Kniha: Bedári
Autor: Victor Hugo
Zaslal(a): Jake
Teória literatúry
Literárny druh a žáner:
Román so sociálnou tematikou (próza, epika)
Literárna smer:
Udelené po prvýkrát r. 1862 – stredné obdobie autorovej tvorby; humanizmus
Slovná zásoba:
Spisovný jazyk
Štylistická charakteristika textu:
Realistické a naturalistické prvky; stručné a výstižné dialógy; časté dejové odbočky (úvahy); dobové popisy skutočných historických udalostí
Rozprávač:
Rozprávačom je sám autor – vonkajšie nezávislý pozorovateľ deje (- er forma)
Postavy:
JEAN Valjean: polepšený trestanec; citlivý a štedrý; stáva sa náhradným otcom Cosetta
KOMISÁR Javert: už od galejí prenasleduje Jeana Valjeana; nakoniec nevydrží dilemu, keď zistí jeho skutočnú nápravu
Cosetta: mladá krásna dievčina; miluje Maria
MARIUS PONTMERCY: miluje Cosetta
OTEC MYRIEL: kňaz; pomohol Jeanovi Valjean k náprave, keď ho zachránil pred zatknutím
Fantina: matka Cosetta
THÉNARDIEROVI: náhradná rodina Cosetta; týrajú ju a využívajú k tvrdej práci
Dej:
Zlodej Jean Valjean je za krádež chleba odsúdený na 5 rokov k núteným prácam (tzv. galejím) → za následný pokus o útek dostáva spolu 19 rokov → po prepustenie ukradne kňazovi Myrielovi strieborné svietniky a príbory → je chytený, ale kňaz sa zachová nezištne a oznámi, že je Valjean sám daroval → Valjean je teda voľný → neskôr sa stáva úspešným podnikateľom a zo zarobených peňazí podporuje chudobnej vrstvu → bol dokonca zvolený za starostu (V meste Montreuil) → chudobná žena Fantina sa mu jedného dňa zverí o svojej dcére Cosette, ale umiera skôr, než ju má možnosť vidieť → Valjean sa teda vydal Cosetta hľadať a potom sa jej ujal → odsťahovali sa do Paríža, kde Cosetta študovala → zamiloval sa do nej Marius → Paríž sa však začínala búriť a Valjean plánoval aj s Cosettou odísť do Londýna → keď sa to Marius dozvedel, rozhodol sa ísť na istú smrť na barikády → bol zranený, ale Valjean ho zachránil, keď ho odvliekol do bezpečia (Marius ho však nespoznal) → Valjean tak nebol známy ako Mariův záchranca, iba komisár Javert, ktorý ho po celú dobu príbehu sledoval a považoval za zločinca, konečne uvidel, že Valjean je dobrým človekom, ale z dileme (zatknúť alebo nezatknout) sa nakoniec rozhodol spáchať samovraždu → Marius začína žiť s Cosettou → po ich svadbe sa Valjean zverí Mariovi so svojou zločineckou minulosťou → ten ho za to začne nenávidieť → Valjean začína trpieť → jedného dňa sa Marius dozvedá, kto ho vtedy zachránil na barikády → spolu s Cosettou ponáhľajú do Valjeanova domu a zastihuje ho tesne pred smrťou → Valjean umiera šťastný, pretože sa udobril s Mariom a naposledy mohol vidieť Cosetta, pre ktorú bol takmer naozajstným otcom.
Kompozícia:
Cely román je rozdelený do 5 častí → jednotlivé časti sú delené na knihy a tie potom na krátke kapitoly; dej na seba často nenadväzuje (nejednotnosť deja)
priestor:
Francúzsko (najmä mestečko Montreuil a Paríž)
čas:
Koniec 18. storočia → prvá tretina 19. storočia
Význam oznámenie (hlavné myšlienky diela): obraz sociálnej nespravodlivosti v vtedajšej Francúzsku; premena človeka zo zločincov v poctivého a správneho občana
LITERÁRNE HISTÓRIA – spoločensko-historické pozadie vzniku
Politická situácia (mocenské konflikty, a i.):
Briti zakazujú otroctva (1834); zjednotenie Talianska za významného prispenia Giuseppe Garibaldiho (1860); Americká občianska vojna (1861-1865)
Kontext ďalších druhov umenia:
MALBA: Eugene Delacroix (1798-1863); ARCHITEKTÚRA: Gustave Eiffel (1832-1923) – autor Eiffelovej veže; MALBA: Édouard Manet (1832-1883)
Kontext literárneho vývoja:
Jules Verne (1828-1905); Alexandre Dumas st. (1802-1870); prebiehalo obdobie romantizmu a realizmu
AUTOR
Život autora:
Victor Hugo (1802-1885) – bol francúzsky básnik, prozaik, dramatik, esejista a politík obdobia romantizmu; nar. sa vo francúzskom Besanconu
V mladosti získal mnoho skúseností z cestovania a významných historických udalostí (vláda a potom vyhnanstva Napoleona a návrat Bourbonovcov na fr. trón) – od mladosti bol nábožensky Vychovávaný skôr matkou (katolíctvo), založil s bratom Abel dvojtýždenník (lit. kritika a divadelné recenzie) – r. 1822 začal tvoriť významnejšie literatúru
– výborná reputácia, r. 1843 sa tragicky utopila jeho dcéra z prvého manželstva
Vstúpil do politiky – od r. 1848 v parlamente – po prevrate v r. 1851 bol nútený odísť do exilu
Zomrel v Paríži – vyhlásený štátny smútok; pochovaný v parížskom
Pantheonu spolu s mnohými ďalšími franc. osobnosťami
Vplyvy na dané dielo:
Humanizmus; francúzska revolúcia z roku 1848
Vplyvy na jeho tvorbu:
Zážitky z veľkých politických udalostí (Napoleon X Bourbonovci); cesta po Taliansku (v 6 rokoch); značný vplyv matky (silné katolíctvu a oddanosť kráľovi v prvých dieloch); francúzska revolúcia z roku 1848 – precitnutie z katolíckej výchovy – príklon k voľnomyšlienkarstvo; tragická smrť dcéry Léopoldine; humanizmus
– téma sociálnych problémov; romantizmus
Ďalšie autorovho tvorba:
Hugova tvorba je veľmi rozsiahla a obsahuje poéziu, prózu, divadelné hry (drámy) aj iné diela; POÉZIA: Legenda veku I.-III., I .; Prózy: Chrám Matky
Božej v Paríži; Robotníci mora, i .; DRAMA: Cromwell; Kráľ sa zabáva; ai; OSTATNÉ: ďalej tvoril aj cestopisy, eseje alebo politická diela
LITERÁRNE KRITIKA
Dobové vnímanie diela a jeho premeny:
Dielo bolo už po svojom 1. vydanie veľmi populárna
Dobová kritika diela a jej premeny: dnes je román vnímaný odborníkmi ako predné Hugove dielo
Román – prozaický epicky žáner; dlhší rozsah a komplikovanejšie dej ako poviedka alebo novela; príbeh spravidla obsahuje viac postáv
Humanizmus – myšlienkový postoj, ktorý uznáva hodnotu každého človeka i celého ľudstva; ZNAKY: častá kritika násilia (vojen) a extrémistických hnutí (fašizmus, komunizmus); PREDSTAVITELIA: prvky humanizmu môžeme nájsť u väčšiny protivojnovo zameraných autorov; napr. Karel Čapek
Romantizmus – v literatúre ide o smer, ktorý sa rozvíjal hlavne v 1.pol. 19.stol.a pravdepodobne vznikol v Anglicku; rozvíjala sa najmä lyrická (nedejová) poézie, Lyrickoepická
žánre, ale aj román, i .; ZNAKY: konflikt medzi vnútorným a vonkajším (reálnym) svetom; pocit vnútornej rozorvanosti hlavného hrdinu, ktorý sa vzpiera spoločenským
konvenciám; PREDSTAVITELIA: George Gordon Byron, Oscar Wilde, bratia Grimmovci, Heinrich Heine, Victor Hugo, Alexander Sergejevič Puškin,, Nikolaj Vasilievič Gogoľ, Karel Hynek Mácha, Božena Němcová, Karel Jaromír Erben, Hans Christian Andersen, aj.
realizmus – umelecký smer najmä 2. polovice 19.storočia; nadväzuje na romantizmus; zachytáva pravdivú a vernú skutočnosť; centrom pozornosti sú väčšinou priemerní
ľudia; PREDSTAVITELIA: Lev N. Tolstoj, Honoré de Balzac, Charles Dickens, Henrik Ibsen