Kniha: Hřbitovní kvítí
Autor: Jan Neruda
Zaslal(a): Markét
Napísal: Jan Neruda
český básnik, prozaik, novinár a umelecký kritik
– žil v rokoch 1834-1891
-zarodil do chudobnej rodiny na Malé Strany
– Absolvoval strednú školu a potom študoval právo a filozofiu
– od roku 1860 pracoval v redakcii časopisu Čas, Hlas, neskôr aj Národné listy
– navštívili Nemecko, Taliansko, Francúzsko a Egypt
– celý život bez trvalej lásky
Diela:
Kniha veršov, piesne kozmického, balady a romantika, jednoduché motívy, piatkové piesne, poviedky, arabsky
Dielo
– poézia, zbierka poézie
-Lyrika, jednotlivé básne sú očíslované (spolu 52 básní)
– písané v veršoch, štvorčekoch, zmiešaných rýmoch, striedajúcich sa (kvetina, klon, svet)
– celá kniha je nesená vo vlne skepticizmu, pesimizmu, beznádeje, osudu a osamelosti
-Sam Neruda cíti veľmi osamelý, bol skeptický
– situácia v spoločnosti, to znamená Bachova vláda, na ktorú reagoval, bola ťažko zasiahnutá
– existuje aj sociálna otázka, zaoberá sa chudobou, neverí láske alebo ľuďom
– protest proti poníženiu, smútok dopĺňa pocit povstania proti poníženiu
– kolekcia kritici neprijala, je však považovaná za jednu zo základných diel
-Neruda bol považovaný za nevlastný a provokatér
-hlási sa k odkazu Máchy – jeho rozorvanosti, líšia sa ale sociálnym podtextom mnohých básní
– Zbierka sa začala rozpoznávať až v 70. rokoch minulého storočia
(19-23), láska (24-34), morálny stav hriechu a nevinnosti (35-38), vzťah humoru a smútok (40-43), bláznovstvo (44-46) a postavenie samotného básnika (47-52). Tematické rozdelenie v prvej časti zbierky: „duchovná“ nálada vyvolaná atmosférou cintorína (1,2), téma chudoby (3-7) a otázky večnosti, času, trvania alebo prechodnosti tela a ducha (8-17). Téma lásky možno ďalej rozdeliť do dvoch kategórií -pocit lásky sklamané v duchu Machova romantizmu a obavy z podľahnutie milostnému citu, strata lásky. Toto rozdelenie sa vysvetľuje nestabilitou milostného života Neruda, najmä problémami vo vzťahu k Anne Holinovej.
-inspirácii pre vznik zbierky bola smrť autorovho priateľa Antonína Tollmanna, ktorému je venovaná
– Jazyk písania, zložité slovné poradie
Úvodná báseň
-o Antonínovi Tollmannovi
– začína tým, že ho umiestňuje na cintorín, kde je jeho priateľ pohrebný už štvrtý rok
– potom požiada hrob, aby mu ukázal, kde leží jeho priateľ, on sa učí, že má problémy v láske, ktoré Neruda považuje za príčinu smrti
Ďalšie citácie:
Personifikácia: „Narodila sa rosa“
Irónia: „Možno, že množstvo ľudstva / cintorín už dozrieva …“
– premýšľať o tom, kde boli kvety na takom ponuré miesto ako cintorín. Dospel k záveru, že kvety symbolizujú nenaplnenú nádej mŕtvych
Vlastný názor:
Aj keď kolekcia je veľmi pesimistická, veľmi sa mi to páčilo. Téma je veľmi smutná, ale vo svojej podstate patrí životu. Bol som prekvapený, ako Neruda vyjadruje. Chápem, že bol odsúdený, niektoré pasáže môžu byť trochu prehnané. Aj tak táto zbierka bola najlepšie čítaná. (Som si prečítal dokonca piatkovú pieseň, baladu a romantiku)