsobom života, antimilitarizmus (zbrojenia proti vojne), bohémstva, tuláctva vytláčali z ich básní zložitú obraznosť či voľný verš.
Svoj program, v ktorom dôležité miesto mala propagácia „voľnej lásky“ (protiklad tradičné predstavy o manželstve a roly ženy), predstavovali v Neumannom riadenom časopise Nový kult.
K zoskupenia okolo SK Neumanna nepatril Viktor Dyk, ktorého životný štýl a predstavy o umeleckej tvorbe boli vzdialené bezstarostnosti a bohémstva väčšiny ostatných anarchistov.
Próza v tomto období prebudila čitateľský záujem aj u diel Viktora Dyka a jeho novela Krysař.
O autorovi:
Viktor Dyk (1877 – 1931)
Narodený pri Mělníku, v rodine s „panským“ pôvodom (čo malo vplyv na vzťahy so spolužiakmi – celoživotné pocit osamotenia). Po ukončení štúdií (gymnázium, právnická fakulta) sa stal novinárom a spisovateľom. Ďalej tiež básnik, dramatik a prozaik.
Z počiatku svojej tvorby bol ovplyvnený dekadenciou, ďalej na neho mala tiež vplyv Macharova útočná kritika českej spoločnosti.
Bol tiež aktívnym politikom. Prispieval do Světozoru (1895).
Zapájal sa do domáceho odboja, bol zatknutý a väznený. Zastával veľmi konzervatívne názory, zblížil sa s nacionalistickou pravicou, odmietal Masarykovu politickú orientáciu.
Pre jeho dielo sú typické momenty dezilúzie, rozpor medzi snom a realitou, gestá individuálne vzbury a satirický pohľad na skutočnosť.
– rozpor medzi veľkým snom a malou skutočnosťou
– nevzdáva sa sna, aj keď vie, že bojuje za stratenú vec
– zapája do básní svoj intelekt – nepracuje so symbolom, len s nápoveďou
Z diela:
Básnické zbierky – A porta InFero, Sila života, Márnosť (vyšli pod jedným NaZemi = Márnosť)
Prozaický diela:
Poviedky – Stud, Zlý vietor
Novela – Krysař
Dramatická tvorba – Ondrej a drak, Epizóda, Posol
Krysař
Novela Krysař vychádza z námetov staré nemecké povesti (pravdepodobne zo 13. storočia) a rozprávky.
Miesto a čas:
Z minulosti, príbeh sa odohráva v čase hanzovných miest (v bližšie neurčenej), v meste Hameln, do ktorého prichádza potkaniar, hlavný hrdina.
Krysař odhaľuje správanie „počestných“ občanovi, odkrýva ich skutočné povahy. Jeho ragický príbeh lásky (zamilovanie sa do Agnes zahubí myšlienky byť jednoduchým vydedenca, putujúcim od mesta k mestu bez stáleho domova) a pomsty ale nevyznieva len ako dezilúzie. V postave prostáčika Seppa Jorgen dáva ľuďom nádej v možnosť nápravy a zmierenia. Účinnosť Dykova novoklasicistického štýlu je v jeho jednoduchosti a strohosti, predznamenáva tak baladicky prózu 30. rokov 20. storočia.
Jazyk:
spisovný jazyk, archaizmy, krátke vety, opytovacie vety (komunikácia s čitateľom), občas prehádzaný slovosled. Využitie nepriamych pomenovanie – personifikácia ( „A vody míňajú a míňajú a šepkajú dôverná upokojujúca slová bolesti smútiaci tam na brehu.“) – a rečníckych figúr (rečnícke otázky). Dyk často užíva opakovaní, ktorým sa zvyšuje naliehavosť a nezvratná osudovosť deje. Ďalej tiež pracuje so zvukovými prostriedkami (pieseň píšťaly). Tajuplná atmosféra novely ( „Oh krajina sedmohradská!“ – ľudia túžia dôjsť krajiny sedmohradskej, ale netuší, čo ich tam čaká). Symbolika – sen x skutočnosť, umenia x život; píšťala = remeslo, život, vytváranie sna. Prvky romantizmu – citovosť víťazí nad rozumom, mystika, morbídnosťou, tajomnosť, individualita a imaginácie. Paradoxy – víťazstvo bláznovstvo nad rozumom, pretože paradoxne prežil človek mentálne zaostalý a človek (bábätko), ktorý ešte rozumu nenadobudol.
Textové prostriedky: Štýl rozprávací strieda štýl popisný, charakterizačnej aj úvahový (prostredníctvom hlavnej postavy, Krysaře). Dialógy, monológy. Reč postáv je priama.
Postavy:
Krysař – vyrovnaná, silná osoba; individualista, múdry, skúsený, chápavý, plný citov, vykreslený ako romantická postava x bez identity, nízke povolania
Kristián – milenec Agnes. Dúfa, že až nadobudne dedičstvo, plne získa srdce Agnes (Agnes však túži po láske, nie peniazoch). Kristián nemá vôbec potuchy, čo sa odohráva medza Agnes a muzikálom Krysař.
Sepp Jörgen – protiklad Krysaře (sú si blízki povolaním – rybár x potkaniar), vyděděnec, prostoduchý mládenec, neschopný zaradiť sa do spoločnosti. Spoločnosť sa mu posmieva pre jeho jednoduchosť. Všetko si uvedomoval až ďalší deň.
Agnes – milenka Kristiánov. S príchodom Krysaře spoznáva ľudské hodnoty (zamiluje sa). otehotnie s Kristiánom (dieťa s ním nechce).
Dej:
Hlavnou postavou celého príbehu je potkaniar, je zvláštny už tým, že nemá meno. Krysař putuje po svete a pomocou svojej čarovnej píšťaly vyháňa krysy. Dostáva sa do hanzového mesta Hameln, ktoré je krysami zamorené a dohovorí sa s mocipáni, že je za odplatu vyženie.
Ďalšou dôležitou postavou je tu rybár Sepp Jörgen, trochu spomalený, ťažkopádny hoch, ktorému sa všetci obyvatelia mesta posmievajú.
Viktor Dyk celý príbeh vystaval na úplné rozdielnosti týchto hrdinov: potkaniar je typická romantická postava pod vplyvom kúzelné píšťaly, kdežto Sepp je prostý, obyčajný človek, ktorý, aj keď počuje píšťalu, tak ju nepodľahne a obetuje sa pre dieťa.
Krysař zbavil mesto krýs, ale mocipáni odmietajú zaplatiť sľúbenú sumu. Tvrdí, že zmluva je neplatná, lebo potkaniar nemôže preukázať svoju totožnosť a pri dohode nikto nevyslovil „k tomu mi dopomáhaj Boh“. Krysař má moc sa pomstiť, ale rozhodol sa mesto ušetriť kvôli krásne Agnes, do ktorej sa zamiloval. Ich „šťastie“ však naruší Dlhý Kristián, čo je Agnesin „pôvodné milenec“ (znásilní ju). Agnes to povie Krysařovi a poprosí ho, aby odišiel z mesta. Agnes je veľmi nešťastná a rozhodne sa, že „pôjde do Sedmohradska“ (podľa povesti človek, ktorý na vrchu Koppel skočí do priepasti, sa podzemné cestou dostane do Sedmohradska, tj. krajina kde neexistuje hriech ani vina, bolesť ani žiaľ). Keď sa to dozvie jej matka, zošalie.
Keď sa o Agnesina smrti dozvedel potkaniar, rozhodol sa, že mesto neušetrí a začal nahlas hrať na svoju čarovnú píšťalu. Zvuk píšťaly má zvláštnu moc – ľudia ho chcú počuť a idú za ním, pritom si predstavujú, že idú do Sedmohradska … v priepasti skončí potkaniar a všetci obyvatelia mestaHameln, až na Seppa Jorgen – keďže ten je pomalší a dochádza mu všetko o deň neskôr, tak ide na Koppel až druhý deň. Cestou počujú plakať hladné dieťa a vezme ich so sebou. Aj on „chce ísť do zasľúbenej krajiny Sedmohradskej „, ale nakoniec sa rozhodne zostať s dieťaťom, ktoré ho potrebuje. A vydá sa hľadať ženu, ktorá by dieťa nakŕmila.
Krysař = kúzelník – dokáže manipulovať s ľuďmi, likvidáciou mesta pripravuje nový život; predstaviteľ starého mesta
Sepp Jergen = človek rýdzeho charakteru, čistá duša; odolá sna, ide za realitou (skutočná hodnota života); predstaviteľ nového sveta (reálneho)
Vyznenie diela:
Kritika sa zosmiešnenie ľudských vlastností (pokrytectvo, klamstvo, úbohosť)
Láska = hnací motor konanie človeka
Silné osobnosti stojí nad davom
Človek má žiť skutočný život a nie sa hnať za snom