Kniha: Cudzinec
Autor: Albert Camus
Zaslal(a): Evžen
- zasaďte ukážku do kontextu celého diela a vysvetlite jej obsah
Hlavný hrdina tohto románu je úradník Meursault. Dej začína úmrtím Meursaultovy mamičky, ktorá bola už stará. Meursault ju dal do útulku pre prestarnuté ľudí v Marengo, lebo už nemal moc peňazí na to, aby sa o ňu mohol ďalej starať, navyše už si nemali doma o čom rozprávať. Meursault tak ide na pohreb, nejaví žiadne známky toho, že by mu to bolo nejako ľúto aj napriek tomu, že všetci ostatní sú zarmútení. Dokonca ešte v ten istý večer po pohrebe šiel so svojou milenkou Máriou na veselohru do kina.
Neskôr je pozvaný priateľom Raymondom do domčeka na pobreží neďaleko Alžíra. Raymond sa Mersaultovi zverí, že ho prenasledujú Arabi kvôli jeho milostnému pomeru so sestrou jedného z nich.
Keď na nádhernej pláži pri chate skotačili vo vode alebo sa len tak opaľovali, zazrel Meursault v diaľke, ako sa k nim blíži dva Arabi. Vydal sa s Raymondom za nimi a keď je dohnali, dal Raymond jednému z nich ranu päsťou. A tak sa strhla bitka, v ktorej Raymonda porezali a on musel k doktorovi. Neskôr sa Meursault sám vracia akoby náhodou na miesto, kde sa ukrýva jeden z dvojice Arabov a piatimi ranami z revolveru ho zabije.
Dostal sa do väzenia a bol mu pridelený advokát. Vo väzení trávil niekoľko mesiacov spomienkami, čas si krátil spánkom, dokonca sa odnaučil fajčiť. Jeho milenka Marie za ním bola iba raz, lebo jej zakázali za ním chodiť, pretože nebola jeho manželkou. Stále chodil po súdoch, stále ho len vypočúvali. A nielen jeho, ale aj jeho najbližší, dokonca aj ľudí z útulku, kde bývala jeho matka. Verdikt jeho odsúdenie znel: vinný. Do väzenia ho chodil navštevovať kaplán, avšak Meursault o neho nemal záujem, pretože neveril v Boha. Nakoniec bol popravený, a pretože nechcel byť sám, tak mal na poprave dav divákov.
- charakterizujte postavy ukážky a ďalšie postavy v diele
Hlavnou postavou a zároveň rozprávačom príbehu je úradník Mersault. Jeho vzťah k svetu nie je úplne nepriateľský – dokáže sa radovať z prírody, z krásy svojej priateľky, z každodenných rituálov, ale pozerá na svojich najbližších, a dokonca aj na svoje vlastné správanie s odstupom, s akousi odosobnenie ľahostajnosťou.
Camus podal svojho hlavného hrdinu ako človeka, ktorému je všetko ľahostajné. Nemá žiadny cit ani k mŕtvej mamičke, ani k zabitému Arabovi. Ako by si myslel, že jeho život nemá žiadny určitý zmysel, akoby sa niečím líšil od ostatných. A preto Camus správne nazval knihu Cudzinec, lebo jeho hlavný hrdina je cudzinec, „CUDZINEC V SPOLOČNOSTI“ ..
Súbor ďalších postáv je pomerne malý – je to predovšetkým Mersaultova milenka Márie, jeho priateľ Raymond a tiež účastníci súdneho procesu – obhajcu, kňaz ad.
- charakterizujte tému a hlavnú myšlienku diela, dobu a prostredie, v ktorom sa dielo odohráva
Dej knihy sa odohráva v Alžíri v čase, keď bola krajina pod francúzskou správou.
Téma: Camus vo svojom diele predkladá svoje poňatie existencialistický filozofie: Východiskom mu bol človek ako jedinec izolovaný od spoločnosti, človek bez väzieb, sústredený na svoje vnútorné ego, plný úzkosti, pocitu nezmyselnosti existencie a vedomie nevyhnutnosti smrti, odcudzenie a naprostej osamelosti.
Hlavná myšlienka: Camus vo svojom diele napĺňa príbeh človeka, ktorý je ochotný bez akéhokoľvek hrdinstva zomrieť pre pravdu – odmieta boha, odmieta ľudskú spoločnosť a čaká na smrť ako jediné východisko zo svojej beznádejnej situácie.
Súd nemá ťažkosti Meursault potrestať za vraždu, ale má problémy so začlenením Meursaultova správanie do vopred daných kategórií morálky. Preto je Meursault odsúdený za to, že „pochovával matku so srdcom zločinca“.
- literárny žáner a kompozície diela
Literárnym žánrom diela je román, aj keď nie je príliš rozsiahly. Dej je rozdelený do dvoch častí: v prvej Mersault absolvuje pohreb svojej matky, zoznamuje sa s Máriou a Raymondom a po potýčke s Arabmi sa vracia na pláž a jedného z nich zabije. Druhá časť románu líči súdny proces s Mersaultem – je nakoniec súdený nie za čin vraždy ale za údajne spoločensky neprijateľné správanie bezprostredne po pohrebe matky.Ze svedectvo správcu starobinca vyplynie, že Meursault je bezcitná zrúda, ktorá nemá žiadne morálne zábrany fajčiť nad rakvou svojej matky. Príbeh rozprávaný chronologicky (v ich -formě).
Meursault je oným cudzincom hneď dvakrát. Je cudzincom čo sa týka pôvodu; žije iba v malej „biele“ komunite medzi Arabmi. Druhýkrát je cudzincom aj medzi Francúzmi, pretože neuznáva žiadne spoločenské ani morálne konvencie.
- jazykové prostriedky, zvláštnosti autorovho štýlu
Celý román je písaný ľahostajným jazykom bez emócií v ich -formě z pohľadu rozprávača Meursault. Autor užíva krátke úsečne vety, zameriava sa na prostý opis deje bez emócií. Len miestami sa vyskytnú (lyrickej) popisy-napr. opis prostredia tesne pred tým, než Meursault Araba zabije.
Camusův jazyk svoju analytickosti a chladnosťou vystihuje nedôležitosť hlavného hrdinu
a zosilňuje tak jeho odcudzenia voči okolitému svetu.
- zasaďte dielo do tvorby autora
Albert Camus [7.11.1913-4.1.1960]
Francúzsky spisovateľ, esejista, publicista, dramatik a filozof narodený v alžírskom Mondovi. Zakladateľ a predstaviteľ moderného pasívneho existencializmu. Na alžírskej univerzite brilantne vyštudoval filozofiu. V roku 1934 vstúpil do komunistickej strany, onedlho ju však na protest proti jej politike k arabskému svetu opustil. Vystriedal rôzne zamestnania, až sa v roku 1938 stal novinárom. Veľa cestoval (navštívil napr. Španielsko, Taliansko a vtedajšie Československo), v roku 1940 bol vyhostený z Alžírska a usadil v Paríži, kde sa venoval divadlu. Počas druhej svetovej vojny pôsobil v protifašistickom odboji, v rokoch 1945-47 ilegálne publikoval v časopise ‚Combat‘, neskôr sa angažoval proti francúzskej koloniálnej politike v Alžírsku. Tri roky po získaní Nobelovej ceny za literatúru (1957) tragicky zahynul pri vážnej automobilovej nehode neďaleko mesta Sens.
Literárna tvorba Alberta Camusa je žánrovo bohatá. Vedľa tvorby publicistickej a esejistické, napísal úspešné romány a poviedky, venoval sa aj dramatické tvorbe. Spolu s Jean – Paulom Sartrom sa stali umeleckými interpretmi existenciálnu filozofie.
Próza:
Cudzinec – 1942, román, ktorým autor začal svoju úspešnú literárnu dráhu. Uplatnil v ňom svoju filozofiu absurdity ľudskej existencie. Nadviazal na diela Franza Kafku a FM Dostojevského. Hrdina Meursault pri rekapitulácii svojho života pred popravou dochádza k záveru, že je cudzincom v ľudskom kolektíve aj vo svojom vlastnom živote.
Mor – 1947, román, v ktorom Camus využíva svoje skúsenosti z odboja. Zvýraznil princíp ľudskej solidarity a aktívny boj k prejavom zla.
Filozoficky sú ladené:
Pád – 1956, román
Šťastná smrť – 1971, román
Exil a kráľovstvo – 1957, zbierka poviedok
Mýtus o Sizyfovi – 1942, filozofický esej založený na teórii absurdity
Človek revoltujúce – 1951, eseje zaoberajúcich sa rôznymi prejavmi ľudskej vzbury
Dramatická tvorba:
Camus vynikol aj ako dramatik.
Caligula – 1944, predstavuje rímskeho cisára ako vražedného tyrana
Nedorozumenia – 1944, v tomto dráme chladnokrvne vraždí matka s dcérou. Raz zavraždí omylom syna (brata), pretože ho pri svojom hroznom čine nepoznali. Po zistení skutočnosti, ktorú však berú ako nedorozumenie, spáchajú samovraždu.
Stav obliehanie – 1948
Spravodliví – 1949
Vedľa ďalšej tvorby prekladal a adaptoval divadelné hry cudzích autorov (Dostojevskij, Lope de Vega, Calderón).
- zasaďte autora do kontextu svetovej literatúry
Svetová literatúra 2. polovice 20. storočia
– 2. polovica 20. storočia je reakciou na to, čo sa deje vo svete
– vojna, otázka tzv. Tretieho sveta, globalizácia, politické rozdelenie
– reakcia na vojnu, problém medziľudských vzťahov (rieši sa tu otázka neschopnosti ľudí medzi sebou vzájomne komunikovať, v súvislosti s tým sa objavuje depresia, pocity úzkosti), mladšia generácia, chcú sa dištancovať od tých hore (Amerika – Beatnici, Anglicko – rozhnevaní mladí muži), literatúra magického realizmu (sú veci odporujúce zdravému rozumu, kríza vedy a techniky), fantasy lit. (mýty, legendy, povesti), sci-fi (vedecko-fantastická lit., prevláda téma katastrofických vízií), experimentálne lit. ( formálne lit., skúša nové formy lit. vyjadrovania, vo Francúzsku vznikajúce nový román), lit. komerčné (dobre zvládnuté knihy z remeselného hľadiska, ale na rozhraní umeleckej lit.), lit. postmodernej (balansuje na hranici medzi lit. umeleckú a komerčné lit, sú zameraní proti avantgarde, sú písané s cieľom, aby si tam každý našiel niečo pre seba, pre širokú masu čitateľov)
– je tu mnoho nakladateľstvo, ktoré vydávajú tisícky kníh
– charakteristickým znakom je chaotickosť
– knihy sa stávajú tovarom
– smery: literatúra vojnová, existencializmus (západné lit. 40. a 50. rokov), neorealizmus (Taliansko, 50. roky), nahnevaní mladí muži, beatnickej generácie, postmodernizmus, humanitné lit. (lit vyjadrujúce ideály, idey)
téma vojny
Denník Anny Frankovej
– Anna bola Židovka
– s rodinou žili v Amsterdame
– 1942 mala byť rodina deportovaná
– priatelia im pomohli
– pribudla k nim ďalšie rodina
– nakoniec bola rodina prezradená
– v koncentráku Anna zomrela na týfus
– prvýkrát vyšlo r. 1947
– písala ho 12, 13-ročný dievča
– 1959 bol natočený film
William Styron
Sophiina volba
– Stingo
– 22-ročný južan, ktorý chce dobyť svet
– stretáva sa s Židom Nathanom a jeho priateľkou Sophiou
– román je napísaný v dvoch rovinách
– snaha napísať román
– druhou rovinou je rozprávanie Sophiina príbehu
Norman Mailer
Nahí a mŕtvi
– Hrozné zážitky z Ticho moria
– chcel sa zbaviť úzkosti a preto o tom písal
Winston Churchill
– memoáre týkajúce sa 2. svetovej vojny
– bol za nej ocenený Nobelovou cenou
– Dejiny 2. svetovej vojny
Michal Šolochov
– nositeľ Nobelovej ceny za lit.
– r. 1965 mu bola udelená za knihu Osud človeka
– rozsahom je to skôr novela
– príbeh človeka, ktorý sa dostáva do nemeckého zajatia
Humanistická a satirická literatúra
– kritika vojny pomocou humorného, satirického téme
Patrik Ryan
Ako som vyhral vojnu
– hl. postava Ernest Goodbody
– nastupuje do armády
– zisťuje, že nebude dobrým vojakom
– paralela medzi Švejkom a Goodbodym
Josef Heller
Hlava XXII
– hl. hrdina je Yossarian
– opisuje nezmyselnosť armádne mašinéria
– letecký zákon predpisuje určitý počet letov
– tento počet môže splniť len blázon
Vladimír Vojnovič
Život a neobyčajné dobrodružstvá Ivana Čonkina
James Clavell
kráľ Krysa