Kniha: Biela nemoc
Autor: Karel Čapek
Pridal(a): Brendy
Autor: Karel Čapek (1890 – 1938)
- spisovateľ, novinár (Lidové noviny), dramatik, režisér, prozaik, prekladateľ
- * Malé Svatoňovice, otec vidiecky lekár (→ Galén), matka zbierala ľudovú slovesnosť
- brat Josef – maliar, spisovateľ – mali blízky vzťah, sestra Helena – maliarka
- Gymnázium Hradec Králové – vylúčený kvôli kritike R-U, gymnázium v Prahe, študoval filozofiu, literatúru (Berlín, Paríž), vychovávateľ u grófa
- zpočiatku písal spolu s Josefom, potom sám, písal role pre manželku Olgu Scheinpflugovú
- priateľstvo s TGM (predstaviteľ prohradnej politiky – stal sa terčom) ® „päťačníci“
- niekoľkokrát nominovaný na NC, nikdy ju však nezískal
- 25. 12. 1938 – zomrel na zápal pľúc
Kontext autorovej tvorby
- Karel Čapek sa venoval mnohým literárnym smerom, napr. cestopisom, politickým a filozofickým dielam, prekladom, rozprávkam, dráme aj próze. Medzi jeho najslávnejšie diela patria drama R.U.R., román Krakatit, drama Vec Makropulos, zbierky poviedok Poviedky z jednej a druhej kapsy, román Vojna s mlokmi, drama Biela nemoc, drama Matka, rozprávka Dašenka čili život šteňaťa, Hovory s T. G. Masarykom a ďalšie.
- Ideály demokracie a humanizmu, myšlienky pragmatizmu (iba to je pravdivé, čo je užitočné a účelné pre život), nič sa nedá vyložiť len z jedného hľadiska (každý má svoju pravdu), autobiografické prvky (sám bol svedkom výbuchu továrne -> Krakatit)
Ďalšie významné diela:
a) Novinárska činnosť: fejtónista, vymyslel stĺpik (= tematická obdoba fejtónu, kurzíva, aktuálna téma, tvar stĺpika, odľahčená forma)
- Kritika slov, Záhradníkov rok, Ako sa to robí, Marsyas
- cestopisy: Výlet do Španielska, Anglické listy, Cesta na sever
b) Prozaická činnosť
Civilizmus
- spolu s Josefom: Zárievé hĺbiny, Krakonošova záhrada
- Trapné poviedky
Románové utópie
- Krakatit, Továrňa na absolutno, Poviedky z jednej kapsy, Poviedky z druhej kapsy, Hovory s TGM
Noetický prvok
- Hordubal, Povetrón, Obyčajný život
Protinacistické diela
- Vojna s mlokmi, Prvá parta, Život a dielo skladateľa Foltýna, Kniha apokryfov
c) Tvorba pre deti
- Dašenka čili život šteňaťa, Deväťero rozprávok
d) Dramatická činnosť
- Lupič, Zo života hmyzu – s Josefom
- R.U.R., Vec Makropulos, Matka
Spoločensko-historické pozadie
- uvedené na scénu dvadsať mesiacov pred podpísaním Mníchovskej dohody, dva a pol roka pred začiatkom druhej svetovej vojny = pred nástupom nacizmu, pred ktorým varovalo
- konkrétne reaguje na hrozbu vojny a varuje pred nastolením a nadvládou nacizmu a s ním spojeným „vykoľisťovaním“, nenávistí
Zaradenie autora, znaky obdobia
- Literatúra 1. polovice 20. storočia (česká medzivojnová literatúra)
- Demokratický prúd:
- V 20. – 30. rokoch 20. storočia
- Dôraz kladený na poznávaciu (noetickú) stránku diela, členenie literatúry, vznik nových umeleckých prúdov
- Medzi autorov demokratického prúdu v 30. rokoch 20. storočia patrili: Eduard Bass (Cirkus Humberto, Klapzubova jedenástka); Karel Poláček (Bolo nás päť); Josef Čapek (Stín kapradiny)
- Pragmatizmus – filozofický smer, vzniká v USA, snaží sa nájsť absolútnu pravdu. Univerzálna pravda neexistuje, je toľko právd, z koľkých zorných uhlov sa na ňu dívame. Pravdivé je to, čo je užitočné. V Česku písali do Lidových novín, boli názorovo blízki T. G. Masarykovi.
- Literárna skupina
- Klub demokratický, skupina literátov okolo Lidových novín – generácia pragmatikov (autori demokratického prúdu boli tzv. pragmatisti).
Ďalšie autori, ktorí tvorili vo v rovnakej dobe
- Jaroslav Hašek, Vladislav Vančura, Ivan Olbracht
Rozbor diela: Biela nemoc
Všeobecná charakteristika diela Biela nemoc
- Druh: drama – protinacistické
- Žáner: tragédia
Tematická výstavba
- Námět a téma: varovanie pred nacizmom, nesmyslnosť vojny, hlavnou témou je epidémia bielej nemoci, na ktorú sa nedá nájsť liek. Nie je však skutočnou telesnou chorobou, ale symbolicky znázorňuje „nakaženú“ myseľ. Jeden človek nemôže nič proti davu ľudí.
- Miesto dej: vymyslená krajina (miesto nie je nijak bližšie určené)
- Doba dej: autorova súčasnosť – doba, keď nacizmus dosiahol najväčšiu silu
Postavy:
- Dr. Galén – bol vo vojne a snaží sa zabrániť vojne tým, že ošetruje len chudobných ľudí, ktorí sú proti boju, vie, čo je vojna, aké prináša obete, odvážny, pomáha druhým, naivný, láskavý, naivný, silná povaha, statočný (odporuje maršálovi, pod hrozbou väzenia)
- Dr. Sigélius – doktor, ktorý nechá liečiť Galéna vo svojej nemocnici, zloženie lieku mu však nie je známe, panovačný, krutý, nekompromisný, snaží sa nájsť liek
- Maršál – diktátor, neústupný, zbabelý, nelidský, bezohľadný (spoločné s Krügom), zlý, krutý, panovačný, túži po moci, až keď sám onemocní, je schopný svoj názor na vojnu zmeniť, typický nacista, opak dr. Galéna
- Baron Krüg – majiteľ zbrojárskej továrne, ktorý tiež onemocní Bielou nemocou, chce, aby ho Galén zachránil, ten však chce mier a dáva podmienku, v ktorej sa jedná o mier v krajine, Maršál nechce na podmienku o mieri pristúpiť, a preto sa baron zastrelí, najbližší priateľ Maršála, podobná povaha ako Maršál
Myšlienky
- varovanie pred nebezpečenstvom nacizmu, úpadkom spoločnosti
- nemoc má symbolický význam – nemoc = nacizmus, nemoc mysle, biela = čistota rasy, biela škvrna = hlboký rozvrat bielej rasy, ktorý Čapek videl v násilníckych metódach a túžbe po svetovláde
- konflikt Galén X Maršál – nie je boj dobra proti zlu, čiernej proti bielej; srážka dvoch nesmieriteľných hodnôt (konflikt jedinca X držiteľmi moci) = konflikt ideálov pacifizmu a demokracie X diktatúre
- dielo nutí čitateľa premýšľať, kľasť si otázky
- paradox: Galén presvedčil vodcu vojny, ale potom je ušliapaný tými, za ktorých bojoval
- najväčšie nebezpečenstvo pre ľudskú spoločnosť je v slepom nasledovaní davu, nahradení vlastných názorov názormi fanatikov
- končí otvorene s otázkou: Uvedomí si národ, že je celý nemocný, že jeho vlastné myslenie je tá biela nemoc alebo bude pokračovať vo vojne, kým všetci nezomrú?
Jazyková výstavba
- jazyk: spisovná čeština, latinčina – názvy chorôb, anglické a nemecké frázy
- krátke scénické poznámky (opisujú, čo človek v danej chvíli robí)
- psané formou dialógov (veľmi živých), nie je tu veľké množstvo charakteristiky postáv (vlastnosti známe z ich prejavov), fantastický motiv, metafora, časté označenie, nárečie
- symbolika:
- Maršálova krajina = nacistické Nemecko
- malá krajina, proti ktorej sa vojčí = Československo
- biela nemoc = úpadok spoločnosti, manipulácia s ľuďmi
- Galénova smrť = potrestanie Galéna za porušenie Hippokratovej prísahy
Kompozičná výstavba
- chronologicky, 3 akty, 14 obrazov, predmluva – autor zoznamuje s dôvodom napísania diela
- vykonštruovaná zápletka, tragický koniec
Vplyvy na tvorbu
- Čapek si ako jeden z mála, uvedomoval nebezpečenstvo, ktoré pre tejdojšiu Európu predstavovalo Hitlerovo Nemecko
Kritika a vplyv diela
- dielo bolo sfilmované a niekoľkokrát prevedené do divadelnej podoby
- 1937 rovnomenný film – réžia a hlavná rola: Hugo Haas
- na motívy tejto knihy bola natočená aj opera
- nacistické skupiny – napádajú ho za jeho diela, pravdepodobne uspíšili jeho smrť
Porovnanie
- protivojnové diela: Matka, Vojna s Mlokmi
Obsah
1.dejstvo – DVORNÝ RADA
Medzi ľuďmi prepukla nová choroba → prejavuje sa bielymi škvrnami na tele a potom sa prejavuje ako lepra alebo mor. Postihuje najmä ľudí nad 45 rokov a smrť nastáva asi po 5 mesiacoch. Choroba je smrteľná → neexistuje na ňu žiadny liek. Tieto informácie sa dozvieme z rozhovoru, ktorý robí reportér s najvýznamnejším doktorom štátu Sigeliom. Potom, čo reportér odíde, príde k Sigeliovi chudobný lekár, ktorý hovorí, že na bielu nemoc našiel liek a na Sigeliovej klinike by chcel liek overiť. Sigelius najprv na jeho podmienky, že liečbu bude robiť sám bez ostatných lekárov a vo vyčlenenom priestore, nechce pristúpiť, ale nakoniec mu skúšku povolí a k dispozícii mu dá pokoj č.13.
Potom sa ocitáme v rodine, kde číta otec ranný rozhovor s doktorom Sigeliom. Otec je radikálny a z choroby má strach → chorých by odvezol do izolácie. Matka je zas veľmi dobrá, a tak chorým pomáha. Ich syn a dcéra v chorobe vidia zasa výhody → lepšie pracovné miesta, lepšie byty, atď., keď starí ľudia zomrú.
Na pokoji č.13 sa brzo začnú ľudia uzdravovať a doktor Sigelius vydáva úspechy doktora Galéna za svoje. Sigelius sa tak preslávil, že kliniku navštívi sám Maršál. Sigelius prijíma jeho chválu a z lekárov vystúpi Galén a povie Maršálovi, že liek našiel on a že ho ľuďom dá len vtedy, keď Maršál sľúbi, že nebude vojna. Ak to neodsúhlasí, bude Galén liečiť len chudobných a bezvýznamných ľudí. Sigelius ho za tieto reči vyženie a dúfa, že liek nájde sám.
2.dejstvo – BARON KRÜG
Otec číta opäť noviny a číta o lieku dr.Galéna. Objavený liek mu však veľkú radosť nedelá, pretože vďaka chorobe dostal lepšie miesto v práci. Lepšie miesto dostal takisto priateľ dcéry, a tak si rodina, s výnimkou matky, chorobu v podstate chváli. Otec odsudzuje Galéna za to, že chce mier, ale matka ho chápe. Nakoniec vyjde najavo, že matka má tiež bielu nemoc. Otec ju vezme k Galénovi, ale ten ju odmietne vyliečiť, pretože otec je riaditeľom zbrojovky. Onemocní tiež majiteľ zbrojovky baron Krüg. Ten sa prezlieče za chudáka a ide za dr.Galénom. Galén ho však pozná a chce, aby zabezpečil mier. Baron potom idú za Maršálom a prosí ho, aby ukončil vojnu a podpísal prímerie. Maršál odmietne, ale zavolá si Galéna a chce ho uplatiť. Maršál sa snaží takisto preto, že Krüg je jeho priateľ a hlavne jeho synovec chodí s Maršálovou dcérou. Dejstvo končí tým, že sa dozvieme, že sa baron Krüg zastrelil.
3.dejstvo – MARŠÁL
Maršál sa sejde s ministrami, ktorí mu oznámia, ako sú obyvatelia nespokojní s vojnou a vojne sa chcú vyhnúť aj ďalšie štáty, ktoré chcú mier. Všetci majú strach z choroby. Maršál má potom prejav k ľuďom, a keď sa bojovne tĺče do hrudi, zistí, že dotyk necíti. Jeho dcéra a jej priateľ (mladý Krüg) sa vydedia, ale Maršál sa vráti na balkón a prejav dokončí. Mladí ľudia sú nemotivovaní a spievajú slávu maršálovi. Potom ho dcéra utieši, že mu sežene lekára a všetko bude v poriadku, ale Maršál to odmieta – chce viesť vojnu. Do domu príde Sigelius a Maršál odíde do ložnice, potom, čo odíde, prídu špatné správy z bojov. Napadnutý štát sa začal brániť a iné štáty mu pomáhajú. Potom sa vráti Maršál a je nešťastný z výsledkov vyšetrenia (→ zostáva mu asi 6 týždňov života). Navyše sa dozvie výsledky z bojov. Maršál sa rozhodne mobilizovať ďalšie ročníky a sám sa chce postaviť do popredia bojov. Mladý Krüg mu to nechce dovoliť a zavolá dr.Galénovi, aby okamžite prišiel. Maršál najprv jeho návštevu odmieta, ale nakoniec mu do telefónu sľúbi, že vojnu ukončí a uzavrie mier. Doktor Galén teda jedie do domu Maršála. Pred domom je stále ešte dav ľudí, ktorý nadšene oslavuje vojnu. Galén im to vyvracia, hovorí, že bude mier. Tak sa na neho nahrne spoušť ľudí, ktorí ho chcú umlčať. Celá hra končí tým, že rozvášnený dav Galéna ušliape.
Môj názor
- Dielo sa mi veľmi páčilo. Čapek patrí k mojim najobľúbenejším autorom, páči sa mi protinacistické zameranie tohto diela a jeho nadčasovosť. Za zaujímavú považujem symboliku bielej nemoci.
- Kniha sa dobre číta, je písaná spisovným jazykom – teda jazykom úplne nenáročným. Jednoducho vystihuje pocity a myšlienky ľudí.
- Sústu ľudí zarazil zlý koniec knihy. Mňa vôbec. Myslím si, že vzhľadom na to, aká bola politická situácia v knihe a autorovej súčasnosti a tiež vzhľadom na to, že ide o kritiku nacizmu, tak to vlastne ani dobre dopadnúť nemohlo.
Ukážka
Dr. Galén: Nie! Vojna nie! Nesmie byť žiadna vojna! Počúvajte, nie, vojna nesmie byť!
Výkriky: Čo to hovoril? Zradca! Zbabel! Mažte ho!
Dr. Galén: Musí byť mier! Pusťte ma – ja idem k maršálovi –
Výkriky: Urazil maršála! Na lucernu! Zabte ho!
Hlučiaci zástup sa zavrie okolo Doktora Galéna. Zmatená vráva.
Zástup sa rozestupuje. Na zemi leží Dr. Galén a jeho kufrik.
Syn kopne do neho: Vstávaj, potvora! Kúkaj mažať, alebo –
Jeden zo zástupu klekne k ležiacemu: Počkať, občan. Ono je po ňom.
Syn: Žiadna škoda. O jedného zradcu míň. Sláva maršálovi!
Zástup: Ať žije maršál! Maršál! Mar-šál!
Syn otvorí kufrik: Hele, bol to nejaký doktor! Rozbíja lahvičky s liekmi a dúpe na ne. Tak! Ať žije vojna! Ať žije maršál!“