Kniha: Krakatit
Autor: Karel Čapek
Zaslal(a): Zanet
Karel Čapek (1890-1938)
Český spisovateľ, novinár, dramatik, prekladateľ a fotograf. Narodil sa v Malých Svatoňovice, jeho otec bol lekár, matka zbierala slovesný folklór. Mal 2 súrodencov, s ktorými vychádzal veľmi dobre. Brat Jozef sa preslávil ako výtvarník a spisovateľ. Sestra Helena bola tiež spisovateľka, napísala najmä spomienkové knihy o svojich bratoch; bola manželkou Jozefa Palivce. Karel Čapek bol veľmi vzdelaný, po ukončení gymnázia študoval na UK v Prahe, potom aj v Berlíne a Paríži. Pre svoju chorobu (vada chrbtice) nebol odvedený do armády a nemusel sa zúčastňovať bojov v prvej svetovej vojne, napriek tomu bol touto vojnou veľmi ovplyvnený. Po ukončení štúdia krátko pôsobil ako vychovávateľ v šľachtickej rodine, čoskoro však prešiel k novinárčine. Pôsobil v Národných listoch a neskôr v Lidových novinách. Bol tiež dramaturgom Vinohradského divadla a 1.předsedou Československého PEN klubu (celosvetové združenie spisovateľov, J.Galsworthy). Ku koncu života sa oženil so svojou dlhoročnou priateľkou Oľgou Scheinpflugová (herečka). Je známy aj v zahraničí, uvažovalo sa aj o NC. Vo svojej vile usporadúval stretnutia tzv. Pátečníků – skupina kultúrnych a politických osobností 1.republiky (Masaryk, Beneš, Peroutka, Vančura). Bol zástancom demokracie, preto sa ho veľmi dotkla Mníchovská dohoda a následná kapitulácie. Zomrel na pľúcny edém niekoľko mesiacov pred plánovaným zatknutím gestapom. Bol pochovaný na vyšehradskom cintoríne v Prahe.
Spočiatku tvoril s bratom Josefom (Žiarivé hlbiny, Krakonošova záhrada, Zo života hmyzu). Jeho tvorba je ovplyvnená vedecko-technický revolúciou, v mnohých dielach vyjadroval obavu, že raz technika získa moc nad človekom. Typickým znakom jeho diel je využívanie obrovské slovnej zásoby, používanie nezvyčajných slov, niekoľkonásobných vetných členov a rozvitých súvetí. Čapek vedel veľmi dobre využívať slovenského jazyka a jeho zvláštnosťou. Jeho novinárska činnosť je veľmi zaujímavá – je považovaný za majstra fejtónov, vymyslel tiež žáner stĺpik – vyjadrovanie sa k aktuálnym témam. Rád cestoval – v cestopisoch zachytáva zvláštnosti, zvyky a životný štýl krajín (Talianska listy, Anglické listy, Obrázky z Holandska). Písal aj pre deti (Dášeňka čiže život šteňaťa, Devatero rozprávok).
Vrcholné diela:
Božie muky (1.kniha), Továreň na absolútno, Krakatit, voľná trilógia (Hordubal, Povětroň, Obyčajný život), Vojna s mloky, Vec Makropulos, RUR, Bílá nemoc, Matka
Pragmatizmus je filozofický smer, ktorý stavia do popredia ľudské konanie, prax. Dôležité je to, čo je prospešné a užitočné. Vznikol v USA (William James, John Dewey). Praktické myslenie Američanov urobilo veľký dojem na TG Masaryka, ktorý praktické ohľady rád zdôrazňoval, aj keď pragmatistou vo filozofickom zmysle slova nebol. Masarykov pragmatizmus potom u nás rozvíjali Ferdinand Peroutka, František Langer a najmä Karel Čapek.
Ferdinand Peroutka – významný žurnalista, za 2.sv.války v koncentračných táboroch, po r.48 emigroval, pôsobil v rádiu Slobodná Európa, zomrel v NY. Dielo: Oblak a valčík
Čapkův utopický román Krakatit, upozorňuje, ako mnoho iných Čapkových diel, na možné zneužitie techniky voči ľudstvu. Dej tohto románu sa nachádza na hranici sna a skutočnosti a často nie je zreteľné, o ktorú rovinu sa vlastne jedná.
Námet: vojnové udalosti, vedecko-technický pokrok
Kompozícia: časovo Postupný
Jazyk: spisovný, bohatá slovná zásoba
Dej:
Hlavným hrdinom je chemik Ing. Prokop, ktorému sa podarí vyrobiť nevídane silnú výbušninu – Krakatit. Zvláštnou vlastnosťou Krakatit je, že vybuchuje aj zdanlivo bez príčiny. Po nehode v laboratóriu sa potáca vyčerpaný Prokop Prahou k domovu, keď stretne známeho zo štúdií Tomeš, ktorý sa o neho postará. Prokop sa vydáva na vidiek (do Týnice) k Tomešovu otcovi – lekári, a dúfa, že tu priateľa nájde, alebo že sa mu aspoň podarí zistiť, kde Tomeš je. Takmer ihneď po svojom príchode upadne do bezvedomia, školení zápalom mozgových blán. Po šiestich týždňoch sa začína zotavovať. Zamiluje sa do lekárove dcéry Anči a pomaly sa tu udomácňuje. Raz v novinách objaví inzerát od neznámeho pána Carsona, ktorý ho naliehavo prosí, aby sa mu ohlásil, kvôli Krakatitu. Prokop sa zdesí, že o Krakatitu niekto vie a rozhodne sa neznámeho Carsona nájsť. Zisťuje, že sa jedná o riaditeľa vojenskej továrne v Balttinu za Tomešom, ktorá sa zaujíma o kúpu Krakatitu. Carson prezrádza Prokopovi, že sa mu Tomeš pokúšal Krakatit predať, ale mal len vzorec (ten mu povedal Prokop v horúčke) a nevedel ho vyrobiť, takže nejakú dobu u Carsona pracoval a snažil sa ho vyrobiť. Prokop teda odchádza do Balttinu za Tomešom, kde hodlá Tomeša nájsť. Tomeša v Balttinu za Tomešom už nenájde, ten medzitým ukradol Krakatit a utiekol ku konkurencii firme, kde sa stále snaží ho vyrobiť. Prokop je v Balttinu za Tomešom násilím držaný, síce sa môže voľne pohybovať okolo zámku, má osobného sluhu pána Paula, ale nemôže opustiť areál. Dostal tiež svoju súkromnú laboratórium vybavenú všetkým potrebným. Je nútený k vydanie Krakatitu všetkými možnými prostriedkami. Jedným z nich je aj krásna tatárska princezná Will, ktorá má upútať Prokopová pozornosť. Tá sa však do Prokopa zamiluje. a pomôže mu k úteku – autom ho vyvezie cez strážcu von, ale zrazí pri tom pána Holtze, ktorý sa im snažil zabrániť v odchode. Prokop je zdesený jej chladnosťou, veď pán Holtz má 5 detí a Prokop si ho obľúbil.
Princezná vysadí Prokopa na ceste ďaleko od Balttinu za Tomešom a odíde späť. Prokop je zúfalý, pretože princeznú tiež miluje a šialený láskou k nej sa vracia späť do Balttinu za Tomešom, rozhodnutý vydať Krakatit, len keď bude môcť byť s ňou. Na ceste späť stretne diplomata, ktorý na zámku pobýval a ten mu povie, že princezná odišla do Talianska. Prokop sa teda nechá prehovoriť a pán d’Hemon ho odvezie do Talianska, kde ho zoznámi so skupinou anarchistov, ktorú vedie. Tým sa podarilo ukradnúť Toms Krakatit a chcú s jeho pomocou ovládnuť svet. Prokopa ako jeho vynálezca prijmú s veľkým nadšením a pán d’Hemon mu ponúkne, aby celú skupinu viedol, vyrábal Krakatit, vykonal vládne prevraty a nakoniec viedol celý svet a urobil ho taký, aký chce, aby bol – lepší. Okolo debny Krakatitu sa vyvolá zmätok a Prokop, pán d’Hemon a neznáme dievča utekajú na Daimonovo sídlo. Tam Prokop konečne poznáva rádiostanicu, ktorá vďaka svojim rušivým vysokofrekvenčným vlnám umožňuje vybuchovanie Krakatitu (utorok, piatok). Daimon mu povie, že Tomeš teraz pracuje na výrobe Krakatitu v továrni v Gottupech. Prokop sa za ním vydá, aby ho varoval pred nebezpečným vlnovým žiarením. Tomeš s ním ale odmieta hovoriť. Prokop dobre vie, že hrozí výbuch, preto sa dá na útek. Onedlho dochádza k silnému výbuchu, pri ktorom je zničená celá továreň aj široké okolie. Pred Prokopom sa zrazu objavuje svetlo lucerny. Vidí starčeka s vozidlom a ide k nemu. Starček mu kukátkom ukazuje rôzne miesta na svete – ukazuje mu „svet“. Prokop v ňom najprv vidí starčeka zo stropu svojej starej laboratória na Hybšmonce, potom vlastného otca, ale nakoniec si uvedomuje, že s ním hovorí sám Boh, ktorý mu naznačuje, že človek má viac myslieť než cítiť a byť zodpovedný za svoje činy. Prokop si nakoniec uvedomuje, že ľudstvu prospeje viac drobná a užitočná vec, než strašný objav Krakatitu, ktorý mu môže len uškodiť. Dokonca zabúda i jeho chemický vzorec a je rozhodnutý začať z druhého konca – nachádza zmysel života v drobnej práci.
Čapek nám naznačuje, že si máme ísť za svojimi snami, ale zároveň nám oznamuje, že je vždy nutné zvážiť, či práve urobený objav povedie k prospechu človeka.