Kniha: Dom Bernardy Alby
Autor: Federico García Lorca
Zaslal(a): Lochneska
Dom Bernardy Alby (1936)
Literárny žáner, žáner:
– Literárna druh: dráma
– Literárna žáner: lyrická tragédia (+ podobnosť s antickou literatúrou: nevidíme smrť (vždy sa ju dozvedáme od postáv)
– Funkčný štýl: umelecký
Dej:
Prvý akt
Slúžka a La vlády Poncia čakajú v dome na návrat dcér a ich matky Bernardy z otcovho pohrebu. Snaží sa udržať všetko v poriadku, pretože Alba je veľmi prísna a služobné dievčatá sa jej bojí. Keď sa vráti, bude s pozostalými liečiť jeden druhého, ale rád by ich videl všetko preč. Chlapci v dome nemôžu vôbec, takže čakajú vonku. Potom, čo hostia odídu, dcéry hovoria o mužoch, čo sa Bernardovi nepáči. La vlády Poncia (slúži Albe už dlho, môže si teda dovoliť všeličo povedať) hovorí Bernarde, že by sa dcéry mali vydať. Ale nechce počuť Albu, je nesmierne hrdá na jej pôvod a ona nie je len dobrá pre dcéry. Držia ich pod zámkom, môžu ísť na dvor a žiť podľa myšlienky, že žiadne dcéry nepotrebujú žiadneho opatrovníka.
Jediná Angustias má nápadníka, o veľa mladšieho Pepeho Rimana, a ako jediná dedia peniaze po otcovi. Napriek tomu jej matka zakazuje, aby sa ukázala vonku, a tak si vymaľuje celý svoj make-up.
Druhý akt
Všetky dcéry okrem Adely sedí v miestnosti s La vlády Poncia a šijú. Rozoberajú vydaj Angustias a vypytujú sa jej na Pepeho. Potom začnú riešiť Adelu, ktorá sa hnevá na starosť Martirio, ktorá má o Adelu strach. La vlády Poncia vycíti dôvod Adeline zlej nálady a nadhodí jej, že vie o náklonnosti Adely k Pepemu. Hovorí jej v jej hneve, že jej je jedno, či neviaže svoju matku a pravidlá a urobí to, čo chce. Následne sa Angustias stráca obrázok Pepeho, vzniká hádka a napätá situácia v celom dome, načo je nájdený u Martirio, ktorá sa snaží jeho krádež uhrať ako žart, za čo ju Alba bije. Adela to žiarlivosťou nemôže vydržať a púšťa sa do hádky s Martirio. Spolu potom predhadzujú Angustias, že si ju Pepe beztak všimol iba pre peniaze. Uvedomelá La vlády Poncia naznačuje Bernarde, že medzi dcérami je to naozaj vážne, že sa začínajú úplne nenávidieť, ale Bernarda si nič nepripúšťa a tvrdí, že má „všetko pod kontrolou“.
Tam je hluk z vonku – dozvedáme sa, že jedna z dediniek má dieťa zadarmo, a skryť túto skutočnosť, dieťa zabíja, dedinčania chcú poraziť to. Bernard vyjadruje svoj úplný súhlas s jej smrťou, ale Adel je úplne proti nemu.
Tretí zákon
Bernarda s dcérami a návštevou (Prudencio) večerou. Po odchode návštevy a dcér k spánku hovorí Bernarda s Angustias o sobáši s Pepem, radí, ako sa má dcéra správať. La vlády Poncia potom znovu varuje, že sa niečo môže stať. Ale Bernard nechce čokoľvek počuť a pokojne spí v duši.
Adela sa tajne zakrádajú von, sleduje ju Martirio. Keď sa stretnú, Adéle dochádza, že aj Martirio ich do Pepeho zamilovaná, nastáva hádka. Adéla kričí, že už je jej to všetko jedno, nech si Pepe pokojne vezme Angustias, že ona bude žiť v malom domčeku, kam za ňou Pepe rovnako bude stále chodiť, nech sa ide Angustias pokojne opýtať Pepeho sama, do stajne. Chce vybehnúť von pred vráta, ale Martirio ju zastúpi cestu a zavolá matku. Potom ju žaluje na Adel, ktorá rozzuřuje matku, hodí sa na Adel, ale bráni ju a zlomí jej matčinu palicu. Alba oholí pušku, strela padne. Martiriokričí, že s Pepem je koniec, čo Adela pochopí ako jeho smrť. Zúfalo sa zamkne vo svojej izbe a samovraždy. Nie je pre Bernard nič dôležitejšie ako kričať, že Adéla nezomrel ako panna. Prikázala jej, aby ju obliekla v panny. Na dcéry kričí, že nechce plakať, len ticho.
Vlastnosti znakov:
v Bernarda – konzervatívny, zlá, diktátorská; kritizuje španielsku tradíciu (čistý vzťah k Bohu), povrchné, bez skúsenosti, viery a pocitu
v Augustias – úzkostná, 39-ročný, zdedí peniaze po otcovi, nerieši, čo sa v dome deje, pretože vie, že pôjde z domu preč
v Magdaléna – veľmi ovplyvnená Bernarda
v Amelia – stáva sa spoločne s Magdalénou políciou Bernardy
v Martirio = mučeníctve; je chorá, závistlivá, chce Pepeho, kradne Angustias aspoň jeho obrázok
v Adéla – mladá, snaží sa uniknúť z hrozného matkinho väzenia
v Pepe – jediný chlap, ktorý sa priblížil k ich oknám
v María Josefa – matka Bernardy; sny o mori, pláže; more = sloboda a sloboda; hlúpy, pretože šialenstvo je jediný spôsob, ako uniknúť mučeniu v Bernardovom dome
v La vlády Poncia – slúžka, aktérmi deje, bez nej by sme nevedeli, čo sa deje, má funkciu posla
Časopriestor:
Dom Bernarda, alebo dediny, ale o ktorej sa učíme len z dažďov, nikdy sme v danej dedine neboli svedkami
Štýl rozprávania
scénické poznámky popisujúce gestá, pocity a správanie znakov; scénické vykresľovanie (nie rozprávanie)
Kompozícia:
Chronologická; sme svedkami toho času, času, ktorý v dome Alby tečie, postupne nie je narušený retrospektívnym rozprávaním atď.
Jazyk:
– scénické poznámky
– Znaky: všestranné vrátane zamestnancov; časté výkriky a plač
Téma, témy:
Centrálnym motívom je česť – všetko sa robí kvôli cti (Bernarda chce, aby o jej rodine nikto nehovoril, a keď, tak len dobre.) Keď umiera Adela, tak sa zaujíma len o to, zdá – ak bola panna. Poradie knihy je založené na farbách: biela = stena a koník (kopne do steny, je vzbúrený, nemôže vydržať, je to obraz dievčat, ktorí chcú opustiť väzenie). Čierna = smútok, oblečenie v dome; Adela má na konci zelené šaty, porušuje tento poriadok a zomiera. Dráma končí, takže Bernard chce ticho mlčania – dievčatá strácajú šancu.
Odkazy:
Tradícia antického divadla – podobá sa tragédiám v dávnej literatúre kvôli vyššie uvedenej smrti, o ktorej sme vždy informovaní.
Kontext tvorby autora z vývojového hľadiska:
García Lorca je Španiel, pochádza z Granady. V Madride stretol Salvadora Dalího. Založil divadelnú spoločnosť, s ktorou cestovala do Ameriky. V tridsiatych rokoch 20. storočia napísal svoje špičkové diela v Španielsku. Je to symbol španielskej občianskej vojny. Prišli k nemu fašisti a neznáme, kde boli vzatí a strieľaní. Bol to ľavicový, homosexuálny.
Ďalšie diela autora:
„Krvavá svadba“ (1933) – lyrická tragédia
„Cigánska romance“ (1928) – básnická zbierka
„Básnik v New Yorku“ (1940) – básnická zbierka
Kontext času, literárny smer, epochy:
Patrí do významných osobností dráme 1. polovice 20. Storočia.
Autori obdobia:
Anton Pavlovič Čechov – „Tri sestry“ (1901), „Višňový sad“ (1904)
Henrik Ibsen – „Nora“ (1878)
August Strinberg – „Slečna Júlia“ (1888), „Tanec smrti“ (1901)
GBShaw – Pygmalion (1912)