Kniha: Čachtická pani
Autor: Jožo Nižnánsky
Zaslal(a): Mishka93
Teória literatúry
Literárny druh a žáner: historicko-dobrodružný román
Literárne smer: dielo napísané r.1932
Postavy:
V knihe sa vyskytuje celá rada postáv. Mnohé z nich skutočne existovali a väčšina okrajových postáv je tu spomenutá práve za účelom lepšej konkretizácie doby a prostredia. Niekedy je ťažké rozlíšiť dôležitosť postáv, pretože medzi nimi existujú spletité vzťahy.
Hlavné postavy:
Alžbeta Báthoryová: je brutálny žena bez srdca a bez škrupulí, ktorá zo vyžíva v týrania. Keďže má moc, nemusia sa obávať, že by sa na jej krvavé zločiny len tak prišlo. Má celý rad služobníkovi, ktorí jej pomáhajú páchať jej hrozné činy.
Ficko: služobník A.Báthoryové. Ten je veľmi podlý a zradný, vzhľadom veľmi odporný, zakrpatený, chlpatý s hrbom na chrbte. Na panini rozkazy podniká množstvo honov na zbojníkmi.
Andrej Drozd: vodcu zbojníkov, silný, urastený a odvážny. Pridáva sa k nim aj
Jan Kalina: študoval na wittenberské univerzite, ale keď začul zvesti o Čachtickom krviprelievanie prišiel chrániť svoju matku a vypátrať svoju sestru Magdu, ktorá zmizla za podivných okolností. Pridal sa ku zbojníkom. Je veľmi šikovný a vďaka tomu sa svojimi druhmi zinscenujú rad úspešných, premyslených plánov. Darí sa ním tiež kvôli celej rade spojencov:
Jan Poniceus, vážený a múdry Čachtický protestantský farár, a Jánov kamarát Pave Lederer, ktorý sa nechá zamestnať ako hradné zámočník a získa si Fickovu dôveru, čím má prístup k cenným informáciám. Na svoju stranu si získajú aj mladú krásku Eržika Příborský, utajenú nemanželskú dcéru Alžbety Báthoryovej, ktorá sa zamiluje do Andreja Drozda.
Dej:
V tej dobe vládne Čachticím grófka Alžbeta Báthoryová, vdova po Františkovi Nádasdyovej, vrchnému veliteľovi předdunajských armád a dobrom priateľovi palatína Juraja Thurzu. O grófke kolujú zvesti, že vraždí mnoho nevinných dievčat a vyžíva sa v ich mučenia len preto, aby sa mohla kúpať v ich krvi a tým si zachovať večnú mladosť a krásu.
Príbeh začína na fare, keď k postaršímu Janovi Poniceovi, duchovnému evanjelickej cirkvi v Čachticiach, prichádza Jan Kalina. Mladý muž, obľúbenec mŕtveho grófa Nádasdyho prichádza zo štúdií. Na jeho hlavu bola vypísaná Čachtickej pani odmena, pretože po smrti jej manžela, aj keď mu to prikázala, neodišiel zo štúdií. Kalina sa rozhodne podstúpiť nebezpečenstvo, pretože počul o krutostiach čachtickej pani a bál sa, aby za jeho čin nepotrestala jeho matku a sestru. Od farára sa dozvedá, že jeho sestra Magda zmizla. Kalina nepochybuje o tom, že v tom má prsty čachtická pani a rozhodne sa urobiť jej činom prietrž. Zrazu k farárovi pribehne zmrzačené slúžka grófky a umiera na fare.
Kalina sa vydá k svojej matke, u ktorej sa zoznámi s Marys Šustková a zamiluje sa do nej. Šťastné stretnutie zničí Ficko, ohavný škriatok v službách grófky. Z pazúrov Fick Kalinu vyslobodí Andrej Drozd, vodca zbojníkov a Kalina sa ku zbojníkom tiež pridá. Čoskoro získajú ďalšieho spojenca, priateľa Kalinu, Pavla Lederera, ktorý sa z nešťastnej lásky k Barbore repasovať stáva hraběnčiným zámočníka a ľsťou Fickovým dôverníkom. Alžbětiny verné slúžky-Dora Szentésovej, Ilona Jó a Kata Benecku najímajú slúžky, aby grófka mala dosť „surovín“ pre mučenie a krvavé kúpele.
Dôjde k niekoľkým stretom medzi zbojníkmi a Hajduk Čachtickej pani, ktorá sa cíti ohrozená a tak požiada o ochranu palatína, ktorý jej vďaka jej dobrému menu, poskytne vojsko. Alžbětu začnú všetci opúšťať: Jej utajovaná dcéra, zemianskej dievča, Eržika Příborská, dcéra Palatínova tajomníka Juraja Závodského a nechcená snúbenica grófa Nyáryho sa s pomocou svojho snúbenca stáva ženou svojej tajnej lásky, zbojníka Andreja Drozda. Gróf Nyáry sa rozhodne poskytnúť pomoc zbojníkom v boji proti grófke. Veliteľ pandúrov Imrich Kenderessy sa tiež stáva kvôli láske k Magde Kalinovej zbojníkom. Duchovného Jana poničením, doufajícího v hraběnčinu nevinu, presvedčí o opaku list jeho predchodca o strašné smrti deviatich dievčat a tak sa rozhodne pripraviť v Čachticiach vzburu. Kastelán grófky Mikuláš Lošonský, svedok niekoľkých vrážd nevinných dievčat sa rozhodne povedať pravdu palatínovi. Samotní Čachtičané sa búria proti krutovláde grófky. Po niekoľkých prehrách aj výhrach zbojníkov, zajatie ich milých aj ich samotných, otáľania palatína Juraja Thurzu nad vykonaním spravodlivosti a vzbure Čachtičanů sa dostane Čachticím spravodlivosti. Posluhovači grófky sú upálení, škody spáchané Alžbetou na poddaných odškodnené a grófka je uväznená na doživotie v žalári svojho vlastného hradu kde umiera. Zbojníci si vybojujú slobodu aj lásku: Jan Kalina a Maryša Šútovská, Andrej Drozd a Eržika Příborský, Pavol Lederer a Barbora repasovať a tiež Imrich Kenderessy a Kalinov sestra Magda Kalinová. Zbojníkom je odpustené zbojničení pod podmienkou nástupu do vojska.
Rozprávač:
Príbeh je rozprávaný prevažne v 3. osobe. Výnimku tvoria občasne vložená stránka z čachtickej farskej kroniky. V tomto prípade môžeme hovoriť o ich-forme, kedy je rozprávačom jedna z postáv a to farár Ján Poniceus.
Kompozícia:
Text je rozdelený do 21 hlavných kapitol, pričom sa každá z nich skladá ešte z ďalších podkapitol (okolo 10 na kapitolu). Môžeme hovoriť o paralelný kompozíciu, pretože sa v celom príbehu objavuje veľa rozmanitých osudov, zápletiek a dobrodružstvo jednotlivých postáv a ich rozuzlenie. Cez to nevzniká zmätok, dej má naopak veľmi rýchly spád, je veľmi pútavý a napínavý. Čo sa motívov týka, najvýznamnejšie figuruje motív usilovného boja dobra proti zlu. Ďalej sa môžeme stretnúť ešte s inými dobrodružnými a tiež romantickými motívmi.
Priestor: Uhry na území dnešného Slovenska, v okolí Čachtíc
Čas: počiatok 17. storočia
AUTOR
Život autora:
– Jožo Nižnánsky (1903-1976) spisovateľ, básnik, novinár, prekladateľ, vydavateľ spoločenského obrázkového týždenníka Nový svet
– Vzdelanie: nižšej triedy gymnázia vo Svätom Jure pri Bratislave, vyššej triedy gymnázia v Trnave, Právnická fakulta na bratislavskej univerzite, štúdium nedokončil, lebo dal z finančných dôvodov prednosť novinárskej praxi
– Literárne činnosť začal ako básnik v okruhu generačnú skupiny združené okolo časopisu Vatra. Prispieval však aj do Mladého Slovenska. Jeho poézia sa tematicky viaže na oslavu života roľníckych predkov a civilizačného procesu. Redaktorom Slováka. Jožo Nižnánsky-redaktor novín slovenských politika (kultúrna rubrika).
– Svoju vlastnú tvorbu venoval písanie veršov, ktorú zavŕšil v roku 1928 vydaním zbierky – súboru sociálne-vitalistických veršov Medzi nebom a zemou. Takmer každý rok ponúkol svojmu periodiku nové dielo.
– V apríli 1945 po obsadení Prahy Červenou armádou sa dostáva na niekoľko mesiacov do väzenia, a to po krivom obvinení o údajnej spolupráci s ústredňou štátnej bezpečnosti.
– Od roku 1953 do roku 1957 bol zamestnaný vo vydavateľstvách pre deti a mládež ako redaktor a prekladateľ.
– V 50. rokoch minulého storočia ako nepotrebný románopisec, publicista a redaktor sa živil prekladateľskou činnosťou. Prekladal predovšetkým prózu z francúzskej, maďarskej, nemeckej a ruskej literatúry.
– Roku 1957 však v dôsledku zdravotných problémov odchádza do predčasného dôchodku.
– Patrí medzi najčítanejších slovenských spisovateľov a román Čachtická pani je možné vnímať ako najväčší slovenský bestseller.
– Jeho novinárskej, redaktorské a publicistickej aktivity ho radia medzi najvýznamnejšie osobnosti českej žurnalistiky 20. storočia.
Ďalšie autorovho tvorba:
ROMÁN: Medzi zemou a nebom, Cholera, Krásna Hedviga, Žena dvoch mužov, Právo prvej noci,
Studňa lásky (román podľa povesti o Trenčianskej studni a Omarovi a Fatime)
Poviedkový CYKLUS – Bojnickej kamenné dukáty
Ďalšie spisovatelia tej doby:
Erich Maria Remarque (Na západe nič nového), Antoine de Saint-Exupéry,
William Styron (Sophiina voľba)
LITERÁRNE KRITIKA
Dobová kritika diela a jej premeny: román Čachtická pani je možné vnímať ako najväčší slovenský bestseller