Kniha: Balady a romance
Autor: Jan Neruda
Zaslal(a): Lucka
1.) O autorovi:
Jan Neruda sa narodil pomerne starým rodičom, Barbore a Antonínovi Nerudovým, 9. júla v roku 1834 v Prahe na Malej Strane. Otec bol vyslúžilý vojak, pracoval v kantíne. Matka bola posluhovačky. Celý svoj život prežil v dome U Dvoch slnka na Malej Strane a jeho spomienky na toto miesto veľa ovplyvnili jeho tvorbu a jeho charakter. Keď Nerudovi bolo štrnásť rokov, prežil revolučný rok 1848, ktorý v ňom zanechal atmosféru národných dejín a ideál slobody. Od roku 1845 študoval na Malostranskom nemeckom gymnáziu a od roku 1850 na Akademickom gymnáziu. Už na gymnáziu sa začínal stretávať s vlasteneckými ruchom a so spolužiakmi, ktorý začínali s literárnymi pokusmi (Ferdinand Schulz, Gustav Pfleger, František Věnceslav Jeřábek, Vít Hálek – jeho najlepší priateľ). Začal študovať právo, ale štúdium nedokončil na nátlak svojho otca, ktorý chcel, aby jeho syn nastúpil do prvého zamestnania do zemského vojenského účtovného úradu. Vystriedal mnoho úradníckych zamestnanie, v ktorých sa mu ale nepáčilo a tak začal študovať filozofiu. Toto štúdium tiež nedokončil.
Po neúspešných štúdiách sa začal Neruda zaoberať písaním do novín. Stal sa novinárom denníka Čas, a potom Hlas. Nakoniec sa stal členom Národných listov, kde zostal až do konca svojho života. Patril k tzv. Májovcům (literárne skupina slovenských básnikov a prozaikov 2. polovice 19. storočia, ktorá nadväzovala na odkaz Karla Hynka Máchu, Karla Havlíčka Borovského a Karla Jaromíra Erbena). Bol známym fejtonista, básnikom a prozaikom, divadelným dramatikom (pokúšal sa písať tiež divadelné hry, ktorými sa nepresadil a ktoré boli veľmi odsudzované, nakoniec sa presadil ako divadelný kritik). Rád cestoval (Egypt, Francúzsko, Turecko, Balkán). Všetok čas trávil v redakcii a so svojou matkou, u ktorej býval.
Vzťahy:
Milostný pomer s Annou trval niekoľko rokov, ale pre Nerudovu existenčné neistoty skončil nakoniec rozchodom. V roku 1862 prežil krátky, ale hlboký citový vzťah ku spisovateľke Karolíne Svetlé (mala manžela), ktorý mal tiež vplyv na jeho tvorbu. Tretí veľkú lásku k mladučkej Teréziu Macháčkovej v rokoch 1864-65 zničila náhla smrť dievčaťa. Dva neskoré milostné vznet (k neteri Aničke Tichej v rokoch 1879-80 ar. 1887 k Božene Vlachovej) prerušila Nerudova choroba. Jan Neruda zomrel 22. augusta 1891 v Prahe.
2.) Charakteristika knihy a diela:
Kniha je rozdelené na šesť častí, z toho štvrtá časť Balady a romance obsahuje 18 lyricko-epických básní, z toho dvanásť tvorí balady a zostávajúcich šesť romance. Balada je charakterizovaná ako lyricko-epická báseň s tragickým vyvrcholením, ktoré spravidla vychádza z ľudských vzťahov (napr. V Erbenova Kyticu). Romance je, na rozdiel od balady, ladená radostne, často spojená s milostným obsahom. Vo svojej zbierke im však autor dáva nový rozmer. Typické znaky balád a romancí kombinuje, načo následne majú niektoré balady šťastné zakončenie a v deji sa často objavujú nadprirodzené udalosti (napr. Balada májová alebo Balada o dušu Karla Borovského) a naopak romance končí tragicky (Romance helgolandská). Téma básní je rozdelené do troch častí: vlastenectvo (národ, politika, ľud), náboženstvo (Biblia, legendy) a láska (vzťahy medzi matkou a synom).
Autor vo svojej básnickej zbierke predstavuje ľudovú poéziu, a keďže sa dej básní väčšinou odohráva na dedine, je pre nich typická hovorová reč, všeobecná Čeština, rôzne popevky. Jednotlivé príbehy sú nám predkladané v reálnom pohľade. Sú rozprávané objektívne, často er -formy, v dialógu je tiež využitá priama reč a dej nám objasňuje vševedúci rozprávač. U niektorých balád sa vyskytuje popisná drobnokresbou (Balada o polce, Balada o svadbe v Kanaán), jazyk je prostý, výstižný, bohatý, používa archaizmy, zastarané gramatické tvary a obraty. Často prevracia slovosled. Zdôraznenie deje vykonáva opakovaním výrazov. Príslovka dáva na koniec vety a skracuje tvary prídavných mien. Nájdeme tu veľa básnických figúr (inverzia, epizeuxa, prechodník, atď.).
Neruda sa snažil prostredníctvom starých lyricko-epických foriem vyjadriť svoj postoj k svetu, a preto na jednoduchých príbehoch rozprávaných objektívne ukazuje problémy moderného sveta, najmä potom českého národa, znázornením i vlastného postoja. Nerudova básnické dielo bolo pre svoj pesimizmus nepochopené a kvality tohto diela začali byť bežne uznávané až zhruba dvadsať rokov po jeho smrti.
3.) Obsah vybraných básní
a.) Balady
Balada detská:
V balade opisuje zrejme smrteľne choré dieťa, ktoré leží v postieľke. Vedľa leží jeho matka, ktorá na chvíľu zaspala a pri nohách dieťaťa naraz sedí Smrtka: „… Malá Smrtka, sama dieťa, / na hlavičke veniec biely, / v košieľke drobné tielko, / v rúčkach drží hravé siete …“.Smrtka hovorí s dieťatkom a prehovára ho, aby s ňou odišlo. Dieťatko najskôr kvôli matke nechce odísť, ale nakoniec sa nechá prehovoriť. Dej s na prvý pohľad tragickým koncom, keď dieťatko umiera. Ale napriek tomu ťažko povedať, či má táto „balada“ dobrý alebo zlý koniec, pretože dieťa je zbavené utrpenie pozemského života (ťažkej chorobe) a ide si do neba „hrať“. Na druhú stranu, zase matka bude veľmi smutná, pretože jej zomrelo dieťa.
Témou tejto balady je predovšetkým smrť. Celý dej sa odohráva na posteli v izbe a vystupujú tu tri postavy – matka, dieťa a Smrtka. Báseň je písaná všeobecnú češtinou s hovornými výrazmi.
Balada česká:
Balada je o dobrom rytieri Palečkovi, ktorý sa rád prechádzala po Čechách, ktorými bol úplne očarený. Raz stretol divé ženy. Jedna z nich bola Vesna, ktorá mu prisľúbila splniť želanie. Prial si teda, aby po smrti mohol byť vždy na jar na osem dní prebudený, keď je najkrajšie, aby sa mohol opäť túlať prekrásnou jarnej prírodou Čiech. Prianie mu bolo splnené a v tej chvíli vždy český kraj (inokedy smutný) ožíva. Táto báseň sa zdá byť skôr romancí než baladou, už len z toho dôvodu, že je radostná. Nájdeme tu často archaizmy (rek, špás, povedz, …), prechodníky (opiv sa), inverzia (však ešte niečo dodať mám, povedz akékoľvek prianie svojej).
b.) Romance
Romance O Karlovi IV .:
Jedna z najznámejších básní zbierky. Popisuje hodovanie kráľa Karola IV. a Busk z Velhartice, pri ktorej si nechá kráľ priniesť české víno, ktoré dozrelo v predchádzajúcom roku v Čechách. Spolu ho ochutnávajú a hodnotia. Po prvom ochutnaní sa kráľ rozčuľuje nad jeho trpkosťou a najskôr Čechom nadáva, že z Burgundské viniča urobili kyslú „peluň“, ale ochutnáva znovu, skúma chuť vína. Nakoniec si rozradostněný nechá doliať čašu a nachádza vo víne zaľúbenie. Bušek mu hovorí: „Nu vidíš, kráľovi: tak náš ľud! / Má duši zvláštne – trochu drsná zdá sa – / však kvitnú po svojom v osobitej kráse – „/ … /“ ach priblíž k tomu ľudu hľad / a pritisneš svoj k nemu peru / a neodtrhneš viac! „
Motívom tejto romance je predovšetkým vlastenectvo a charakter českého ľudu. Český ľud (teda ich duše a správanie) je tu porovnávaný s trpkým českým vínom. Romance je písaná hovorovú češtinou, formou dialógu v priamej reči medzi Karolom IV. a Busk z Vilhartic. Nájdeme tu archaizmy (peluň), personifikácia (víno po jazyku váľal), inverzie (ktoré v Čechách dozrievalo, kráľ vesiel káže …).
Romance Helgolandská:
Pirát John zavesí lampu na skalu, aby sa lode domnievali, že mieri k majáku. Čoskoro na skalách jedna loď stroskotá, John sa zaraduje, že opatrí dcére veno na chystanú svadbu. Z lode sa ozýva ľudský hlas, sľubuje záchrancovia polku majetku, ale John chce majetok všetok, a preto sa k lodi vracia až za svitania. To už je všade mŕtvo, John vyseká do lode dieru a v prvej mŕtvole, spozná svojho nastávajúceho zaťa.
Námetom je predovšetkým tragédia a z pohľadu deje môžeme povedať, že ide skôr o baladu než o romancu. Je veľmi smutná a končí tragicky. Myšlienka tejto romance je jednoznačná – pomáhajme ostatným ľuďom – vráti sa nám to. Neruda nás touto možnosťou chcel varovať.
4.) Ďalšie diela:
- bas. zbierky: Hřbitovní kvítí, Knihy veršov, Piesne kozmické, Balady a romance, Prosté motívy, Spevy piatkové
- poviedkovej zbierky: Arabesky, Rôzni ľudia, trhanie, Poviedky Malostranské, Pražské obrazy
- fejtóny: Parížske obrázky, Obrazy z cudziny, Štúdie krátke a kratšie, Žarty hravé i dravé, Menšie cesty, Báby aj baby
- divadelné hry: Ženích z hladu (1859), Prodaná láska (1859), Merenda nestřídmých (1860), Francesca di Rimini (1860), Žena miluje srdnatost (1863), Ja to nie som (1863)
- novinárčina: Obrazy zo života, Rodinná kronika
5.) Vlastné hodnotenie:
Prečítala som všetkých 18 lyricko-epických básní z básnickej zbierky Balady a romance, ale bohužiaľ ma žiadna z nich neoslovila. Osobne vyznávam iný žáner. Podľa môjho názoru sú básne písané veľmi nezáživne a pre niektorého čitateľa môžu byť nevstrebateľné. Uznávam, že pre iné čitateľa naopak môžu byť veľmi zaujímavé a inšpirujúce. Ja k nim bohužiaľ nepatrím.
6.) Zdroje:
- Bohuš Balajka: Prehľadné dejiny literatúry. Fortuna 1998
- Lehár J., Janáčková J., Holý J .: Slovenská literatúra od počiatku k dnešku. Lidové noviny 1998
- http://svet-literatury.wz.cz/autori/neruda.htm
- V. Menclová, B. Svozila, V. Vanka a kol .: Slovník slovenských spisovateľov. Libri 2000
- Aleš Haman: Jan Neruda – Knihy básní. Lidové noviny 1998
—————————————————————————
◆ Stiahnuť prácu v PDF ◆ ◆ Upozorniť na chybu ◆
—————————————————————————