Kráľ Lávra – rozbor (obsah)

rozbor-díla

 

Kniha: Kráľ Lávra

Autor: Karel Havlíček Borovský

Pridal(a): Klarabel

 

KAREL HAVLÍČEK BOROVSKÝ

  • 31. októbra 1821 – 29. júla 1856
  • Pseudonymom Havel, vlastným menom Karel Havlíček. Prídavok „Borovský„, ktorým často podpisoval svoje články, je odvodený od jeho miesta narodenia (Borová).
  • Bol český básnik, novinár, ekonóm a politik. Je považovaný za zakladateľa českej žurnalistiky, satiry a literárnej kritiky. Literárne býva radený do realizmu, politicky patrí k tzv. 2. generácii národných buditeľov.
  • Narodil sa 31.10.1821 v Borovej ako syn vidieckeho kupca.
  • Ako deväťročný odchádza do školy do Jihlavy, kde sa učil nemčine a tu začal chápať národnostné rozdiely. Gymnázium študoval v Nemeckom Brode. Od roku 1838 študoval filozofiu v Prahe.
  • Havlíček túžil po tom, aby mohol pôsobiť na výchovu českého ľudu, vstúpil preto do kňazského seminára. Nelíbili sa mu však pomery, ktoré tu panovali – kňažstvo bolo vychované v konzervatizme a tiež v duchu protinárodnom. Na jeseň 1841 preto seminár opustil a stal sa až do konca života nekompromisným kritikom rímskokatolíckej cirkvi.
  • Roku 1846 sa stal na doporučenie Františka Palackého redaktorom Pražských novín a ich prílohy Česká včela.
  • V roku 1848 založil vlastné Národné noviny, ktoré dosiahli veľkú popularitu. (Červen 1849 zakázané)
  • Roku 1848 po potlačení revolúcie bol poprvé zatknutý a niekoľko dní väznený. Počas tej doby bol však zvolený poslancom do ríšskeho snemu a národného výboru. Z dôvodu získanej imunity ho vojenskí správcovia Prahy prepustili. V národnom výbore bol pomerne aktívny, vo Viedni však pôsobil viac ako novinár než ako poslanec.
  • Havlíček bol vyhostený z Prahy a po dlhšom hľadaní sa i s rodinou usadil v Kutnej Hore. V iných miestach totiž odmietali jeho texty tlačiť.
  • Havlíček v Kutnej Hore založil časopis Slovan, ktorý vychádzal 2x týždenne.
  • Za svoju novinársku činnosť bol Borovský v rokoch 1851-55 internovaný v Brixene v rakúskych Alpách, kde napísal satirické skladby Tyrolské elegie, Kráľ Lávra a Krst svätého Vladimíra. V nich napadal absolutizmus a svetskú aj cirkevnú reakciu.
  • Tu mu bolo poskytnuté komfortné bývanie so služobnou, Borovský však trpí po rodine, spoločenskom živote a vlasti. Počas návštevy rodiny (manželka a dcéra) sa nejspíš nakazil tuberkulózou. Je mu povolený návrat do Prahy, krátko potom však umiera.
  • Na pohrebe Božena Němcová údajne položila na Havlíčkovu rakvu tŕňovú korunu ako symbol mučeníctva.

 

Ďalšie diela:

    • Obrazy z Rus – cestopis
    • Tyrolské elegie – dielo je humornejším a satirickým popisom Havlíčkovho zatknutia a internácie v Brixene v Tyrolsku, kritizuje políciu, spoločenský systém, používa skutočné mená a príhody
    • Kráľ Lávra – Alegorická satirická skladba, ktorej námětom je stará írska povest o kráľovi s oslími ušami, ale prispôsobená českému prostrediu.
    • Krst svätého Vladimíra – Satirická báseň, ktorá v sebe nesie kritiku absolutistickej vlády ruského cára, ktorý nechá pre malichernosť odsúdiť k smrti boha Peruna, ktorý je tu vyobrazený ako úplne bežný vidiecky otec, od ktorého sa odvíja celý nasledujúci dej.
    • Epigramy – Havlíček ich definuje: „Epigramy sú malinké nádoby, do ktorých vztek svoj nalieva, aby mi srdce nežral“.
      • 5 oddielov: cirkvi, kráľovi, vlasti, múzam, svetu

 

Literárna kritika:

  • Kapitola o kritike – štúdie, formuloval názory na kritickú recenzentskú činnosť, o stave českej literatúry – !!!založenie kritiky!!! – kriticky realizmus

 

Žurnalistika:

  • Karel Havlíček sa podieľal na vzniku českej žurnalistiky a niekedy je považovaný aj za jej zakladateľa. Havlíček ako statočný a čestný človek bol niekoľkými politickými režimami nenávidený (rakúsko-uhorský cisár z neho mal taký strach, že ho nechal deportovať z Čiech), bežnými ľuďmi uznávaný a rešpektovaný.
  • Pražské noviny – V tej dobe to bol jediný česky písaný list. Práve v prílohe Česká včela vyšiel aj článok, v ktorom Havlíček kritizoval Josefa Kajetána Tyla. Na Tylovi mu vadilo tiež to, že vlastenectvo uznával ako prakticky jediné téma tejto doby. Do týchto novín Havlíček písal aj politické články.
  • Národné noviny – Po práci v Pražských novinách, z ktorých sa následne stal provládny list, sa Havlíček rozhodol založiť list nový a rovno denník. Mal tu aj satirickú rubriku Šotek. Snažil sa noviny čo najviac politizovať a viesť čitateľov k národnému uvedomeniu a češtine → vysvetľoval tu napríklad rozdiely medzi politickými systémami, v čom spočívajú jednotlivé politické funkcie a tiež tu kritizoval absolutizmus, čo nakoniec viedlo k zákazu.
  • Slovan – Časopis. Opäť sa tu snažil o politickú osvetu, ale to sa mu definitívne nevyplatilo – bol políciou tej doby monarchie zajatý vo vlastnom byte a deportovaný do Brixenu.

 

Prekladateľ:

  • Mŕtve duše – dielo od Gogola

 

Literárne-historický kontext

CHARAKTERISTIKA DOBY

  • České zeme súčasťou rakúskej monarchie pod vládou Habsburgovcov
  • léta 18. storočia – 50. léta 19. storočia – prebieha Národné obrodenie
  • Dochádza k vzniku národného obrodenia = proces, pri ktorom dochádza k:
    • Zastaveniu jazykového úpadku češtiny
    • Vytvoreniu nového spisovného jazyka
    • Návratu národnej literatúry
  • Vytvára sa základ novodobého českého národa
  • Národné obrodenie je členené do niekoľkých etáp – Obranná etapa, Útočná etapa, 3. etapa, 4. etapa
  • Revolučný rok 1848 – revolúcia na našom území skončila neúspešne => mnohonárodnostná monarchia zachovaná, absolutizmus bol nadále upevnený X jediný úspech (zrušenie poddanstva) -> negatívny dopad na literatúru

 

CHARAKTERISTIKA UMĚLECKÉHO SMĚRU

REALIZMUS – 4. ETAPA (1848 – 50. LÉTA 19. STOLETÍ)

  • Umelecký smer 2. polovice 19. storočia
  • Z latinského slova realis – vecný, skutočný
  • Základom je kritické poznávanie skutočnosti
  • Cieľom je pravdivé zobrazenie sveta = bez okrasy a ilúzií
  • Charakteristická je typizácia – dôraz kladený na to, čo je určitej spoločenskej vrstve spoločné (X individuálny rys)
  • Jedinec je zachytený vo vývoji a v konkrétnom životnom prostredí (=> hovorové a nárečné prvky)
  • Cieľom je odpovedať na otázku, prečo človek nie je v modernej spoločnosti šťastný
  • Typické žánre – román a dráma

 

Ďalší autori tohto obdobia:

    • Josef Kajetán Tyl
      • Rozervanec, Poslední Čech, Kusy mého srdce, Fidlovačka aneb Žádný hněv a žádná rvačka, Paličova dcera
    • Karel Hynek Mácha
      • Máj, Kat, Cikáni, Obrazy ze života mého
    • Božena Němcová
      • Národné báchorky a povesti, Babička (Obrazy z venkovského života), Divá Bára, V zámku a v podzámčí
    • Karel Jaromír Erben
      • Kytica z povestí národných, Prostonárodné piesne a říkadla, Mladší brat, Tulák

 

Rozbor diela: Kráľ Lávra

  • Vydanie: 1854
  • Nakladateľstvo: Sursum
  • Počet strán: 36
  • Literárna forma: poézia
  • Literárny druh: Lyricko-epické dielo
  • Literárny žáner: Satirická skladba – využíva komičnosť, výsmech a iróniu na kritiku nedostatkov a záporných javov

 

Myšlienka diela:

  • Na jednu stranu kritika, výsmech hlúposti, obmedzenosti a zloby, ale na druhú stranu je lepšia hlúpost a láskavosť než vypočítavosť.
  • Kritika priamo rakúskeho panovníka.
  • Človek by sa nemal stydieť za to, aký je, pretože tak môže ublížiť ostatným. Pravda vždy vyjde najavo. Keď niekomu povediem tajomstvo, tak sa mi veľmi uľaví.

 

Motívy:

  • Oslie uši – symbolizujú panovníkove chyby a nedostatky
  • Tajomstvo – kráľ má tajomstvo a povie ho Kukulínovi, ten ho neudrží a povie ho vrbě a tá celému svetu

 

Autorov záměr:

  • Havlíček kritizuje absolutizmus (vládu 1 človeka)

 

Námět:

  • Báseň vychádza zo starej írskej povesti. Postava kráľa Lávru ukazuje vlastnosti panovníka Ferdinanda, ktorý v tej dobe sedel na cisárskom tróne vo Viedni. Oslie uši sú politickým symbolom.

 

Prečo je to rozprávka?

  • V diele je kráľ, hrdina musí vykonať mimoriadny čin, končí dobre, nadprirodzené prvky – oslie uši, vrba dokáže vyzradiť tajomstvo.

 

Kompozícia:

  • Dielo je vo veršoch (nepravidelné), každá sloka má 7 veršov, štvorveršová sloka, báseň nie je rozdelená do spevov, jednoduchý rým.
  • Rým – 34 strof po 7 veršov, 1. A 3. verš sa nerýmuje, rýmové schéma – ABCBDDB
  • Čas plynie lineárne, nie sú žiadne skoky.
  • Er-forma (vyprávač nie je priamym účastníkom dejov)

 

Zaujímavosti:

  • Karel H. sa inšpiroval v írskom baladách
  • Oslie uši=symbolizujú nedostatky a chyby panovníka.
  • Zfilmované-Karel Zeman, v loutkovom prevedení.

 

Jazyk:

  • Písané spisovne.
  • Prostý jazyk, ľudová mluva, ľudový humor.
  • Sú použité polopriame, nepriame reči a priame
  • Nájdeme tu:
    • Archaiamus – byltě, kvas, hudci
    • Personifikácia
    • Alegória – skrytý zmysel (môžem si pod ušami predstaviť nejakú inú vadu)
    • Iróniu – posmešné vtipné vyjadrenie, pri ktorom sú využité slová v opačnom význame
    • Metonýmia – obrazné pomenovanie, ktoré sa zakladá na prenášaní významu na základe súvislosti 2 javov
    • Hovorové výrazy – jazejček, švanda
    • Priama reč
    • Prírovnanie – vlasy dlhé na krku široko nosil ako roj včiel

 

Miesto dejov:

  • Dej sa odohráva v Írsku, kráľovstvo Kráľa Lávru, kráľovská záhrada, príroda.

 

Doba dejov:

  • Nie je určená.

 

Postavy:

  • Kráľ Lávra – dobrý panovník, nechce, aby niekto vedel o jeho tajomstve – stydí sa za svoje uši, je múdry
  • Kukulín – holič, čestný, spravodlivý, bojácny, upovídaný, neumí udržať tajomstvo, zmierlivý so svojím osudom
  • Kukulínova matka – milujúca matka, ktorá svojho syna zachráni pred šibenicou
  • Pustovník – dokáže dať ľuďom rady
  • Muzikant Červíček – hral na basu a stratil kolíček

 

Dej:

Báseň vypráva o Írskom spravodlivom kráľovi, ktorého mal ľud rád. Mal však jednu zvláštnosť , len raz do roka sa nechal ostrihať a holičov potom posielal na šibenicu. Nikto nechápal, prečo to kráľ robí. Každý rok si holiči losovali, kto tentokrát pôjde kráľa ostrihať a tentokrát los padol na mladého holiča Kukulína. Ako to zistila jeho matka, stará vdova, išla prosit kráľa o milosť. Kráľ sa slitoval pod podmienkou, že Kukulín nikdy nikde neprezradí, čo videl a bude jeho dvorným holičom. Lenže Kukulína tajomstvo sužovalo. Matka si všimla, že syna niečo trápi, tak mu poradila, aby vyhľadal v lese pustovníka, ktorý mu poradí a pomôže. Pustovník mu povedal, ať ide k vrbe a zverí jej, čo ho trápi. Kukulín tak učinil a veľmi sa mu uľavilo. Zanedlouho sa konal na zámku bál, kde hrala kapela. Basák, pan Červíček, cestou na zámok stratil kolíček od basy, tak si urezal nový z vrby, do ktorej sa vyzpovedal Kukulín. Keď začal na bále hrať, basa spustila: „ Kráľ Lávra má oslie uši, kráľ je ušatec“. Ako to kráľ počul, nechal muzikantov vyhodiť, ale to už bolo neskoro, všetci už znali kráľovo tajomstvo. Ale mali ho poďaľ tak ako predtým. A nikdy sa nikto nedozvedel, ako sa tajomstvo dostalo do basy.

 

Inšpirácia literárnym dielom:

Vložiť komentár