Kniha: Cesta
Autor: Cormac McCarthy
Zaslal(a): KaLa
Cormac McCarthy je americký spisovateľ, dramatik a scenárista. V čase keď bol členom armádneho letectva, zdržiaval na Aljaške, odkiaľ dva roky vysielal svoj vlastný rozhlasový program. Vo svojich prózach spracováva tému juhoamerického Západu a je označovaný za pokračovateľa tradície tzv. Americkej južanskej literatúry. Je držiteľom Pulitzerovej ceny za román Cesta. V jeho knihách sa objavujú motívy odcudzenia, krutosti, násilia a prežitie človeka v nepriateľskom svete. V roku 2008 obdržalo filmové spracovanie jeho románu Táto krajina nie je pre starých (2005) štyri Oscary.
Ďalšie diela: Táto krajina nie je pre starých – – román, podľa ktorého bol natočený štyroch oskarový film. Dielo je žánrovo označované za „morálne thriller“. Ide o netradičné detektívny príbeh. Muž nájde šťastnou náhodou na púšti v taške veľkú finančnú hotovosť, ktorá pochádza z vojny drogových gangov. Od tej chvíle ho aj s jeho manželkou začne prenasledovať ten, ktorému peniaze patrili. Všetkým trom je na stope celkom stoicky uvažujúci šerif – tým dvom chce život zachrániť, tretieho dopadnúť. Krvavý poludník aneb Večerné zore na západe – western, námet z polovice 19. stor., Nájomná zabijaci majú zlikvidovať Apačov
Cesta – je epické dielo. Písané prózou. Je to román, zvyčajne radený do k žánru postapokalyptickej sci-fi (je špeciálnym podžánru sci-fi, ktorý operuje s katastrofou, ktorá postihne ľudstvo. V prípade, že sa dej odohráva počas tejto katastrofy či krátko po nej, ocitajú sa hrdinovia žánru v hraničných situáciách, v ktorých je ťažké, nemožné, poprípade krajne nevhodné (z hľadiska prežitia) dodržiavať zvyky a morálne zásady, ktorými je vybavila civilizovaná spoločnosť).
Román radíme do americkej literatúry po roku 1989. Knižka bola vydaná v roku 2006.!
Zvláštnosti: Autor neradí text do kapitol, nepoužíva úvodzovky pri priamej reči (nevlastné priama reč).
Jazykové prostriedky: Jazyk je strohý a moderné. Objavujú sa tu aj hovorovej prvky. Prevažujú holé vety. Dialógy nie sú graficky naznačené. Bohatstvo jazyka sa objavuje pri spomienkach na svet pred katastrofou a v desivosti líčení krajiny.
Téma knihy: Putovanie ľudí za lepším životom, ktorého sa nedočkajú. Poukazuje na krutosť ďalších ľudí. Odcudzenie jedného človeka k druhému. A hlavne násilie (nástroj prežitia). Príbeh je o nezdolnej sile, láske, ľudskosti. Dieťa je hlavným zmyslom života. Predstavuje nádej.
Rozprávač: Rozpráva v 3. osobe, teda er-forme. Nezasahuje do deja.
Dej:
Kniha rozpráva príbeh muža a jeho syna, ktorí putujú na juh USA k moru. Svet sa práve nachádza v čase po apokalypse, ktorá nie je nejako bližšie určená. Takmer všetko je zničené. Všade je popol, prach a mŕtvi ľudia. Muž so synom majú iba jeden druhého a malý vozík s vecami, ktoré im zostali. Napríklad deky. Majú tiež revolver s dvoma nábojmi, pre každého jeden. Keby nastala situácia, keby smrť bola tým „najlepším“ riešením. Matka chlapca spáchala samovraždu, nevidela už nádej. Toto sa dozvedáme v spomienkach otca, ktorý často uvažuje práve o smrti (vnútorný boj). Na svojej púti bojujú o holé prežitie s nedostatkom jedla. Narážajú tiež na kanibalov. Muž chlapci tvrdia, že nesú oheň (čo predstavuje nádej) – Jedlo získajú napr. Z úkrytu v opustenom dome. Na ceste stretnú pár ľudí. Napr. chlapca. Mužov chlapec presviedča otca, aby ho vzali so sebou. Neurobia to. Alebo starca, s ktorým sa o jedlo rozdelí, vďaka chlapcovej naliehanie na otca. Ide tu o prežitie. Svet sa totiž delia na „dobré“ a „zlé“ ľudí. V jednom dome tiež narazí na ľudí, ktorí sú držaní (kanibalizmus).Nemôžu im pomôcť. Po dlhej ceste dorazí k moru na pláž. Z uviaznuté lode dopĺňajú zásoby. Muž, ktorý je už dlho chorý a vie, že umiera, už nemôže ísť ďalej a presviedča syna, aby išiel ďalej. Ten nechce, otec mu predsa sľúbil, že ho nikdy neopustí. Ten mu povie, že by ho nikdy nedokázal držať mŕtveho. Muž umiera. Chlapec s ním strávi 3 dni. Potom sa vydá na cestu. Neodíde ďaleko a stretáva muža a jeho ženu, tí tvrdia, že idú „dobrí“. Chlapec váha, ale nakoniec uveria. Je tak nádej, že chlapec prežije. Ešte sa vráti naposledy rozlúčiť s otcom a sľubuje mu, že na neho nikdy nezabudne a bude s ním každý deň hovoriť, tak ako si to ešte pred otcovou smrťou povedali a sľúbili.
Kompozičné postupy:
Text je delený do odsekov. Nepoužíva priamu reč. Nejde spoznať či hovorí postavy alebo autor. Každá reč postáv je oddelená riadkom.
postavy:
Otec: snaží sa, zo všetkých síl uchrániť svojho syna pred hrozbami, poznal svet ešte pred katastrofou, pre syna by obetoval čokoľvek, bol chorý
Syn: narodil sa už po katastrofe, dobrosrdečný, chcel by každému pomoc
Príbeh sa odohráva po bližšie nešpecifikované celosvetovej katastrofe (apokalypse) v USA, hrdinovia putujú na juh.
Hlavná myšlienka diela: snaha o prežitie v nepriaznivých podmienkach a nepriateľskom svete; nepretržitý boj s hladom a zimou; neustály strach zo sledovania, ublíženie, smrti; rodičovská láska otca k synovi → snaha zachrániť ho, nie seba.
Spoločensko-historické pozadie: Od 80. rokov bolo zjavné, že východný blok nedokáže udržať krok so svojim západným súperom v žiadnej oblasti života spoločnosti. Prehlbujúce sa ekonomické a politické problémy a tlak Západu na dodržiavanie ľudských páv preto viedli v roku 1989 k jeho zrúteniu. O dva roky neskôr sa na samostatné štáty rozpadol aj ZSSR. Väčšina krajín bývalého východného bloku sa postupne demokratizovala a začlenila sa do NATO a jednotnej Európy reprezentovanej Európskou úniou. Európska únia sa vyvíja, avšak odporcovia prehlbovanie integrácie zdôrazňujú nebezpečenstvo straty suverenity členských krajín. Zánik bipolárneho sveta znamenal síce ukončenie studenej vojny, nie koniec hrozby vojnových konfliktov. Rozpad Juhoslávie poznamenala niekoľkoročná vojna sprevádzaná etnickú genocídou. Príčiny -> oslobodeneckej a etnické strety či boja o regionálnej mocenské pozície. Rôzne mocenskej skupiny sa uchyľujú k terorizmu, ktorý je spoločne s náboženským extrémizmom zásadný hrozbou dneška. Maastrichtská zmluva -> základný dokument EÚ. V roku 2009 bola ratifikovaná Lisabonská zmluva, ktorej hlavným cieľom je reforma inštitúcií EÚ. Po zrútení ZSSR zostali USA jedinou superveľmocou a začali presadzovať svoje záujmy. Proti tomu sa ostro vymedzuje Rusko, a výrazne zvýšil aj vplyv Číny.
Umenie: Architektúra: Jedným z najzaujímavejších prúdov v súčasnej architektúre je dekonstruktivismus, pre ktorý je charakteristický odklon od horizontál a vertikál a konštrukcia nadväzujúce zdanie lability. Predstaviteľka je Zaha Hadidová – Centrála BMW v Lipsku. Vyspelý návrhársky softvér dal vzniknúť digitálny architektúre, ktorý pracuje s veľmi zložitými zborenými plochami, napr. V tvorbe Kasa Osterhuise – Múzeum vody. Maliarstvo: presadzujú sa nové prúdy vizuálneho umenia ako je video-art, kybernetické umenia. Medzi známe výtvarníkov patrí Neo Rauch, ktorý na svojich plátnach prepája motívy za socialistického realizmu a komiksu.
Podoba literatúry: Literatúra po roku 1990 je veľmi rozmanitá, žánrovo a tematicky bohatá. Čerpá informácie o súčasnej tvorbe, vývoji literatúry a ich tendenciách tak možno predovšetkým z internetových portálov, literárnych časopisov a recenzií kníh. Dôležitým politickým medzníkom bol pád komunistických režimov v strednej a východnej Európe, ktorý priniesol koniec cenzúry a kultúrne izolácie pre autorov z bývalých socialistických krajín. Autori sa začali zúčastňovať medzinárodných literárnych festivalov a ich diela sa postupne dostávala na Západ. Kľúčových kultúrnym a spoločenským fenoménom je globalizácia. V jej dôsledku sa objavil veľký počet celosvetových bestsellerov a literárnych hrdinov, knižné trhy zaplavili preklady najmä anglicky písaných titulov a amerických seriálových príbehov. K procesu globalizácie výrazne prispel rozvoj elektronických médií, predovšetkým internetu. Vznikajú knihy v elektronickej podobe, výrazne sa rozšírili možnosti publikovania na internete. Uplatňujú sa autori experimentálnych textov, ktorí sa snažia zmeniť spôsob písania i čítania literárneho diela (vznikajú prózy písané formou krížoviek, slovníkov, antológií, encyklopédií). V antiutópia spracovaných často v žánri sci-fi autori poukazujú na neutešený stav civilizácie alebo varujú pred prípadnou globálnou katastrofou.
Autor sa pri písaní svojich diel inšpiroval najmä témou amerického juhu (odtiaľ tzv. Južanská literatúra). K napísaniu Cesty sa autorovi inšpiráciou vraj stala jeho návšteva El Pasa v Texasu, kde bol so svojím malým synom. Predstavoval si, ako by mesto mohlo vyzerať v budúcnosti. Zapísal si niekoľko poznámok, ale k nápadu sa vrátil až po niekoľkých rokoch pri návšteve Írska. Knihu nakoniec venoval svojmu synovi – Johnovi Francisovi McCarthymu.
Kniha je v tejto dobe aktuálna, pretože motívy odcudzenia, násilia a krutosti sa objavuje stále.