Kniha: Candide alebo optimizmus
Autor: François Marie Voltaire
Zaslal(a): Mojzte
Doba deje: 18. storočia
Miesto deja: všade po svete
Filozofický román
- zosmiešnenie filozofia nekritického optimizmu
- satirický román
- 30 kapitol
- rozdelený na 3 časti
- autor opisuje veľkú lásku, utrpenie a dobrodružstvo hlavných postáv
Postavy:
- Candide
- Že všetko je nariadené najlepším spôsobom, ale z vlastných skúsenosťami o útrapách tohto sveta. A neskutočne je zamilovaný do Kunigunda
- Panglos – jeho vychovávateľ
- filozof, večne optimistický, na konci však hovorí, že po tom, čo zažil, by od svojich názorov najradšej upustil – jeho pohľad na svet
- Slečna Kunigunda – dcéra baróna
- veľmi krásna dievčina, ktorá si po unesených zo zámku zažila mnohé útrapy, následkom toho bolo, že zošklivela
- Voltaire – osvietenský spisovateľ
-
- stojí mimo oba póly osvietenskej spoločnosti, teda nie je priaznivcom ani optimistických vedcov, ani cirkvi a panovníka
- jeho satirické a filozofické poviedky zosmiešňujú obe strany a ukazujú na tragiku doby, v ktorej je plne pri sile absolutizmus a surovosť a zároveň naivita a sny vzdelancov
- základné rysy osvietenstva
- európskej myšlienkové hnutie – späté s filozofickými myšlienkami doby
- osvietenstva sa snažilo prekonať doterajšie vládnuca svetový názor
- stále sa však pohybujeme v čase klasicizmu
- určitá fáza klasicizmu bola vyplnená osvieteneckým hnutím
-
Vyznenie diela
- témou, okolo ktorého sa všetko sústreďuje, je otázka optimizmu, obsiahnutá už v druhej časti názvu a prelínajúce v rôznych podobách celé dielo. Candide vyznáva optimistickú filozofiu svojho učiteľa Panglosa. Všade sa stretáva s najrôznejšími formami zla, či už je pôsobí jednotlivec, spoločnosť alebo príroda; nachádza je nielen v Európe, ale aj v Novom svete, nielen u národov civilizovaných, ale aj u národov primitívnych; pritom ide tak o zla fyzická, tak o problémy svedomia.
- Toto zobrazenie zla v rôznych jeho variáciách súvisí s kritikou, ktorú Voltaire mieri proti absolútnej monarchii, aristokraciu a Cirkvi a proti tomu, čo je pre tieto inštitúcie typické: militarizmus, fanatizmus a útlak. Sú tu obsiahnuté aj narážky na Európu pustošenie vojskami, najmä potom na sedemročnú vojnu.
- Proti nespravodlivom a zlom a nepoctivosťou preliezol svete je ako opak postavené Eldorádo, kde zlo vôbec neexistuje. Medzi jeho inteligentnými a vzdelanými obyvateľmi vládnu harmonické vzťahy: sloboda, spravodlivosť, rovnosť a znášanlivosť sú tu samozrejmosťou. Eldorádo je vysnívaná zeme. Hrdina ale aj cez všetky výhody opúšťa „raj“ preto, že jeho cieľom je stretnúť sa s Kunigunda.
- Konečná myšlienka diela je obsiahnutá v kapitole o Candidové záhrade, vlastne v jej poslednej vete „musíme obrábať svoju záhradu“. Význam záhrady spočíva predovšetkým v práci, ktorá zachraňuje človeka. Bez práce nemôže žiadny človek žiť, nemôže bez nej byť spokojný ani úplne šťastný. Práca je niečo, čo nám dáva zmysel života a bez nej bývame stratení.
Dielo poukazuje na podstatné problémy ľudskej existencie ale zároveň poukazuje na to, že ľudia majú možnosť obmedziť zlo, zmenšiť ich alebo sa ho úplne zbaviť a raz tak snáď uskutočniť Eldorádo na zemi.
Kompozícia a forma
-
- usporiadanie tém v čase je chronologickej – postupné
- témy sú spojené tesne, to znamená, že medzi témami je vzťah príčiny a následku
- usporiadanie tém v čase je chronologickej – postupné
Filozofický román
- písaný prozaicky
- vyrozprávané v ER – forme
- časté monológy a dialógy postáv
- dielo je napísané spisovným jazykom
- veľmi častá irónie
- často použité umelecké prostriedky
- Candide vzal čo najrýchlejšie nohy na plecia …. „Hyperbola
- „… v tomto spanilú remesle …“ personifikácia
- „Tak si ho maj, podliak!“ Apostrof
- „… a zuby ako parkosky.“ Metafora
- „Aj odpovedal Panglos:“ inverzie
- zamerané proti absolutistickému systému, proti cirkvi a konzervativizmu
- vyznávalo kult rozumu
- dôraz na pravdivé poznanie sveta – príčinou všetkého zla je nevedomosť
- vyznávali slobodu a rovnoprávnosť všetkých občanov
- návrat k renesancii a jej racionalizmu