Kniha: Epos o Gilgamešovi
Autor: Neznámy autor
Pridal(a): Britka, Adush, Toubi
Autor diela
- Vznik z ľudovej slovesnosti – autor neznámy.
- Ľudová slovesnosť – príbeh si predávalo po storočia niekoľko kultúr a preto vzniklo aj niekoľko verzií.
- Dielo bolo nájdené na hlinených tabulkách na území dnešného Iraku.
- Tu sa nachádzalo mesto Uruku (najprv sumerské, potom babylonské).
Literárne-historický kontext
- najstaršie dielo svetovej literatúry, začiatok staroveku
- vzniká z ľudovej slovesnosti okolo roku 2000-1700 pred Kr., pamiatka sumerského písemnictva
- u nás v tej dobe doba bronzová
- orientálna kultúra, Akkadská ríša, staroveký predný východ, Mezopotámia
- nedochovaný v úplnosti, rekonštruovaný z viacerých verzií
- v tejto dobe vznikali žánre – mýty, hymny, modlitby, spevy, náriky
- účel literatúry bol najmä náboženský, ale aj praktický
Ďalšie diela tejto doby
- Chammurapiho zákoník – Babylonská literatúra
- Príbehy tisíc a jednej noci – Perzská literatúra, pôvodne indický zbierka príbehov
- Starý zákon – Syropalestína, hebrejská literatúra
- základ pre judaizmus a kultúrnu tradíciu Židov, od 15. st. pred Kr. – vznikal asi 1100 rokov, rozsiahlejšia a staršia časť Biblie, hebrejčina, aramejčina, 5 kníh Mojžišových (Tóra), Knihy sudcov, Kráľovské knihy, Prorocké knihy
- Vlastný životopis Sinuhetův – Egypt
- hyeroglifické nápisy vytesané na stenách pyramíd alebo hrobiek, papyrové zvitky, o životných osudoch egyptského lekára
- Hymnus na slnko – Egypt, z doby Novej ríše
- Knihy mŕtvych – Egypt
- súpis rád a magických zaříkadiel, ktoré majú mŕtvemu pomôcť pri jeho ceste podsvetím k posmrtnej blaženosti
- Máhabhárata – rozsiahly epos veršovaný, opisujúci bratrovražedný boj medzi dvoma rodmi
- Rámajana – India, hrdinský epos o princi Rámovi
- Kamasutra – India
- Grécko – Homér – Ilias, Odyssea. Euripides – Medeia.
- Rím – Ovidius – Premeny. Plautus – Komédia o hrnci.
Rozbor: Epos o Gilgamešovi
- Kniha napísaná cca 2000 pred Kr.
Epos o Gilgamešovi je považovaný za prvý veľký epos svetovej literatúry. Predchádzali vyprávania o údajnom kráľovi – Gilgamešovi. Nejedná sa o mytologické príbehy aj keď z mytológie vychádzajú. Príbeh sa zaoberá dvoma veľkými témami.
Literárny žáner
- Najstarší sumerský babylonský hrdinský epos (epos = z rečtiny=slovo, reč, povest). Zachované sú len útržky z tabuliek nájdených na rôznych miestach sveta. Vznikol ako ústna ľudová slovesnosť. Písaný v sumerčine, akadčine.
- Epos – rozsiahla epická veršovaná skladba, spousta postáv, spletitý dej, rozsiahle popisy, opisuje významné udalosti, činy mimořádných osobností, hrdinské činy
- Epika, poézia, báseň, voľný verš
Téma a motív:
- život a osudy vládcu Gilgameša
- hľadanie večného života, bohovia a polobozi, priateľstvo, nadprirodzeno, symbolika, strach zo smrti
- priateľstvo, náboženské rysy, odpor voči bohom
- uvedomenie – človek nemôže byť nesmrteľný, nesmrteľný zostáva len svojimi činmi
- náboženské rysy
Kompozícia
- chronologická
- 12 tabuliek dohromady vyprávajúce príbeh Gilgameša. Dielo veľmi rozsiahle.
- Prológ (predmluva, úvod do deja) a 4 ďalšie časti
- Symbolika: čísla 3 6 7, had symbol zla, hriechu
- človek nemôže byť nesmrteľný, nesmrteľným zostáva len svojimi činmi
- rozsiahle popísané činy hrdinu, popisy postáv aj prostredia tiež bohato popísané
Vypráveč a slohový postup:
- er-forma
- vypráveč má podobu monológu, nezaujato popisuje dej
- promluvy: prevažne vyprávania, úvaha
- verš: voľný verš
Jazykové prostriedky
- pôvodne klínovým písmom na hlinených doskách, akadčina a sumerčina
- archaizmy („Mám snad já kráčať pred tebou, aby ústa tvá volala: ‚Jen ďalej, neboj sa!“)
- číselná symbolika (Enkidu obcoval s nevestkou bez ustania po šesť dní a sedem nocí)
- poetizmy
- knižné výrazy
- priama reč (I zavolali Aruru mocnú: „Tys Gilgameša stvorila, nyní stvoř podobu jeho. Nechť čelí srdci jeho bouřlivému. Nechť změří spolu síly, ať oddychne si Uruk.“)
- inverzia (obrátený slovosled), personifikácia, metafora, metonýmia
- opakovanie slov vo veršoch
- epifora (na konci), anafora (na začiatku), epiteton = ozdobný prívlastok vo veršoch
- žáner vysokého štýlu, kontrasty, prirovnania
Časopriestor:
- Miesto: Mezopotámia, mesto Uruk
- Čas: za vlády kráľa Gilgameša (cca 2600 pred Kr.)
Postavy
- Gilgameš
- 5. kráľ sumerského mesta Uruk, nechal postaviť vysoké hradby a nútil všetkých pracovať, silný panovník – panoval prísne až tyransky, ale múdro
- vysoke postavený muž nesúci hrdinské rysy (udatnosť, odvaha, chrabrosť, nezlomnosť), 1/3 človek, 2/3 boh,
- Enkidu
- pôvodne nepriateľ Gilgameša, nakoniec najlepší priateľ
- pomocník, napol zviera, bol vyslaný bohmi aby zabil Gilgameša
- Ištar
- bohyňa, zášt, pýcha, pomstychtivosť, chcela si vziať Gilgameša- ten odmietol
- Aruru
- bohyňa, stvorila z hliny Enkidua
- Ninsun
- matka, bohyňa – preto Gilgameš z ⅔ boh
- Churava
- nestvúra, nadprirodzená bytosť, pán cedrového lesa
- Utanapištyn
- boh ,dříve človek, stal sa bohom po potope sveta
- Ostatné postavy majú rolu rádcov, alebo naopak protivníkov
Stručný obsah
Gilgameš (z dvoch tretín boh a z jednej tretiny človek) je líčený ako tyranský vládca, nútiac svoje poddaných k ťažkej práci na stavbe hrádok mesta. Obyvatelia žiadajú bohov o pomoc. Tí preto pošlú na zem polodivokého človeka Enkidua, ktorý má Gilgameša premociť. Pôvodne protivníci sa však stanú priateľmi a vykonajú mnoho hrdinských činov. Enkidu umiera v dôsledku prekliatia bohyne Ištar a Gilgameš, ktorý pocíta strach zo smrti, sa vydáva hľadať tajomstvo nesmrteľnosti. Bez úspechu sa vracia do mesta Uruk a poznáva, že hradby, ktoré dal vybudovať, chrania mesto pred nepriateľmi a sú dielom, ktoré ho robí veľkým a nesmrteľným.
Podrobný obsah
1. tabuľka
Keď prišiel do Uruku, bol krutý vládca („ve dne v noci núti i deti k práci”) a jeho poddaní na neho povolali boha Anu. Ten zavolal Aruru, bohyňu ľudí, aby stvorila niekoho, kto sa postaví Gilgamešovi.
Stvorila Enkidua, ten bol obdarený silou od boha vojny. Stvorila ho chlpatého ako zviera, živil sa trávou s gazelami. Lovec ho uvidel v horách a povedal o tom ostatným ľuďom. Doví sa to Gilgamešovi a pošle do hôr nevestu Šamchatu, aby ho sviedla a tým že sa mu odcudzí jeho zver. Tá ho teda sviedla a sedem dní a nocí spolu obcoval bez ustania. Zvieratá utekajú.
Šamchata vedie Enkidua do Uruku, ten chce s Gilgamešom pomeriť sily. Šamchata mu to vymlievala. Gilgamešovi sa však zdal sen o tomto Enkiduovi a teší sa na jeho príchod. Akoby sa do neho zamiloval.
2. tabuľka
Došli teda spoločne do mesta a Šamchata dala najisť a napiť Enkiduovi. Ošatila ho a zo zvieraťa urobila človeka (poloboha, vzhľadovo je prirovnávaný k Gilgamešovi). Potkal Enkidu Gilgameša na uliciach Uruku a zaklesli sa do seba ako zápasníci. Mlátili sa, až sa steny otriasli. Gilgameš klesol na kolena. Enkidu potom povedal ako je Gilgameš jedinečný a usmierili sa polibkom. Stali sa bratmi.
Gilgameš navrhol, že spoločne zabijú Chuvavu, strážcu cedrového lesa. Enkidu sa bál, že Chuvavu a boh, ktorý les chráni, neporazí, ale Gilgameš ho premluvil, aby išiel s ním. Šli teda za kováčom, aby im zbrane urobil. Rádcovia mu vymlievali túto riskantnú cestu, ale neposlúchol ich a na cestu sa vydáva.
3. tabuľka
Pred odchodom navštívili chrám Egalmach v Uruku, obydlie bohyne Ninsun (Gilgamešovej matky). Žiadajú, aby sa za ne modlila a ona tak učiní a aby upevnila priateľské zväzok medzi oboma, adoptovala Ninsu Enkidua za svojho syna, aby sa stali bratmi.
4. tabuľka
Po troch dňoch cesty vypráva Gilgameš svoj sen o tom, že sa zrútila hora. Enkidu vysvetľuje, že to znamená, že Chumbabu porazia, lebo on má byť tá hora.
Gilgameš mal nasledujúcej noci ďalší sen. Sen o stepnom býkovi. Enkidu mu vysvetlil, že býk, ktorého vo sne videl, je boh Šamaš, ktorý im pomáha.
A zdal sa mu ďalší sen: „Bola búrka. Potom vyšlehol blesk a začalo horieť. Zostal len popol.” Vysvetlenie bolo: porazíme Chumbabu, toto je výklad od Šamaša
Dohromady sa mu zdalo 5 snov, posolstvo: 1 sám nič nezvládne, ale 2 majú viac síl.
5. tabuľka
Došli až k lesu a začali kácať cedrové stromy. Chumbaba uslyšel kácanie a naštval sa. Vyniesol ich do výšky a chcel ich shodiť na zem, ale boh Šamaš im pomohol a poslal na Chumbabu silné vetry zo všetkých strán. Chumbaba bol vetrom oslepený a Gilgameš s Enkidem ho na 3 rany zabili. Začali kácať cedrové stromy a posielali ich do Uruku po rieke Eufrat a Chumbabovi urezali hlavu.
6. tabuľka
Gilgameš sa očistil a dal si čisté šaty. Promluvila k nemu Ištar, bohyňa lásky a ponúkla mu sobáš. Gilgameš jej však vyčíta jej sexuálnu minulosť. Ištar sa naštve a vystúpi na nebesia za svojím otcom Anu. Žiada ho, aby na Gilgameša poslal nebeského býka. Ištar začala ničiť Uruk a zabíjať ľudí. Medzi nimi mal byť aj Enkidu, ten však zavolal Gilgameša na pomoc a spoločne býka porazili. Enkidu vytrhal kýtu z býka a hodil ju po Ištar. Potom urobili hostinu pre ľud Uruku.
7. tabuľka
Enkidu mal v noci sen: „Sešli sa Šamaš a Anu a radia sa. Prečo zabili býka a Chumbabu? Prečo vykáceli cedry? Musí za to zomrieť.” Šamaš sa však bránil, že to bolo na jeho rozkaz – Anu rozhodol teda, že aspoň Enkidu musí zomrieť. Enkidu ľutuje drevo, ktoré kácal, modlia sa spoločne s Gilgamešom k bohom za odpustenie. Odpoveď je však, že rozhodnutie bohov zmeniť nemožno. Enkidu sa teda naštve a v ľútosti začne preklínať Šamchatu. Z neba sa však ozve Šamaš a karhá Enkida, že nemá zlořečiť tej žene, ktorá mu dala chlieb a seznámila ho s jeho bratom Gilgamešom. Enkidu teda žehná Šamchatu.
Enkidu mal ďalší sen: Anzu, vták búrky (orlie telo, hlava leva) ma popadol a do podsvetia ma uvrhol a ty Gilgameši mi nepomohol. (Ďalej popisuje kto všetko je v podsvetí a tým končí sen) Enkidu onemocnel a ležal 12 dní a potom vstal a povedal, že jeho priateľ ho opustil. Zomrel.
8. tabuľka
Táto tabuľka začína dlhým žalospievom Gilgameša, v ktorom vymenováva čo spolu zažili a kto všetko by mal Enkidua oplakávať. Potom preplakal sedem dní a nocí. Nakoniec vyzve kováčov a zlatníkov aby urobili sochu Enkidua. Potom Gilgameš konečne pochoval Enkidua.
Gilgameš sa pýta boha Šamaša na zmysel života a utieka na step a blúdi. Šamaš k nemu hovorí: Kam bežíš? Život, ktorý hľadáš, nenájdeš. (nesmrteľnosť)
9. tabuľka
Gilgameš utieka do stepi a bojí sa smrti. Modlí sa k bohom a ti mu dávajú sen: Škorpión-človek sa ho pýta, prečo zavítal do tak dalekej stepi. Odpovedá, že ide za jedným z bohov sa opýtať na zmysel života a smrti. Škorpión-človek ho varoval, že ho čaká dlhá a trnitá cesta cez hory. Nakoniec však Gilgameš premlúva škorpión-človeka a ten mu otvorí cestu. Trnitou mal cestu Gilgameš, ale po jednom dni v lese bez svetla sa dostal do krásnej záhrady, kde boli stromy z diamantov.
10. tabuľka
Gilgameš prišiel k domu šenkýrky a tá sa ho pýta, čo zde ďaleko od Uruku pohľadáva. Gilgameš jej vypráva o svojom priateľovi, a že nevie čo ďalej robiť. Tá mu odpovedá, aby si užíval radosti života, aby sa veselil. Ten jej nechce poslúchať a hľadá možnosť, ako prekročiť more, aby sa spýtal Uta-napišti, jediného preživšieho potopy, na nesmrteľnosť. Šenkýrka mu povedala, že jediný, kto ho môže previesť cez more, je lodivod Sursunab. Idet ho teda nájsť. Najde ho a hovorí mu, že stratil priateľa a nechce dopadnúť ako on, pochovaný. Vezme ho teda lodivod so sebou na loď, ale nařídí mu, aby si vzal dlhé tyče.
Až po mesiaci dopluli k vodám smrti, tu použil všetky svoje tyče na odrazenie od dna, lebo sa nesmel dotknúť vody kožou. Lodivod začne hovoriť ke Gilgamešovi a pýta sa ho, prečo je zahoŕklý žiaľom. Ten mu povie znova o svojom priateľovi, ako ho veľmi miloval, a že nechce dopadnúť ako on. Lodivod mu dá promluvu do duše o tom, že nič na Zemi netrvá večne, až on, Gilgameš, nebol stvorený bohmi ako ďalší boh, a preto musí jednou taky zomrieť, ako všetci.
11. tabuľka
Gilgameš sa pýta Uta-napišti, jediného preživšieho potopy, ako sa stal bohom. Ten mu odpovedá, že boh sladkých vôd Ea povedal, že bude potopa, tak aby si postavil Archu. Postavil ju vo tvare štvorca. Na ňu naložil svoju rodinu, striebro a stepnú zver. Ďalšieho dňa prišli bozi a spustili búrku a celá potopa začala. Potopa bola tak silná, že aj bozi sa jej lekali a utiekli. Po siedmich dňoch búrka ustala, ale loď sa na ďalších šesť dní zasekla o horu. Uta-napišta vypustil 3 vtáky, aby našli pevninu, ale všetci sa vrátili, pretože nenašli pevninu. A tak zapálil myrhu ako obeť pre bohov a tí došli. Enlil, boh zeme, bol naštvaný, prečo niekto prežil potopu. Ea, boh sladkých vôd, ten, ktorý Uta-napištovi poradil postaviť Archu, sa ho teraz zastal. Enlil teda Uta-napištu a jeho ženu vyvedol z lode a dal im požehnanie, aby sa takisto stali bohmi. Tým dosiahol to, že v ten okamžik neboli na zemi žiadni ľudia a civilizácia sa mohla zrodiť úplne znova. Uta-napišta povedal Gilgamešovi, že ešte však musel složiť skúšku nesmrteľnosti, ktorá spočíva v tom, že musí týždeň nespať. Nabídl mu, že túto skúšku takisto môže podstúpiť. Avšak Gilgameš ihneď usnul a spal celý týždeň. Gilgameš sa spýtal, ako sa teda má zbaviť svojho démona, pretože pochopil, že bohom sa už nestane. Chcel sa aspoň zbaviť strachu zo smrti. Uta-napišta promluvil k lodivodovi Uršnabimovi: odveď tohoto muža ku kúpeli, odhoď jeho staré kože, obleč ho do rúcha, aby zakryl svoju nahotu a aby sa vrátil do Uruku, tam dospie svojej cesty. Uta-napišta potom k Gilgamešovi: na dne pod vodou nájdeš rastlinu, vodnú ružu, ktorá ťa píchne svojím trnom, ale dá ti poznat radosti života. Gilgameš sa pre túto rastlinu potopil a našiel ju. Chcel ju doviesť do Uruku a tam ju sniesť. Na ceste späť ju však snedol had, ktorý sa premenil na leva, a tak aspoň had našiel radosti života. Gilgameš bol sklamaný. Keď sa Gilgameš po Eufrate vrátil do Uruku spoločne s lodivodom Uršanabim, nadšene mu ukazoval hradby svojho mesta a tešil sa, až mu ich ukáže zblízka. Uvedomil si, že v tomto je jeho nesmrteľnosť. On je priečo sumerským kráľom, vládcom mesta Uruk, on nechal postaviť majestátne hradby a chráni tak svojich ľudí pred útokmi zvonku.
Okolnosti vzniku diela:
Gilgameš bol patrne historickou postavou, vládcom kráľovského mesta Uruk. Kľúčový motiv hrádok ako ochráncu svojho ľudu. Téma statečného bojovníka vymykajúceho sa bežným meradlám tvorí vedľa náboženskej literatúry základ písemnictva každého národa.
Vlastný názor:
Epos je v origináli poskladaný z niekoľkých hlinených tabuliek, preklady sa môžu líšiť. Hľadanie večného života. Premieta sa tu strach z vojny a zo smrti. Zaujímavý epos o láske, strachu zo staroby a smrti.
Ukážka diela:
- Kruté smrti sa nevyhneš!
- Čo na veky stavíme dom? Čo na veky pečetíme?
- Čo na veky bratia o podiel sa delia?
- Čo na veky trvá na zemi hnev? Čo na veky zvedá sa rieka a záplavu prenáša?
- Kuklu svoju opúšťa vážka.