Charles Baudelaire – životopis

 

 Téma: Charles Baudelaire

 Zaslal(a): Pavla

 

 

Charles Baudelaire (1821 – 1867)

Francúzsky básnik, prekladateľ, umelecký kritik, významný inovátor, ktorého zbierka “Kvety zla” je považovaná za jedno z najviac inšpiratívnych diel svojho druhu, ktoré bolo v Európe v 19. storočí vôbec napísané. Jeho tvorba mala obrovský vplyv na modernú poéziu. Patril k tzv. Prekliatym básnikom.

 

Narodil sa 9. apríla 1821 v Paríži ako Charles-Pierre Baudelaire. Bol jedináčikom a medzi jeho rodičmi bol veľký vekový rozdiel. Otec, ktorý bol kňazom, zomrel už v roku 1827, ale stihol svojho malého syna zasvätiť do krás umenia, čo sa Baudelairovi navždy vrylo do pamäti. Po otcovej smrti silno priľnul k svojej matke, avšak tá sa čoskoro znova vydala. Jej novým manželom sa stal dôstojník francúzskej armády, ktorý sa postupne vypracoval až na generála a získal post veľvyslanca v Osmanskej ríši a v Španielsku, potom bol aj senátorom. Baudelaire sa s otčimom nemal v láske.

Keď bol otčim prevelený do Lyonu, jeho nová rodina tam presídlila s ním. Baudelaire tu začal študovať na gymnáziu. Po návrate do Paríža navštevoval prestížnu lýceum a začal písať básne, ale stretol sa s nepochopením a jeho básne boli označené za prejav mladíckej skazenosti. Bol vylúčený z dôvodu nedostatku disciplíny. V štúdiu pokračoval inde a sta l so študentom práv. V tom istom období si užíval nespútaného života v latinskej štvrti a nadviazal spojenie s tunajšími literárnymi kruhmi. Neviazaný životný štýl a styky s prostitútkami mali za následok ochorenie, ktoré ho postupne pripravilo o život.

V júni 1841 bol Baudelaire poslaný otčimom do Indie. Pokus o Charlesovo vymanenie zo zlej spoločnosti však nevyšiel. Baudelaire vystúpil už na Mauríciu a vrátil sa predčasne. Skúsenosť s trópy obohatila jeho imagináciu a ovplyvnila jeho ďalšiu tvorbu. V roku 1842 dostal Baudelaire prístup k dedičstvu a vrhol sa na požívačný štýl života. Polovicu peňazí prehýril počas dvoch rokov. Utrácal za oblečenie, knihy, obrazy, drahé víno, hašiš aj ópium. Osudové bolo jeho stretnutie s Jeanne Duvalovo, ktorá sa stala jeho veľkou múzou. Mulatka “čierna Venuša” sa stala inšpiráciou pre mnoho básní z jeho najznámejšie zbierky “Kvety zla”.

V roku 1844 zariadila Baudelairova rodina, aby bol jeho prístup k dedičstvu obmedzený. Baudelaire sa stále viac zadlžoval a bol finančne závislý na matke. To sa odrážalo na jeho psychike, pokúsil sa aj o samovraždu. V roku 1845 mu vyšla zbierka ” Lesbičanky “, v roku 1847 vydal novelu ” Fanfarlo “, v ktorej vystupuje anti hrdina, ktorý je vlastne zobrazením autora. V tej dobe ho zaujalo dielo EA Poa a vrhol sa na jeho preklad. Ten je mnohými kritikmi označovaný za lepší ako samotný originál. Roku 1848 bol aktívnym participantov revolučného hnutia.

V roku 1857 vydal Baudelaire svoje vrcholné dielo “Kvety zla”. Následne bol konfrontovaný s negatívny kritikou, pohoršením, a bol hnaný až k súdu, čo pre neho predstavovalo horké sklamanie. Po smrti svojho otčima sa aspoň zlepšili kontakty s jeho matkou. Kvôli neúspechu svojej zbierky bol však nasledujúce roky svojho života prenasledovaný pocitom dezilúzie a úzkosťami z vlastného sklamanie. Pokračoval v písaní a na napísanie výtvarných kritík mu bola pridelená podpora od ministerstva školstva. Z finančných ťažkostí sa ale nevymanili, navyše sa prudko zhoršoval jeho zdravotný stav. Zomrel 31. augusta 1867. Je pochovaný na cintoríne Montparnasse .






—————————————————————————

 Stiahnuť prácu v PDF  Upozorniť na chybu

—————————————————————————

Ďalšie podobné materiály na webe: