Kniha: Farma zvierat
Autor: George Orwell
Pridal(a): Kamca
Dej sa odohráva v Anglicku v 50. rokoch dvadsiateho storočia.
Román Farma zvierat je napísaný formou bájky
Román Farma zvierat z roku 1945 je skvelým alegorickým dielom anglického spisovateľa a politického vizionára George Orwella. Pomocou zvierat, ktoré vyženú z farmy ľudí a samé sa ujmú vlády, presne popísal vývoj totalitného režimu. Najlepšie sa v tejto zvieracej alegórii dá rozpoznať kritika stalinovskej diktatúry.
CHARAKTERISTIKA DIElA
Román Farma zvierat vznikal počas 2. svetovej vojny, bol vydaný v roku 1945.
Je satirickou zvieracou alegóriou, bájkou. Na živote zvierat na farme popisuje Orwell politické vzťahy v totalitnej spoločnosti. Farma je teda alegóriou totalitného štátu.
Orwell naráža predovšetkým na Stalinovu diktatúru. Presne vystihuje vývoj totalitného režimu – od nespokojnosti s pôvodnou vládou, cez revolúciu a následné opojenie z nej, mocenské boje v čele vlády a postupný úpadok a návrat k starým formám vlády, mnohokrát ešte horším.
Dej sa odohráva na statku v Anglicku, čas nie je bližšie určený.
V celom diela jasne poznávame narážky konkrétne na Stalinov absolutizmus a na komunizmus celkovo. Sú tu hlavné znaky vývoja diktátorských režimov. Je to revolúcia, potom nasledujúce opojenie z nej, neskoršie boje o moc (obviňovanie a neskoršie odstraňovanie bývalých spojencov) a nakoniec úpadok a vrátanie sa k starým formám útlaku, mnohokrát ešte daleko horším.
Stejne ako v tomto diela, bola vo skutočnosti v komunistickom Rusku (ale aj v ostatných komunistických krajinách) potláčaná znalosť histórie.
Pôvodné predsevzetia sú tiež menené. Napríklad na sedem príkazaní. Zvieratá si ich skutočne pamätali správne, ale neboli si natoliko istí, aby poznali podvod. A je otázkou, či by niečo urobili, keby to zistili. Je ťažké sa spoliehať na vlastnú pamiatku, keď všichni okolo tvrdia niečo iné.
Pravdepodobne u všetkých obvinených zvierat nie je priznanie k sabotáži pravdivé a sú k nemu donútení preto, aby bola posilnená nenávisť k nepriateľovi vodcu a aby bolo zrejmé, že za všetko môže on.
ÚSTREDNÉ POSTAVY
Pan Jones – Majiteľ Panskej farmy. K zvieratám nie je zrovna vstřícný.
Prase Major – Staré, nemocné prase, ktoré pred smrťou vyburcuje ostatných k revolúcii, vzbure proti Jonesovi. Predstaviteľ Lenina.
Prase Napoleon – Samopasovaný vodca ostatných zvierat. Vymýšľa pravidlá pre ostatných a sám sa nimi nerídi. Predstaviteľ Stalina. prase, najchytrejšie, ale najmazanejšie, podvodník, zrádzca, pokrytec, prospěchář
Prase Kuliš – Konkurent Napoleona, pretahujú sa spolu o moc. Snaží sa o modernizáciu farmy. Napoleon ho však nakoniec vyžene. Predstaviteľ Trockého. chytré prase, čestné, má dobré nápady
Psi – Vycvičení pomocníci Napoleona. Predstavujú tajnú políciu.
Ovce – Hlúpe zvieratá, ktoré len opakujú naučené frázy.
Kone – Pracujú a urobili by čokoľvek, aby farma vzkvétala. Veria, že sú si všetky zvieratá rovné.
Boxer – kôň, najväčší dříč, idealista, čestný, pracovitý
Pištík – prase, pravá ruka Napoleona, lhár
Osel Benjamin – Moc dobre chápe celú situáciu, ale nevidí spôsob jej rešenia. Znázorňuje pasívneho intelektuála.
Krkavec – Znázorňuje veriaceho, ktorý nemá v spoločnosti dôležité miesto, ale nejde sa ho zbaviť.
Slepice
Ľudia – Kapitalisti, vykorisťovatelia.
JAZYKOVÉ PROSTREDKY A STYLISTIKA
Jazyk je spisovný. Bájka obsahuje pestré popisy. Častá je priama reč a dialógy.
Vyprávanie prebieha v er-forme, je chronologické.
Bájka neobyčajného rozsahu – slabšie knihy; pestré popisy, priľahľavé výrazy, hojný výskyt priamej reči, bez archaizmov a zastaraných slov.
ZNAKY:
- alegória, rysy bájky a rozprávky
- kritika komunizmu
- narážka na Lenina (elektrifikácia)
MYŠLIENKA DIEla:
Na začiatku môže byť sice dobrá myšlienka, ale keď sa niektorí dostanú k moci, stráca všetky zásady a snaží sa hrať len vo svoj prospech. Ide im o moc a o majetok, a toho všetkého sa snažia dosiahnuť aj „cez mŕtvoly“. Tým pádom si menia pravidlá podľa svojho. Kritika komunizmu a Sovietskeho zväzu, zvlášť ľudí, ktorí sú pri moci a zabíjajú, zneužívajú a obelhávajú ostatných. Autor predpovedal spustu udalostí v Sovietskom zväze a vo východnom bloku Európy.
MOTÍVY:
Totalizmus – obrazovo ukázaný na zvieratách, niečo ako bájka
Pieseň Zvierat Anglicka – niečo ako teraz je hymna
Sedem príkazaní – zákony…
Farma zvierat – nový názov Panskej farmy po vyhnaní majiteľa pana Jonesa
CHARAKTERISTIKA DIEla:
- alegorická bájka
- podáva obraz totalitnej spoločnosti (jeden druh zvierat tyranizuje iné)
- kniha je obrazom despotizmu a násilia
- odhaľuje a demaskuje všetky skutočnosti, ktoré k totalite vedú
- kniha bola v roku 1954 zfilmovaná (má podobu animovaného príbehu – réžia Joy Batchelor a John Halas; 72 minút)
- nejedná sa o úplne čistú bájku (zvieratá sa totiž proti ľuďom vzbúrili a bojovali s nimi)
- rozpoznáme trefne zachytené rysy totalitných režimov (niektoré z nich však v dobe napísania diela ešte neexistovali – to svedčí o predvídavosti autora); všetko začína vzbúrou a zdánlive lepšou budúcnosťou; nastolenie nových pravidiel, ktoré zo začiatku vychádzajú (potom sa to však sváže do stereotypu); logicky sa bude chcieť niekto vyšvihnúť nahor (navzdory pravidlám, ale „pre dobro všetkých“); Orwell knihou varuje pred takouto situáciou, narážal aj na situáciu v tejdojšom SSSR (mnohí spojenci SSSR leccos dovolili a tiež mu leccos odpustili v záujme všetkých)
- je jasné, že sa v podobiznách prasiat a ostatných zvierat mnohí politici videli (preto začala kniha u nás vychádzať až po roku 1989)
ALEGÓRIA VERSUS SKUTOČNOSŤ:
- Šírenie Leninovej ideológie, paródia Mausolea – vystavenie lebky zomretého Majora a jej jej oslavovanie
- Októbrová revolúcia v SSSR – revolúcia zvierat, vyhnanie Jonesa z farmy
- Spor Stalina a Trockého, vyhnanie Trockého – Napoleon versus Kuliš, vyhnanie Kuliša z farmy
- Pracovné nadšenie – postava koňa Boxera
- Kríza hospodárenia boľševického režimu – stále menšie prídely žrádla
- Pakt o neútočení – dohoda s ľuďmi na konci knihy
- Tajná polícia – špeciálne vycvičené psy
- Nepremýšľajúci dav ľudových vrstiev – ovce
- OSEL AKO AUTOR
- Orwell vo svojich dielach vždy angažoval postavu, ktorá mala autobiografické rysy. V tomto prípade je onou postavou osel Benjamin – najstarší obyvateľ farmy, skrytý intelektuál, cynik a morouz, ktorý sa prejaví až vtedy, keď ide o jeho priateľov.
NARÁŽKY NA TOTALITNÉ REŽIMY:
- sedmero príkazaní pre zvieratá
- prasatá ako vodcovia (vyvyšení jedinci)
- verejné popravy (za nič za nič, zvieratá sa medzi sebou udávajú a poriadne nevie prečo a začo)
- lhánie zvieratám o situácii (ty tomu slepo veria)
- nový smer – animalizmus
- postupný rast prísnosti, nátlaku a pravidiel
- reálny obraz situácie je horší ako to, čo majú zvieratá „nakukané“ v hlavách a čomu slepo veria
OSOBNÝ NÁZOR:
- kniha je veľmi presná v charakteristikách režimov
- dokonale popisuje rozvoj a stupňovanie nátlaku a postupné rozmáhanie sa jedincov
- Orwell bol nadčasový, dokázal perfektné popísať režim, ktorý u nás neskôr zavládol
- kniha je vtipná a dokázala som sa do nej počas chvilky začítať
- bavila ma, pretože popis režimu bol prevedený na zvieratá
- výborná personifikácia (prasatá = vodcovia)
DĚJOVÁ LINIE
Zvieratá žijú na Panskej farme pana Jonesa ne v tých najlepších podmienkach, ale sú smierené so svojím osudom. Jedného dňa, keď sa Jones opije, sa však všetky sejdú vo stodole, kde im staré prase Major vypráva o revolúcii, ktorá má brzo prísť. Keď za pár dní zomrie, vzbúria sa zvieratá proti panu Jonesovi a vyženú ho i s ostatnými ľuďmi z farmy.
Farma je premenovaná na Zvieračiu farmu a do čela sa postaví prasatá ako najchytrejšie zvieratá. Na mocenskom vrchole sú prasatá Napoleon a Kuliš, Napoleon však plánuje samovládu. Obaja sa stále hádajú.
Na farme začne platiť nových sedem pravidiel: Každý, kto chodí po dvoch nohách, je nepriateľ. Každý, kto chodí po štyroch nohách alebo má krídla, je priateľ. Žiadne zviera nebude chodiť oblečené. Žiadne zviera nebude spať v posteli. Žiadne zviera nebude piť alkohol. Žiadne zviera nezabije iné zviera. Všetky zvieratá sú si rovné. Zvieratá ich majú pre svoje blaho aj pre kolektívne blaho dodržovať. A skutočne. Najednou sa zlepší produktivita práce, zvieratá sa cítia slobodné a pracujú viac.
Situácia sa však začne obrycovať, keď sa Napoleonovi podarí zbaviť Kuliša. Pomocou svojich psov, ktoré si vycvičil k poslušnosti, proti nemu poštve ostatné zvieratá a vyžene ho z farmy. Je obratným komunikátorom a pred hlúpymi zvieratami dokáže svoje myšlienky aj činy presvedčivo obhájiť. Má tak v rukách všetku moc a dopriava výhody aj ostatným prasatám.
Uplynie rok a zvieratá sú pracou unavené, pracovné podmienky sú ešte horšie, než keď riadili farmu ľudia. Všetko, čo je na farme zlé, však Napoleon svaluje na Kuliša. Medzi zvieratami vyhľadáva so svojimi psami jeho spojencov a likviduje ich. Zvieratá si všímajú, že stanovené pravidlá nie sú niektorými dodržované, ale nikomu to nevadí. Nakoniec sa prasatá presťahujú do domu, navlečú ľudské šaty, začnú spať v postelách. Sedem pravidiel sa mení na jedno: Všetky zvieratá sú si rovné, ale niektoré sú si rovnejšie.
V závere sa na farme stretávajú prasatá s okolnými farmármi. Ostatné zvieratá za oknom pozorujú ich hodovanie. Ľudia prasatá obdivujú, ako si dokázali ostatných podrobiť. Napoleon premenúva farmu zo Zvieračej na Panskú. Zvieratá pochopili, že už nie je rozdiel medzi ľuďmi a prasatami.
George Orwell
Eric Arthur Blair (25. júna 1903 Motihari, Bengálsko – 21. januára 1950 v Londýne), známejší skôr pod svojím literárnym pseudonymom George Orwell, bol britským novinárom, esejistom a spisovateľom a sympatizoval s ľavicou. Svetovú popularitu si získali jeho alegorické antiutopické romány Farma zvierat a 1984, popisujúce nehumánnosť totalitných ideológií.
– anglický prozaik a esejista
– vlastným menom Eric Arthur Blair
– narodil sa v rodine koloniálneho úradníka
– študoval v Anglicku na elitnej škole v Etonu
– niekoľko rokov pôsobil ako policajný úradník v Barmě, ale v roku 1927 odtiaľ odišiel s pocitom spoluviny za koloniálny útlak
– od roku 1930 pracoval ako novinár, publikoval pod pseudonymom a tým sa chcel rozejísť s minulosťou
– ako novinár aj ako bojovník na strane republikánov sa George Orwell zúčastnil španielskej občianskej vojny
– počas vojny pracoval pre BBC
– mal hlboké sociálne cítenie, bol ľavicového zamerania, ale nikdy nebol členom žiadnej politickej strany
Zomrel v roku 1950 na tuberkulózu.
Orwell bol vášnivým socialistom, zástançom rovnosti a sociálnej spravodlivosti a odporcom fašizmu, čo sa odrazilo v celom jeho diele.
Dodnes patrí k nevýznamnejším literárnym osobnostiam 20. storočia.
Ako satirik býva často srovnávaný s Franzom Kafkou a je označovaný za proroka našej doby.
Všeobecne je považovaný za jedného z najlepších anglických esejistov vôbec.
Kompletná zbierka jeho esejí vyšla v angličtine vo štyroch zväzkoch pod názvom ´Zobrané eseje, novinové články a korešpondencia´.
dielo
Farárova dcéra, Barmské dni, Bože chraň aspidistru, Trosečníkom v Paříži a Londýne, Jak umírají chudí, Nadechnúť sa, Cesta k wiganskému molu, Hold Katalánsku, V břiše velryby, Úpadek anglické vraždy, Obratník raka, Farma zvierat, 1984 – najslávnejší román
Svetová literatúra po 2. SV