Katyně – čitateľský denník (rozbor)

 

 Kniha: Katyně

 Autor: Pavel Kohout

 Zaslal(a): Halabalababadala

 

Život autora:

Pavel Kohout (nár. 20.7.1928, Praha), český a rakúsky básnik, prozaik, dramatik a prekladateľ

najprv predstaviteľ budovateľskej poézie, neskôr vyzná. samizdatovej a exilový spisovateľ, užíval šifier GAL, Veron.

Patril vždy medzi tie najaktívnejšie v danom prúde.

Maturoval na reálnom gymnáziu v Prahe, vtedy už presvedčeným komunistom.

Člen ústredného zväzu čs. spisovateľov, roku 66 rezignoval kvôli nesúhlasu s orientáciou zväzu, tzv. kultúrne káder, čo znamenalo rýchly kariérny vzostup.

1952 dokončil štúdium estetiky a divadelnej vedy na UK, krátko potom začal tvoriť (v duchu budovateľského nadšenia – drámu a poéziu)

Po vojenskej službe krátko reportérom ČT a potom spisovateľ z povolania, spolupracoval s rôznymi divadlami a začal so prikláňať k reformným komunistom.

1967 – už kritik komunizmu, podporoval pražskej jar, 69 – vylúčený z KSČ, 70 – cenzúra jeho diel

Stál pri zrode charty 77 – šikanovaný ŠtB, 78 – nepovolený návrat z Rakúska, teraz žije vo Viedni

 

Tematický plán:

Námet – Ide o absurdné román. Celým príbehom sa samozrejme šírila otázka trestu smrti, o ktorom si hlavnú hrdinovia mysleli, že je jediným prostriedkom, ktorý dokáže udržať poriadok a disciplínu. Ďalšia vec, o ktoré človek musí, alebo by mohol pri čítaní rozmýšľať sú princípy, vďaka ktorým po prevrate skončilo toľko ľudí rukou kata len kvôli svojej nepohodlnosť. V osudu Šimsy sú potom popísané praktiky ŠtB. Ďalej je v príbehu zachytená aj korupcia, ktorá umožnila zúfalému úradnícky – podpapučákovi, aby sa stal mocným Doktorom. Ďalším zachyteným problémom bola výchova, či už v rodinách, tak aj v štátnych ústavoch, ktorá z mašina, Lizinka a SIMS urobila to, čím boli.

 

Miesto a čas – Hlavná os deja je koncipovaná do doby 60. rokov, pričom nie je celkom jasné kedy. Retrospektívne časti spadajú do času politických procesov i povojnovej éry. Dej sa odohráva prevažne v Prahe, pričom sú popísané časté výlety.

 

Postavy:

Lizinka Tachecí – Krásna, tichá, poslušná a úplne blbá dievča, o ktorej sníva takmer každý muž, ktorý ju uvidí. Nevníma svet okolo seba a svoju mlčanlivosťou budí dojem intelektu. Celú knihu mlčí, aby ju nakoniec zabila jej prvý a zároveň posledný vetou celého príbehu. Celý príbeh je úplne apatická k okoliu, a keď sa veľa sústredí, tak na otázku aspoň zakýva hlavou. Vďaka výchove jej prehnane energické a príliš výrazné matky, kedy vlastne nikdy nemusela sama nič robiť jej je úplne jedno, čo sa s ňou deje, neprejavuje dokonca ani emócie a jediným prejavom v knihe je, keď autor opisuje, na čo myslí. Stručne povedané, Lizinka je stále duchom mimo, vo vlastnom svete a tieto náhľady do jej mysle sú v kontraste s tým, čo si o nej myslia ostatní postavy úplne brutálne ironické a komické.

Cez to, čo som teraz povedala, sa hlavná os príbehu točí práve okolo tejto dievčatá a hlavne okolo toho, ako pôsobí na mužov a chlapcov vo svojom okolí. Neuvedomovala si dôsledky svojho konania, ktoré dokonca zavinilo smrť ľudí v jej okolí.

 

PAVEL ŠIMSA

Bol to veselý človek, ktorý svojím športovým vzhľadom priťahoval ženy a tiež toho riadne využíval. Teraz citujem: sex bol jeho koníčkom, ktorý mu nahrádzal kultúru, cestovanie aj iné záľuby.

Bol sirotou, zo sirotinca sa dal do vojenskej služby a tam sa náhodou, keď dobrovoľne strieľal teľatá dostal do tajnej organizácie. Bezvýhradne a slepo veril štátu. V tejto organizácii urobil rýchlu kariéru tým, že mučil svojich kolegov, aby z nich dostal priznanie k podvratným aktivitám. Toho bol schopný len preto, že jeho mozog dokázal vypnúť akejkoľvek emócie. Táto kariéra ho ale nakon takmer stála život. Potom, čo na rozkaz zmučil takmer všetkých svojich kolegov, bolo potrebné na niekoho zvaliť vinu a odpratať svedkami. Vyviazol len so šťastím a od tej doby už nikomu úplne neveril. Avšak len na tak dlho, než sa zamiloval do Lizinka.

Šimsa sa stal asistentom kata Vlka. Tým sa mu podarilo vymaniť z neslávne minulosti a čoskoro vo Vlkovi videl svojho otca, ktorého nikdy nemal.

 

BEDŘICH VLK

Bol to hlavný iniciátor myšlienky školy pre katov. Pôsobil ako príjemný vzdelaný postarší pán. Mal milujúcu ženu a neslávnu minulosť.

Za vojny bol učiteľom prírodopisu na gymnáziu na malom meste. Zúčastnil sa odboja a pri výsluchu nacistami udal svoje komplica.

Kolegami, brata aj snúbenicu. Sám svoje svedomie utešoval tým, že bol k prezradeniu ich organizácie donútený ľsťou. Na konci vojny sa mu podarilo pri Lync, ktorý sám vyvolal upáliť jeho nacistického vyslychatele aj s dokumentmi, ktoré ho usvedčovali zo zrady.

Napriek tomu sa a onom malom meste neustále šepkalo, že to bol on, kto pripravil členmi odboja o život. Otec jeho snúbenice ho žaloval a náhle sa ukázalo, že nejaké dôkazy na neho predsa len zostali. Právnik s prokurátorom, mimochodom milenci, to ale zamietli pod koberec. Štátu totiž chýbal kat a momentálne bol Vlk dík svojej minulosti ideálnym kandidátom. Bol pre toto remeslo ako stvorený a za chvíľu dosiahol renomé profesionála. Pri svojej práci sa stretol s tajuplným doktorom, s ktorým ho spájal spoločný záujem o históriu popravníctvo. O tejto téme radi viedli nekonečné debaty plné citácií.

 

RICHARD MAŠÍN

Krásny precitlivený chlapec, pesimista, kvôli pľúcnej chorobe žil istý čas v sanatóriu, kde sa zamiloval do ošetrovateľky, ktorá ale namiesto jemu dávala prednosť a seba všetkým okolo. Bol z mäsiarske rodiny a rozochvený básnik. Túžil zahodiť svoj pôvod a zažiť románovú lásku. Mal výrazné sklony k samovražde, ale nikto si to nevšimol. Vlk si ho vybral ako žiaka hlavne kvôli vzhľadu a dúfal, že by Mašín mohol v budúcnosti pracovať spoločne s Lizinka.

 

DOKTOR

Doktor bol šedou eminenciou, ktorá Vlkovi a Sims pomohla splniť sen o škole pre katov. Mal moc a styky. Nikto nevedel, kto vlastne je a to mu hralo do kariet. V skutočnosti to bola kancelárska krysa starajúci sa o matriku, s chorobne žiarlivú manželkou a túžbou zabíjať. Tú si kompenzoval chodením na popravy. Napriek tomu však mal moc. Tá pramenila z vďaky vysoko postavených ľudí. Vďaka nim dostával vstupenky na popravy a bol schopný si zariadiť konexie, vďaka ktorým mohol presadzovať svoje priania.

Dej:

Hlavná os deje sa drží okolo Lizinka Tachecí.

Časť knihy je venovaná rodine Tachecí a pojednáva o tom, Ako sa ctižiadostivá matka snaží márne dostať svoju dcéru na akúkoľvek školu, po ktorej zakončenie by dostala Lizinka diplom.Šťastie sa na nich usmeje až v podobe profesora Vlka a docenta SIMS.Lizinka urobí príjmačky v kúpeľni, kde zabila kapra a sliepku a potom sa ešte len jej rodičia dozvedajú, že sa ich dcéra má stať prvou Katyň.

Druhá časť je venovaná tomu, ako Vlk sa SIMS prídu na nápad založiť školu pre budúcich katov a následne ho realizujú. Autor zachádzal až do takých detailov, že uprostred knihy sú rozvrhy hodín a zoznamy skratiek používaných pri výučbe. Tie sú naozaj roztomilé.

Tretia časť pojednáva o začiatku školského roka, vyučujúcich technikách, vrátane trestov formou výučby mučenia, vznikajúce otcovskej náklonnosti Vlka k Lízince a v neposlednom rade o Richardovi mašina a jeho bezbrehej láske k Lízince. Richard sa do nej zamiloval už na prvý pohľad. Ale bol neuveriteľne nesmelý, takže jediné na čo sa zmohol bolo dať ju ruku kamarátsky okolo krku. Všetko si plánoval vynahradiť o vianočných prázdninách a tiež na lyžiarky. Mala by som ešte spomenúť, že tento odbor sa študoval iba jeden rok. Richardovi neprialo šťastie. O vianočných prázdninách sa mu s Lizinka nepodarilo nadviazať rozhovor a na lyžiarky žiarlil na všetkých, ktorí sa k nej priblížili. Jeho labilnosti vyústila v to, že chlapca, ktorý s Lizinka tancoval, najskôr mučil elektrinou a potom lámal okolo. Potom spáchal samovraždu tým, že zamrzol na mieste, kde si dohovoril schôdzku s Lizinka, ale ona neprišla.

Tým samozrejme zakúril učiteľom, ktorí sa snažili pravej poslanie školy udržať v tajnosti. A dostávame sa do štvrtej časti, venovanej docentovi Šimsovi.Ten mal na starosti po tomto průšvih obehnúť rodičia žiakov a pripomenúť im sľub mlčanlivosti. bol to oportunista, preto nepohrdol sexom s pani Tachecí, ktorá sa chcela pomstiť svojmu manželovi. V tom najlepšom ale náhle prestal, pretože si uvedomil, že miluje Lizinka. Od tejto chvíle začal plánovať, ako ju zviesť. Príležitosť sa mu naskytla na jar, kedy Vlk ochorel a požiadal SIMS, aby informoval žiakov, že sa ruší sobotňajšej exkurzie. SIMS samozrejme jednu žiačku zabudol informovať. Pod zámienkou, že sú na mieste zraze o hodinu neskôr naložil Líznku do svojho auta a vozil ju, až ju doviezol k sebe na chate. Tam sa s ňou niekoľkokrát márne pokúsil o sex. Bol zúfalý, a preto ho napadla zúfalá myšlienka, že sa mu to podarí pri popravy. Išiel teda s Lizinka do väznice, kde mal zajtra popravovať a chcel si popravu cvične vyskúšať. Všetko išlo ako po masle, až do chvíle, kedy trestanec zomrel. Tým mal Šimsa veľký problém. Hrdinsky fingoval samovraždu a zmizol zo scény.

Piata časť je vyhradená profesorovi vlkovi.

Ten si postupne uvedomuje svoje city k Lízince a potom je vystavený skúške, keď s ňou jede sám na exkurziu do Nemecka. Obstojí na výbornú. Vo vlaku ju cestou späť defloruje takým spôsobom, že v nej uviazne a musí ich vyslobodzovať hraničná kontrola.

Šiesta časť popisuje maturity a vlkovi snaženia usporiadať si život znovu a lepšie. S Lizinka čaká dieťa, jeho verná manželka sa s ním rozvedie a zostáva po jeho boku v úlohe jeho matky. Vlk požiada Lizinka o ruku a po kladnom vybavení tejto záležitosti si uvedomí, že by nebolo márne vyspať sa aj s Lízinčinou matkou. Čo sa týka maturít, študenti predvádzali obecenstvu, zloženému prevažne z rodičov a iných príbuzných, rôzne metódy fyzickej likvidácie na smrť odsúdených jedincov. Vrcholom programu bolo, keď Lizinka obesila SIMS.

 

Forma:

Dielo radíme medzi postmodernu. Tá sa vyznačuje experimentom s formou románu a typické je aj absurdné vyznenie príbehu.

Kniha je písaná er formou, príbeh je rozprávaný neutrálne, ale s ironickými poznámkami, ktoré ma mnohokrát rozosmiali. samozrejme nechýba ani čierny humor. Často sa vyskytujú cudzojazyčné citácie z diel svetovej literatúry a sú uvádzané historické prípady podarených aj nepodarených popráv. Vďaka tomu väčšina rozpráv profesora vlka s doktorom pripomína dva vedcov, ktorí súťažia, ktorý z nich pozná naspamäť viac diel zaoberajúcich sa trebárs i len okrajovo penologie, teda popravnej vedou. Kniha je písaná retrospektívne. Dej neustále prebieha medzi niekoľkými časovými linkami. Tieto prestupy sú často pomerne chaotické, pretože v knihe je, napríklad, práve popisované, čo postava robí a náhle je táto postava niekde úplne inde a čitateľ nie je dopredu nijako varovaný.

Veľmi výrazným rysom je spôsob, akým je písaná priama reč. Postava začne hovoriť, medzitým sa objaví niekoľko vložených viet, a aj keď sa považujem za zdatného čitateľa, mala som problémy spomenúť si, čím príhovor vlastne začala.

Avšak najosobitejším prvkom tejto knihy je jej členenie na kapitoly, ktoré namiesto snahy systematicky roztriediť text poukazuje skôr na pokus autora vysmiať sa ľuďom, ktorí členení podľa kapitol vymysleli. U prechodov medzi kapitolami je pomerne ťažké vyznať sa v tom, kde jedna končí a druhá začína. Autor využíva presahu čím príbeh získava na dynamike.

Našťastie je kniha členená ešte jedným spôsobom. Je rozdelená do 6 častí, ktoré sú tematicky zamerané a dohromady tvoria absurdné, ale veľmi pútavý príbeh.

Každá postava má charakteristické vyjadrovania, ktoré autor vysvetľuje ich pôvodom a životnými zážitky. Tomuto vysvetľovanie je venovaná značná časť knihy, kedy práve autor užíva retrospektívy.

Vložiť komentár