Kniha: Evgenij Oněgin
Autor: Alexandr Sergejevič Puškin
Pridal(a): Anežka
Alexandr Sergejevič Puškin (1799-1837)
- Ruský básnik, prozaik, dramatik, kritik, publicista i historik
- Narodil sa v Moskve
- Pochádzal zo starého šľachtického rodu. Jeho rodičia boli veľmi vzdelaní a i jemu sa dostalo dobrého vzdelania
- Vystudoval lyceum v Carskom Sele
- Bol odporcom cára a niekoľkokrát publikoval satirické diela, ktoré vládcu zesmiešňovali či kritizovali
- Jeho verše kolovali v rade opisov, ktoré sa stali príčinou jeho vyhnanstva na juh krajiny
- Roku 1820 bol poslaný do vyhnanstva na juh Ruska, avšak o päť rokov neskôr bolo vyhnanstvo zrušené
- Cár mu najprv dovolil žiť v Moskve (kde založil časopis Moskovskij Věstnik), neskôr mohol žiť aj v Petrohrade
- V Petrohrade si našiel krásnu manželku Nataliu Nikolajevnu Gončarovovu (moskovská krasavica, jej pôvab okúzlil aj cára)
- Neskôr žil na cárskom dvore, kde dostal prácu ako podkomoří
- Niektoré pramene uvádzajú, že súboj, pri ktorom bol smrteľne postrelený do brucha, vyprovokoval milenec jeho ženy, iné zasa tvrdia, že lásku k jeho manželke len predstieral, aby mohol Puškina zabiť
- Isté je to, že krátko po súboji označil doktor Puškinov stav za beznadějný
- O dva dni Puškin v bolestiach zomrel. Písal sa rok 1837
Ďalšie diela:
- Cigáni (poéma)
- Piková dáma (klasická romantická novela s fantastickým námětom, hlavná hrdinka: Heřman, ktorý dá na vykladanie snov kartárky)
- Kapitánova dcéra (historická novela odohrávajúca sa na pozadí roľníckeho povstania 18. storočia)
- Prvé jeho dielo Ruslan a Ludmila (pohádkový epos)
- Predstaviteľ romantizmu (19. storočie)
Zaradenie do kontextu literatúry
- romantické ideály
- individualizmus
- sloboda→ revolta → nezávislosť
- harmónia s prírodou
- rozpor medzi snom a skutočnosťou je pre hrdinu tak propastný, že väčšinou končí svoj život tragicky
- častokrát zotožnenie s autorom- autobiografičnosť
Spisovatelia
- RUSKO:
- Michail Jurievič Lermontov
- Hrdina našej doby (filozofický román)
- Ivan Alexandrovič Gončarov
- Oblomov (román)
- Michail Jurievič Lermontov
- FRANCÚZSKO
- Victor Hugo
- Legenda vekov (trojdielny cyklus básní)
- Biedni ľudia (román, kritika francúzskej spoločnosti)
- Stendhal (niektorí hovoria, že patrí k realistom, iní k romantikom vďaka prežívaniu vášnivej lásky jeho hrdinov)
- Červený a čierny (román)
- Kartúza Parmská (psychologický dvojdielny román)
- Victor Hugo
- ANGlickO
- Walter Scott
- Ivanhoe (román)
- Walter Scott
-
- P.B. Shelley
- Oslobodený Prometeus (dramatická utopická báseň)
- P.B. Shelley
-
- G.G. Byron
- Childe Haroldova púť (autobiografický moderný epos)
- G.G. Byron
- Nemecko
- Bratia Grimmovci
- Česko
- Karel Hynek Mácha
- Cigáni (román)
- Obrazy zo života môjho (2 zbierky poviedok)
- Máj
- Karel Hynek Mácha
-
- Karel Sabina
- Na púšti (román)
- Karel Sabina
Rozbor diela: Evgenij Oněgin
Základná charakteristika:
- Literárny druh:
- Lyricko-epická poézia
- Žáner
- Román vo veršoch
- Román je prozaický epický žáner. Rozsah je dlhší. Druhy románov určujeme podľa času dejov: román historický, vojnový, zo súčasnosti, utopický)
- Podľa témy: sociálny, dobrodružný, psychologický, autobiografický,.. či podľa foriem: epistolárny román- román v listoch
Myšlienka diela
- Keď človek urobí chybu, je ťažké ju napraviť. Obrázok ľudskej spoločnosti na začiatku 19. storočia. Znechutenosť a zbytočnosť Oněginovho života.
Problematika v diele:
- Problém lásky, Oněginova túžba po zmene, cítil sa zatracený. Jeho výsmech a opovrhnutie striedala hlboký cit a láska.
Námiet a téma:
- Osud mladého šľachtica, ktorého ovplyvnila láska a lehkomyselnosť.
- Hlavný: Vzťah Taťany s Evgenom, ktorý sa najprv nenaplnil z dôvodu Oněginovho odmietnutia Taťany, podruhé z dôvodu Taťaninho manželstva.
- Vedľajší: Osudy ďalších postáv – Lenského s Olgou.
Kompozícia
- Stavba diela: 8 hláv (častí), každá je uvedená mottom ruských alebo i svetovo preslávených autorov.
- Zrkadlová kompozícia: mesto – dedina, Oněgin – Lenskij, Olga – Taťana)
- Román je písaný vo veršoch: s použitím tzv. Oněginskej strofy (14 veršov po osmich alebo deviatich slabikách), pravidelné rýmové schéma.
- Druh kompozície: zrkadlová kompozícia (Oněgin – Lenský, Olga – Taťana, mesto – vidiek)
Vyprávač
- Ich-forma aj On-forma
- Neosobný (dej len vypráva, nevstupuje do neho, ani o ňom nevie viac ako čitateľ samotný)
Postup
- Charakterizačný, úvahový
Jazykové prostriedky:
- Autor často vstupuje do dejov a rozpráva sa s čitateľom- väčšinou sa vyjadruje k situácii v diele z pozície nezávislého pozorovateľa
- Často sa objavujú mená slávnych osobností (autorov, mysliteľov atď.) a iných literárnych diel.
- Rozsiahle obrazné popisy prírody-dialógy, vďaka ktorým má dej súlad
- Postavy sa v priebehu dejov menia a vyvíjajú a sú k sebe kontrastné (Evgen – veľký pesimista X Vladimír – snílek a idealista; Olga – spoločenská a záletná X Taťjana – tichá a verná, miluje Oněgina napočúvadlo)- mnoho cudzích slov- verše písané veľmi spisovnou češtinou-Zrkadlová kompozícia: mesto – dedina , Taťjana – Olga
- Vložené francúzske slová
- Anafora: …tak dbalé na vernosť i česť, tak presné v reči očí, gest, tak prešiaknuté vznešenosťou, tak prosté sebemenších vín…
- Rečnická otázka: A čo tŕpyt krásy od toalet? Čo šušky v zákulisí?
- Personifikácia: …a z nich zima zas vykúzlila sneh
- Syntax: apoziopéza: než znovu navštívíte nás
- Archaizmy: “leč ešte verím”
- Poetizmy
Postavy
- Evgen Oněgin – pripadá si na svete zbytočný; cynik, znudený, lehkomyselný
- Taťjana – protiklad Evgena Oněgina, plná citov; naivná, skromná, romantická
- Olga – sestra Taťjany, žena Lenského; veselá
- Lenský – priateľ Oněgina; snílek, básnik
Prostredie
- Ruská dedina, Moskva, Petrohrad, Odessa.
- Začiatok 19. storočia.
Dej
Evgen Oněgin je bohatý šľachtic, ktorý nemusí pracovať a nudí sa. Chodí do divadiel, na plesy, rôzne večierky, ale nenapĺňuje ho to. Po svojom strýkovi dedil veľké majetky a odstiahnu sa na dedinu. Tu sa zoznámi s Lenským. Stanú sa priateľmi a Lenský ho predstaví rodine Larinovcov. Zoznámi sa s veselou a povrchnou Olgou, ktorá je budúca manželka Lenského. Pozná aj dcéru Larinovcov – Taťjanu, ktorá sa do neho zamiluje. On si jej však nevšímá. Taťjana napíše v zúfalstve krásny a zamilovaný list, v ktorom mu vyznáva lásku. Po naliehaní Lenského príde na Taťjaninu oslavu, kde ju Oněgin odmietne a Taťjana je nešťastná z neopätovanej lásky, čo Oněgina ješte viac popudí proti nej a na truc pretrávi celý večer s Olgou. Lenský žárlí a vyzve Oněgina na súboj. V ňom zvíťazí Oněgin a Lenský je mŕtvy. Olga sa neskôr vydá. Oněgin cestuje po Rusku a po nejakej dobe sa dostáva do Moskvy. Zúčastňuje sa plesu, kde nemôže spustiť zrak z istej okúzľujúcej dámy. K svojmu údivu zistí, že je to Taťjana. V tej dobe už bola vydatá za staršieho generála. Oněgin jej píše listy ako ona kedysi jemu. Vyznáva jej lásku. Jedného dňa sa rozhodne, že jej navštívi a zastihne ju plačúcu nad listom, ktorý jej poslal. Taťjana sice Oněgina miluje, ale zostane verná svojmu mužovi. Citát: „Milujem Ťa, milujem, milujem Ťa, ale teraz som už ženou iného muža. „
Vplyv diela:
- Ovplyvnil niektoré diela J. Nerudy, F. Adamce a ďalších. Inšpirácia P. I. Čajkovského k vytvoreniu opery. Toto dielo bolo tiež sfilmované – pochádzal zo šľachtického rodu.