Balady a romance – rozbor (obsah)

rozbor-díla

 

Kniha: Balady a romance

Autor: Jan Neruda

Pridal(a): Niky

 

Jan Neruda (1834-1891)

     
  • český básnik, prozaik, novinár, fejetonista, divadelník, literárny a výtvarný kritik
  •  

  • hlavný predstaviteľ generácie májovcov
  •  

  • narodil sa v Prahe na Malej Strane v bývalých újezdských kasárňach; do Ostruhovej (dnešnej Nerudovej) ulice sa prisťahoval až ako štvorročný so svojimi rodičmi zo Zásmuk; v Ostruhovej ulici bývali v dome U Dvou slnc.
  •  

  • študoval na gymnáziu, potom neúspešne právo
  •  

  • novinárom denníka Čas, potom Hlas
  •  

  • bol ale aj redaktorom časopisov – napr. Rodinné kroniky, Kvety, Lumír, písal fejtóny
  •  

  • ako novinár bol uznávaný, ale ako básnik nie, pretože písal o „škaredých“ veciach
  •  

  • veľmi nerád cestoval – všetky jeho diela sa odohrávajú v Prahe
  •  

  • problémy s alkoholom
  •  

  • väčšinu života prežil v núdzi
  •  

  • nikdy sa neoženil
  •  

  • jeho životnými láskami boli Anna Holinová, Karolína Světlá, Terezka Macháčová, Anička Tichá

 

Znaky Nerudovej tvorby

Nerudova poézia

     
  • tiahne k realistickému pohľadu na svet (odmietanie idylickosti, ilúzií), nekompromisný a neskreslený obraz
  •  

  • epickosť, reflexívnosť, vtip humor, sarkazmus, sociálne cítenie, sebairónia
  •  

  • skromný, chvíľami až drsný jazyk
  •  

  • využívanie ľudovej poézie

 

Nerudova próza

     
  • realistické stvárnenie skutočnosti
  •  

  • drobnokresba – špecifický záber na jednotlivé postavy
  •  

  • umelecká stránka jazyka
  •  

  • výber slov a vetná stavba blízka skôr hovorovej reči
  •  

  • všetko smeruje ku stručnosti a k úsečnosti
  •  

  • snaha o presné zobrazenie skutočnosti
  •  

  • pozorovací talent – uvedomoval si maličkosti, detaily

 

Dielo

Novinár

     
  • vtip a satirický humor, dobrý postreh, napísal vyše 2000 fejtónov! (fejtóny signoval malým trojuholníkom pod textom)

Poézia

     
  • Cintorínske kvietie: odraz atmosféry v spoločnosti, pesimistické verše
  •  

  • Knihy veršov: má tri oddiely, známa je báseň Dedova misa (sociálna balada, nadprirodzeno)
  •  

  • Piesne kozmické: viera v pokrok ľudstva, optimizmus v súvislosti so zmenenými dobovými pomermi, motív kozmu
  •  

  • Balady a romance
  •  

  • Prosté motívy: intímna spoveď starnúceho básnika
  •  

  • Spevy piatočné: patetické, vlastenecké verše, vydané po jeho smrti, chápané v súvislosti s Veľkým piatkom (= smrť po ktorej nasleduje vzkriesenie), súčasťou je báseň Láska

Próza

     
  • Poviedky malostranské: zobrazuje malostranský život z čias svojej mladosti, starosvetské prostredie, svet malomestských ľudí, strieda tón vážny a humorný, verná charakterizácia postáv
  •  

  • Arabesky: súbor poviedok, obrázky z pražského života

 

Zasadenie do kontextu českej literatúry

     
  • Neruda patrí do tzv. Generácie Májovcov (literatúra 2. polovice 19. storočia)

 

Generácia májovcov

     
  • nadväzovala na odkaz K. H. Máchu (človek, ktorý neváhal boriť zaužívané predstavy o povahe a funkcii českého básnictva)
  •  

  • život bol zviazaný a limitovaný absolutistickou vládou Františka Jozefa I., ktorý r. 1848 nastúpil na rakúsky trón
  •  

  • A. Bach bol ministrom vnútra, zaviedol prísnu cenzúru, bola potlačená slobodná publicistika a sloboda prejavu, obmedzenie vydávania kníh
  •  

  • 1867- rakúsko-uhorské vyrovnanie, české krajiny pocítili zvýšený centralizačný tlak z Viedne
  •  

  • Neruda celú situáciu pomenoval ako „časy zaživa pochované“

 

Almanach Máj

     
  • vystúpenie básnickej generácie, nepáčila sa im situácia nielen v literárnej oblasti
  •  

  • hlavnými organizátormi boli Vítězslav Hálek a Jan Neruda
  •  

  • chceli svojím dielom prelomiť „mŕtve“ obdobie
  •  

  • chceli dať najavo svoju nespokojnosť s politickým a kultúrnym životom, chceli presadiť demokratické ideály
  •  

  • chceli vytvoriť novú literatúru, ktorá by pravdivo zobrazovala svet (tiahnutie k realizmu)
  •  

  • požiadavka svetovosti literatúry, preklady diel

 

Predstavitelia Almanachu Máj:

     
  • Karel Jaromír Erben,
  •  

  • Božena Němcová
  •  

  • Jan Neruda
  •  

  • Karolína Světlá – Vidiecky román, Kríž pri potoku
  •  

  • Vítězslav Hálek – Večerné piesne, V prírode, Rozprávky z našej dediny
  •  

  • Adolf Heyduk, Rudolf Mayer, Sofia Podlipská

 

Rozbor diela: Balady a romance

     
  • Literárny druh: lyricko-epická básnická zbierka
  •  

  • Výrazová forma: poézia
  •  

  • Literárny žáner: romanca alebo balada (Neruda tu však zmazáva tradičné chápanie romance a balady, balady majú ráz skôr rozmarné romance alebo legendy)
       
    • balada: lyrickoepická báseň ponurého deja a väčšinou tragického konca X romanca: lyrickoepická báseň rozmanitého obsahu, najčastejšie milostná alebo romantická tematika, vyznieva optimisticky

Biela nemoc – rozbor (obsah)

rozbor-díla

 

Kniha: Biela nemoc

Autor: Karel Čapek

Pridal(a): gabriela

 

Karel Čapek (1890 – 1938)

     
  • Narodil sa 9. januára 1890 v Malých Svatoňoviciach pri Trutnove
  •  

  • V tom istom roku sa rodina presťahovala do Úpice
  •  

  • Študoval na pražskej filozofickej fakulte (záujem o pragmatizmus – absolútna pravda)
  •  

  • Tvorca stĺpčekov (kratší text v pravom stĺpci 1. strany novín, aktuálne, vtipné spracovanie)
  •  

  • Novinár – Národné listy a Lidové noviny
  •  

  • Rád cestoval, pracoval v záhrade (dielo – Záhradníkov rok) a mal rád zvieratá (Mal som psa a mačku)
  •  

  • Osobne sa poznal a stýkal sa s prvým českým prezidentom Tomášom Garykom Masarykom – tak vznikli tri zväzky „Rozhovory s T. G. M“
  •  

  • Zomrel na zápal pľúc

 

Ďalšie diela:

     
  • Trápne poviedky, RUR, Vojna s mlokmi, zo života hmyzu

 

Literárno-historický kontext

Politická situácia:

     
  • 30. roky nástup fašizmu a Hitlera k moci, dielo sa snaží varovať pred nebezpečenstvom fašizmu

 

Kontext literárneho vývoja:

     
  • Demokratický prúd medzivojnovej českej prózy
  •  

  • Atmosféra doby: -1. svetová vojna, veľká októbrová socialistická revolúcia v Rusku, rozpad R-U, založenie ČSR, svetová hospodárska kríza, nástup fašizmu, 2. svetová vojna, autori demokratického prúdu boli tzv. pragmatici (pragmatizmus = filozofický smer 20. storočia v USA, kritériom pravdy je užitočnosť a skutočnosť, skúsenosti)
  •  

  • Autori prispievali do Lidových novín, kde sa zhromažďovala demokratická inteligencia, predstavitelia demokratického prúdu: Karel Poláček, Eduard Bass, Karel Čapek.

 

Ďalší autori tej doby:

     
  • Eduard Bass (Cirkus Humberto), Karel Poláček (Bolo nás päť), Josef Čapek (Tieň kapradín)

 

Rozbor: Biela nemoc (1937)

     
  • Literárny druh:
       
    • dráma pojednávajúca o hrozbe vojny
  •  

  • Literárny žáner:
       
    • tragédia (smutný koniec a ponurý dej)
  •  

  • Literárny smer/sloh:
       
    • Česká próza 1. polovice 20. storočia, demokratický prúd českej medzivojnovej literatúry (próza), rok vzniku diela 1937

 

Tematický plán:

     
  • Celková téma: varovanie pred fašizmom
  •  

  • Hlavná téma: demokracia x diktatúra, človek x spoločnosť (bezmocnosť)
  •  

  • Vedľajšia téma: osud doktora Galéna

 

Hlavná myšlienka diela:

     
  • Autorovo varovanie pred nebezpečenstvom fašizmu, konflikt ideálov demokracie a diktatúry, konflikt jedinca a spoločnosti.

 

Kompozícia:

     
  • Dej je písaný chronologicky (nadväzuje na seba)
  •  

  • 3 dejstvá, 14 obrazov, opisné pasáže

 

Rámcová kompozícia:

     
  • Expozícia: prepuknutie Bielej choroby
  •  

  • Kolízia: nájdenie lieku, Galénove požiadavky o ukončení vojny
  •  

  • Kríza: samovražda baróna Krüga
  •  

  • Katastrofa: ochorenie Maršala
  •  

  • Peripetie: dohoda s Maršalom o ukončení vojna
  •  

  • Záver: smrť dr. Galéna a posledná Maršalova nádej

 

Jazyk a štýl:

     
  • Spisovný jazyk
  •  

  • Výrazová forma: scenár
       
    • vyjadrenie príbehu pomocou živých dialógov
    •  

    • forma upravená pre javisko – písané ako divadelná hra (dráma)
  •  

  • Prejavy (charakteristika postáv – skrze ich jazyk)
  •  

  • Latinské označenia pre choroby
  •  

  • Krátke opisné pasáže písané kurzívou, jednočlenné vety
  •  

  • Odborné výrazy (sedativa tantum praescribere oportet)
  •  

  • Vulgarizmy (vyhynúť)

 

Hlavné postavy:

     
  • Dr. Galén – statočný, láskavý a neústupný doktor, jediný pozná liek na Bielu nemoc, stojí proti vojne, humanista, naivný
  •  

  • Maršal – tvrdohlavý a bezohľadný diktátor, za svoje poslanie považuje vojenčenie, túži po moci a nadvláde, po nakazení mení svoje životné ciele
  •  

  • Krüg – barón, vedúci zbrojných závodov, priateľ Maršala (má rovnaké charakterové vlastnosti), pácha samovraždu

 

Časopriestor:

     
  • Doba: obdobie vojny (autorova súčasnosť, teda 30. roky 20. storočia)
  •  

  • Miesto: nie je konkrétne určené, všeobecne klinika, Galénova ambulancia, maršalova kancelária

 

Dej:

V istej krajine prepuká epidémia tzv. Biela nemoc, tiež nazývaná Čangovou chorobou, ktorá sa prejavuje bielymi škvrnami na tele. Jediný, kto pozná liek na túto zákernú chorobu je doktor Galén. Spočiatku sa Biela nemoc šíri iba medzi chudobnými a staršími ľuďmi, postupne sa ale stáva celosvetovým problémom. Doktor Galén lieči iba chudobných a bohatých odmieta. Odmietol tiež baróna Krüga, ktorý ho chcel, prezlečený za chudáka, oklamať. Galén požaduje iba jednu vec, ukončenie vojny, čo Maršal rezolútne odmieta. Barón Krüg zo strachu z veľkej bolesti radšej spácha samovraždu. On

Spaľovač mŕtvol – rozbor (obsah)

rozbor-díla

 

Kniha: Spaľovač mŕtvol

Autor: Ladislav Fuks

Pridal(a): LF-SM

 

Ladislav Fuks (1923 – 1994)

     
  • Významný český prozaik, známy predovšetkým svojimi psychologickými prózami. Jeho diela často skúmajú úzkosť a utrpenie ľudí ohrozovaných neslobodou a násilím, pričom ako symbol týchto tém si zvolil druhú svetovú vojnu a holokaust.
  •  

  • Fuksovo detstvo nebolo príliš šťastné. Jeho otec, policajný úradník, bol chladný a dominantný, zatiaľ čo matka sa starala o správnu spoločenskú výchovu svojho syna.
  •  

  • V období dospievania si Fuks uvedomil svoju odlišnú sexuálnu orientáciu, ktorú musel starostlivo skrývať.
  •  

  • Bol svedkom osudu svojich židovských priateľov z gymnázia, kam chodil a sám bol práve kvôli svojej orientácii tiež v ohrození.
  •  

  • Neskôr sa postavil na stranu komunistického režimu.
  •  

  • Jeho ženou sa stala bohatá Talianka Giuliana Limiti a svadba prebehla v bazilike Santa Maria Maggiore v Miláne. Na svadobnej hostine zviedol rumunského čašníka, s ktorým zo svadby utiekol a pravdepodobne aj strávil noc. Keď sa potom dostal do Prahy, nechal sa hospitalizovať na psychiatrii, aby unikol pred svojou nahnevanou novomanželkou.

 

Začlenenie knihy do kontextu autorovej tvorby, okolnosti vzniku:

     
  • Pre Fuksovu prózu je typické prestupovanie reálnych udalostí snami, ilúziami a halucináciami, stvárňujúcimi ľudské vnútro zdeformované úzkosťou alebo fixnou ideou. Jeho tvorba je silne poznačená vojnovou a židovskou problematikou, konfliktom bezbranného ľudstva s násilím a zlom.
    Jeho tvorbu môžeme rozdeliť do dvoch období
       
    • 1. etapa tvorby (1958-1972)
    •  

    • 2. etapa od 70. rokov
  •  

  • Patril medzi najvýznamnejších prozaikov časopisu Kveten.

 

Rozbor diela: Spaľovač mŕtvol

Obdobie vzniku, literárny smer; podobné diela, autori:

     
  • Dielo vzniklo v roku 1967. Kniha sa radí k druhej vlne literatúry ovplyvnenej druhou svetovou vojnou.
    Podobné diela Fuksa – Moje čiernovlasé bratři, Pán Theodor Munstock
    Podobní autori – Klaus Mann a dielo Mefisto – prerod zložitej osobnosti komunistu talentovaného провинциального herca na nacistu po nástupe nacizmu v Nemecku

 

Forma, literárny druh:

     
  • Próza, epika

 

Celková charakteristika:

     
  • Psychologický horor s prvkami čierneho románu a grotesky.

 

Hlavná téma:

     
  • Protagonistom románu je vzorný otec rodiny a zamestnanec krematória (pán Kopfrkingl), ktorý sa pod vplyvom fašistickej ideológie mení z čudáka na psychopata a vraha svojich najbližších.

 

Členenie diela:

     
  • Kniha sa člení do 15 kapitol.

 

Kompozícia diela:

     
  • Chronologická. Pokojný dej knihy sa postupne zrýchľuje až prechádza na posledných dvadsiatich stranách do vyvrcholenia.

 

Jazyk:

     
  • Kniha je napísaná v tretej osobe – rozpráva ju autor. Často sa vyskytuje priama reč.

 

Hlavné postavy:

     
  • Karel Kopfrkingl – „nekonečne nežný“ a dobrý človek, zamestnanec pražského krematória, nefajčiar, abstinent, citlivý človek, starostlivý otec rodiny, ktorý má pre každého pochopenie. Je vzdelaný v hudbe aj literatúre, používa nadnesené výrazy. Žene hovorí Lakmé, nežná, nebeská, nadoblačná. Deti sú slnečné, božské a úchvatné, mačka čarokrásna. Sám si necháva hovoriť Romane. Rád si prečíta svoju obľúbenú knihu o Tibete, z ktorej čerpá svoju životnú filozofiu („človek z prachu vzišiel a na prach sa obráti“ ).
  •  

  • Marie – (Lakmé) – manželka, polovičná Židovka, tichá, nevýrazná, bojazlivá
  •  

  • Dcéra Zina
  •  

  • Syn Milivoj
  •  

  • Manželia Reinkovci – priatelia
  •  

  • Willy – presvedčí pána Kopfrkingla, že Hitler je dobrý a Židia sú nepriatelia, manipulátor, intrigán, stúpenec Sudetonemeckej strany

 

Obsah (dej) diela:

„Príbeh sa odohráva v Prahe na konci 30. rokov, t. j. v čase mníchovskej kapitulácie a okupácie. Pán Kopfrkingl pracuje v krematóriu už dvadsať rokov a jeho zamestnanie ho ovplyvňuje aj v jeho svetovom názore. Svojou prácou je ovplyvnený natoľko, že aj pri narodeninách svojej dcéry rozpráva, ako sa spaľujú telá. Tiché krematórium pre neho znamená presný poriadok života a smrti. Blízkymi priateľmi rodiny Koprfkinglovcov sú manželia Reinkovci. S Willym bojoval pán Kopfrkingl v prvej svetovej vojne, obaja nemali radi násilie. Po Willyho vstupe do Sudetonemeckej strany sa ich názory rozchádzali, ale priateľmi aj naďalej zostali. Willy ho čoskoro presvedčí, že Hitler je dobrý, pretože pomohol Rakúsku a pomôže aj nám, že Židia sú nepriatelia Ríše, a že by si mal uvedomiť svoju nemeckú krv a nebyť zbabelý, pretože iba stopercentní ľudia bojujú. Milimu dáva za vzor Hitlerjugend a box ako šport, ktorý sa páči Vodcovi. Pán Kopfrkingl si pod vplyvom Willyho uvedomuje nielen svoju nemeckú krv, ale aj to, že jeho žena je židovka, svojho syna zrazu vidí ako úplného slabocha. Karel sa veľmi rýchlo premení z človeka tolerantného, ktorý nikdy neodsudzoval ľudský pôvod a správanie, na zatvrdeného fašistu, člena SdP a neskôr aj NSDAP, ktorý špehuje Židov a udáva bývalých priateľov. Z presvedčenia, že Židia sú nebezpeční a špinaví, zabije svoju ženu – obesí ju v kúpeľni a nahlási to ako samovraždu. Čoskoro zisťuje, že ani jeho deti