Kniha: Dekameron: 1. deň
Autor: Giovanni Boccaccio
Pridal(a): Cottage55 (+Lůca)
Životopis autora: Giovanni Boccaccio
- bol taliansky renesančný básnik a novelista Vychovával ho otec, študoval právo na neapolskej univerzite a mal prístup na kráľovský dvor
- Mal schopnosť vyprávať vtipné príhody zo života a mal, snímal vo spoločnosti úspech
- Je všeobecne považovaný za zakladateľa talianskej umeleckej prózy.
- Bol zapletený do niekoľkých milostných afér na dvore – odraz v dielach
- Ke koncu života písal prevažne v latinčine a venoval sa štúdiu jazykov.
Charakteristika obdobia:
Dielo vzniklo v dobe humanizmu a renesancie, teda v období medzi 14. a 17. storočím. Tento umelecký a životný štýl usiloval o všestranný rozvoj človeka vo všetkých oblastiach – v kultúre, vede, politike, ekonomike aj vzdelaní. Nová filozofia prekonáva stredoveké chápanie života. Na vzniku a vývoji nového životného názoru mali vplyv pokroky v prírodných vedách
Do literatúry prenikajú národné jazyky, objavuje sa epos, komédia a tragédia, náboženská literatúra stojí v ústraní, prevláda svetská literatúra.
Stručný prehľad diel autora:
- napísal básnické dielo Fiesolské nymfy – ktoré bolo napísané v oktávach a preslávilo sa ako prvý pastiersky epos v talianskej literatúre.
- Milostná vidina
- Život Dantov neboli tiež Dantov životopisec (Stal sa prvým životopiscom Danteho a vykladačom jeho Božskej komédie)
- O príbehoch slávnych mužov
Rozbor diela: Dekameron
- súbor 100 noviel, najčastejšia téma je láska, erotika, nevera, odmietnutie, pobúrenie, viera.
- Obdobie renesancie, dôraz bol kladený na človeka a život v súčasnosti, prelom 14. storočia – Taliansko (Florencia)
Zaradenie literárne druhové:
- epika; próza
Zaradenie žánrové:
- novela, satirická, humorná
Idea:
- Pobaviť čitateľov humornými, ale aj poučnými príbehmi.
Hlavná myšlienka:
- odraz dvoch spoločenských kultúrnych epôch a ich kontroverzie.
- pohľad stredoveku, ktorý je postupne nahradzovaný novými myšlienkami renesancie.
- Svet je plný optimizmu, sebavedomia človeka, ktorý sa spolieha len sám na seba a žije podľa pozemských zákonitostí.
- Príbehy z Dekameronu a ich námety ovplyvnili radu ďalších umeleckých diel v podstate vo všetkých oblastiach umenia.
Kompozícia:
- rámcová, chronologické radenie dní, ide o 100 noviel
Téma:
- Satira namierená proti mešťanom a šľachte, dôraz bol kladený na človeka a život v súčasnosti
Obdobie:
- Prelom 14. Storočia – Taliansko (Florencia)
Jazykové prostriedky:
- Metafory, spisovný jazyk, archaizmy a knižné výrazy, veľmi dlhé súvetia (typické pre renesanciu), priama reč, bohatý jazyk na slovné hričky slovné hričky
- Opisy, motívy a obrazy blízke ľudovému prostrediu
Vyprávač/ lyrický subjekt, postavy:
- Vypráva to tri muži a 7 žien, er-forma
Hl. postavy:
- Pampinea- navrhla, aby opustili Florenciu
- Filostrato
- Dioneo
- Filomena
- Pamfilo
- Elisa
- Fiammetta
- Emilia
- Lauretta
- Neifile
Každá postava je odlišná, ale v knihe to nie je priamo popísané; postavy sú z vyššej spoločenskej triedy; chytrí, rázni a ohľaduplní, zachraňujú si život útekom.
Stručný obsah diela:
Vo Florencii vypukol mor a všetci ľudia sa pred ním snažili utiecť. Niektorí sa skrývali v domoch a iní sa snažili z mesta utiecť. Stejne sa rozhodlo aj desať hlavných postáv, tri mladíci a sedem žien. Tí sa rozhodnú pred morem utiecť na vidiek na jedno opustené sídlo. Tam spoločne strávili desať dní, počas ktorých sa vždy v podvečer všichni schádzali a vyprávali si rôznorodé príbehy. Každý deň sa určil ,,kráľ“ alebo ,,kráľovná“, ktorý príbehy vyprával. Ďalej ešte niekoľko dní naviac, ktoré venovali modlitbám. Boli to príbehy múdre, humorné, zábavné a poučné. Každý deň si tak povedia desať príbehov na určité téma. Odtiaľ vyplýva aj názov Dekameron, ,,deka“ znamená desať a ,,hemera“ deň. Po desiatich dňoch sa vracajú späť do Florencie.
- Celým dielom prechádza láska = hlavný zdroj ľudských radostí a strastí
- V úvode sa nachádza rovnako jeden z najvýznamnejších a najpodrobnejších popisov moru vo stredoveku.
- Spoločnosť 3 mladých mužov a 7 mladých žien utečie z Florencie pred morovou nákazou na vidiecke sídlo.
Deň prvý
- Ako prvého vládcu si zvolili Pampineu.
- Každý mohol vyprávať o čomkoľvek
- Vždy bol niekto povorený zazpievať nejakú pieseň.
Príbeh prvý
Ser Ciappelletto oklame falošnou spoveďou zbožného mnícha a zomrie; aj keď to bol za svojho života najhanebnejší človek, nabude po smrti povesti svätca a je nazývaný svätým Ciappellettom.
Príbeh druhý
Žid Abraham sa na popud Giannotta z Civigny vypraví na rímsky dvor. Spatri tu zpustlé duchovné, i vráti sa do Paríža – a stane sa kresťanom.
Príbeh tretí
Žid Melchisedech vyvázne pomocou príbehu o troch prstencoch z veľkého nebezpečenstva, ktoré na neho nastrojil Saladin.
Príbeh štvrtý
Jeden mních upadne do hriechu, za ktorý zasluhuje najťažší trest, ale unikne trestu, ježto vtipne vytkne svojmu opátovi totéž provinenie.
Príbeh piaty
Markýza z Monferratu potlačí hostinou zo slepic a niekoľkými pôvabnými slovami šialenú láskou kráľa francúzskeho.
Príbeh šiesty
Jeden rádový muž usadí vtipným výrokom hanebné pokrytectvo rehoľníkov.
Príbeh siedmy
Bergamino sa vo všetkej počestnosti vysmie messerovi Canovi della Scala za jeho záchvat lakomstva tým, že mu vypráva príbeh o Primasovi a opátovi z Cluny.
Príbeh ôsmy
Guiglielmo Borsiere vtipnými slovami pranýra lakomstvo messera Ermina de’Grimaldi.
Príbeh deviaty
Posmešok jednej gaskoňskej pani sa dotkne kyperského kráľa tak, že sa zo slabocha stane muž.
Príbeh desiaty
Majster Alberto z Bologne vo všetkej počestnosti zahanbí jednu pani, ktorá ho chcela zostudiť za to, že sa do nej zamiloval.
Štruktúra diela a jazykové prostriedky:
- Optimistický a sebavedomý náhľad na svet. Objavuje sa tu racionalizmus, laicizácia, výsmech povierčivosti a pokrytectva.
- V diele prevládajú milostné príbehy, niekedy vážne ale väčšinou laškovné.
- Autor strieda optimistický a ironický pohľad, rád baví čitateľov ľudskou nedokonalosťou.
- Čerpal z mnohých látok starších, väčšinou antických, ale aj z rytierskych románov, zo starej francúzskej a talianskej literatúry.
- Erotické motívy, satira namierená proti mešťanom a šľachte
- Objavuje sa tu tragičnosť a komédia
Dekameron je na tej dobe dielo pomerne neslušné, a preto Boccaccio, aby si alespoň trochu usmieril cirkev, oslavuje na začiatku i na konci tohto diela Boha.