Čitateľský denník

Kniha: Spaľovač mŕtvol

Autor: Ladislav Fuks

Pridal(a): LF-SM

Ladislav Fuks (1923 – 1994)

 
• Významný český prozaik, známy predovšetkým svojimi psychologickými prózami. Jeho diela často skúmajú úzkosť a utrpenie ľudí ohrozovaných neslobodou a násilím, pričom ako symbol týchto tém si zvolil druhú svetovú vojnu a holokaust.

 

• Fuksovo detstvo nebolo príliš šťastné. Jeho otec, policajný úradník, bol chladný a dominantný, zatiaľ čo matka sa starala o správnu spoločenskú výchovu svojho syna.

 

• V období dospievania si Fuks uvedomil svoju odlišnú sexuálnu orientáciu, ktorú musel starostlivo skrývať.

 

• Bol svedkom osudu svojich židovských priateľov z gymnázia, kam chodil a sám bol práve kvôli svojej orientácii tiež v ohrození.

 

• Neskôr sa postavil na stranu komunistického režimu.

 

• Jeho ženou sa stala bohatá Talianka Giuliana Limiti a svadba prebehla v bazilike Santa Maria Maggiore v Miláne. Na svadobnej hostine zviedol rumunského čašníka, s ktorým zo svadby utiekol a pravdepodobne aj strávil noc. Keď sa potom dostal do Prahy, nechal sa hospitalizovať na psychiatrii, aby unikol pred svojou nahnevanou novomanželkou.

Začlenenie knihy do kontextu autorovej tvorby, okolnosti vzniku:

 
• Pre Fuksovu prózu je typické prestupovanie reálnych udalostí snami, ilúziami a halucináciami, stvárňujúcimi ľudské vnútro zdeformované úzkosťou alebo fixnou ideou. Jeho tvorba je silne poznačená vojnovou a židovskou problematikou, konfliktom bezbranného ľudstva s násilím a zlom.
  Jeho tvorbu môžeme rozdeliť do dvoch období
   
  • 1. etapa tvorby (1958-1972)

   

  • 2. etapa od 70. rokov

 

• Patril medzi najvýznamnejších prozaikov časopisu Kveten.

Rozbor diela: Spaľovač mŕtvol

Obdobie vzniku, literárny smer; podobné diela, autori:

 
• Dielo vzniklo v roku 1967. Kniha sa radí k druhej vlne literatúry ovplyvnenej druhou svetovou vojnou.
  Podobné diela Fuksa – Moje čiernovlasé bratři, Pán Theodor Munstock
  Podobní autori – Klaus Mann a dielo Mefisto – prerod zložitej osobnosti komunistu talentovaného провинциального herca na nacistu po nástupe nacizmu v Nemecku

Forma, literárny druh:

 
• Próza, epika

Celková charakteristika:

 
• Psychologický horor s prvkami čierneho románu a grotesky.

Hlavná téma:

 
• Protagonistom románu je vzorný otec rodiny a zamestnanec krematória (pán Kopfrkingl), ktorý sa pod vplyvom fašistickej ideológie mení z čudáka na psychopata a vraha svojich najbližších.

Členenie diela:

 
• Kniha sa člení do 15 kapitol.

Kompozícia diela:

 
• Chronologická. Pokojný dej knihy sa postupne zrýchľuje až prechádza na posledných dvadsiatich stranách do vyvrcholenia.

Jazyk:

 
• Kniha je napísaná v tretej osobe – rozpráva ju autor. Často sa vyskytuje priama reč.

Hlavné postavy:

 
• Karel Kopfrkingl – „nekonečne nežný“ a dobrý človek, zamestnanec pražského krematória, nefajčiar, abstinent, citlivý človek, starostlivý otec rodiny, ktorý má pre každého pochopenie. Je vzdelaný v hudbe aj literatúre, používa nadnesené výrazy. Žene hovorí Lakmé, nežná, nebeská, nadoblačná. Deti sú slnečné, božské a úchvatné, mačka čarokrásna. Sám si necháva hovoriť Romane. Rád si prečíta svoju obľúbenú knihu o Tibete, z ktorej čerpá svoju životnú filozofiu („človek z prachu vzišiel a na prach sa obráti“ ).

 

• Marie – (Lakmé) – manželka, polovičná Židovka, tichá, nevýrazná, bojazlivá

 

• Dcéra Zina

 

• Syn Milivoj

 

• Manželia Reinkovci – priatelia

 

• Willy – presvedčí pána Kopfrkingla, že Hitler je dobrý a Židia sú nepriatelia, manipulátor, intrigán, stúpenec Sudetonemeckej strany

Obsah (dej) diela:

„Príbeh sa odohráva v Prahe na konci 30. rokov, t. j. v čase mníchovskej kapitulácie a okupácie. Pán Kopfrkingl pracuje v krematóriu už dvadsať rokov a jeho zamestnanie ho ovplyvňuje aj v jeho svetovom názore. Svojou prácou je ovplyvnený natoľko, že aj pri narodeninách svojej dcéry rozpráva, ako sa spaľujú telá. Tiché krematórium pre neho znamená presný poriadok života a smrti. Blízkymi priateľmi rodiny Koprfkinglovcov sú manželia Reinkovci. S Willym bojoval pán Kopfrkingl v prvej svetovej vojne, obaja nemali radi násilie. Po Willyho vstupe do Sudetonemeckej strany sa ich názory rozchádzali, ale priateľmi aj naďalej zostali. Willy ho čoskoro presvedčí, že Hitler je dobrý, pretože pomohol Rakúsku a pomôže aj nám, že Židia sú nepriatelia Ríše, a že by si mal uvedomiť svoju nemeckú krv a nebyť zbabelý, pretože iba stopercentní ľudia bojujú. Milimu dáva za vzor Hitlerjugend a box ako šport, ktorý sa páči Vodcovi. Pán Kopfrkingl si pod vplyvom Willyho uvedomuje nielen svoju nemeckú krv, ale aj to, že jeho žena je židovka, svojho syna zrazu vidí ako úplného slabocha. Karel sa veľmi rýchlo premení z človeka tolerantného, ktorý nikdy neodsudzoval ľudský pôvod a správanie, na zatvrdeného fašistu, člena SdP a neskôr aj NSDAP, ktorý špehuje Židov a udáva bývalých priateľov. Z presvedčenia, že Židia sú nebezpeční a špinaví, zabije svoju ženu – obesí ju v kúpeľni a nahlási to ako samovraždu. Čoskoro zisťuje, že ani jeho deti