Kniha: Babička
Autor: Božena Němcová
Pridal(a): T., Csfrd
Božena Němcová
- Narodila sa vo Viedni roku 1820 do rodiny panského kočiša
- Svoje detstvo prežila v Ratibořiciach u Českej Skalice – tu na ňu mala veľký vplyv babička
- V 17 rokoch sa na nátlak matky vydala za staršieho úradníka, stále sa sťahovali a mali 4 deti, manželstvo nebolo šťastné
- Keď bývali v Prahe, Němcová sa schádzala s predstaviteľmi tejdošej českej kultúry, začala písať
- Zberateľka ľudovej slovesnosti
Ďalšie diela:
- Divá Bára, Karla, Pan učiteľ, V zámku a v podzámčí, Slovenské pohádky a povesti, Obrazy z okolia domažlického a Národné báchorky a povesti…
Literárne-historický kontext
- Český realizmus – dôraz na pravdivé a objektívne poznávanie skutočnosti, hrdinovia sa vyvíjajú. Do tohto obdobia patria napr. aj K. H. Borovský.
Dobový a umelecký kontext (Boženy Němcovej)
Božena Němcová sa narodila v roku 1820 vo Viedni manželom Panklovým. Detstvo prežila v Ratibořiciach, kde na ňu mala veľký vplyv jej babička Magdalena Novotná. Z týchto rokov pochádza predloha pre Babičku. Vydala sa za Josefa Němca, ktorý pracoval ako celník, ale kvôli svojmu vlastenectvu bol neustále premiestňovaný, preto bol nútený sa s rodinou neustále sťahovať. Po presťahovaní do Prahy sa Němcová zoznámila s národne-oslobodzovacím hnutím a začala svoju literárnou aktivitou. Ide o druhú ženu figurujúcu v českej literatúre. Typické sú pre ňu prostredie vidieka a sociálna kritika (ktorú Babička neobsahuje). Jej prvým dielom bola báseň Ženám českým. Na svojich cestách sa zaujímala o folklór a zbierala slovesnosť, napísala Babičku písala vo veľmi ťažkom období života, keď jej manžel nemal prácu, žili v chudobe a jej syn umieral na tuberkulózu. Babička vyšla v roku 1855. Od tejto doby až do smrti prežívala komplikácie v rodinnom živote a žila v ústraní. V kontakte bola aj s májovcami a v almanachu Máj bola obsiahnutá jej poviedka Chýže pod horami. Po smrti sa jej dostalo veľkolepého pohrebu a slávy, čo kontrastuje s jej životom prežitým v biede.
Tvorba Boženy Němcovej je nedielnou súčasťou počiatkov českého realizmu, ktorý po revolúcii v roku 1848 nadviazal na romantizmus. Doznievanie obrozeneckého myslenia je v raných dielach realizmu stále znáteľné, teda aj Babička je na jakomsi rozhraní medzi realizmom a romantizmom.
Rozbor diela: Babička
Štruktúra diela
- Podtitul: Obrazy z vidieckeho života
- Lit. druh: próza –> prozaická epika
- Literárny žáner: poviedka – menší rozsah, málo postáv a jedna dejová línia
- Jazyk: spisovný zodpovedajúci tejdošej dobe – archaizmy, nárečie
- Kompozícia: chronologická, ale s občasnými návratmi do minulosti postáv, písané v er-forme
- Kompozičná výstavba: rámcová (prológ + epilóg)
Charakteristika a dej diela
- Hlavné téma: život na vidieku, porovnanie života chudobných a panstva v kolobehu štyroch ročných období
- Vedľajšie téma: zvyky a tradície
- Motívy: pomatenie Viktorky, príchod čiernych myslivcov, dožinky, stretnutie babičky s kniežaťom, odvedenie Jakuba Míly na vojnu…
- Epizóda: príbeh o Viktorke
- Časopriestor: Staré bělidlo, ratibořický zámok, 1. polovica 19. storočia
Vyprávačie spôsoby:
- dialógy a monológy
Typy prejavov:
- priama reč v dialógoch postáv
Jazykové prostriedky:
- spisovný i nespisovný jazyk, použité nárečie, archaizmy, prirovnania, priama reč, vulgarizmy, príslovia, porekadlá, pranostiky….
Postavy:
- babička – literárny typ, múdra, zručná, vždy ochotná každému poradiť a pomôcť, pracovitá, veriaca, skromná, zásaditá, žije v súlade s prírodou, zidealizovaná postava, vzor pre okolie, povierčivá, všetkým pomáha
- Barunka – najstaršia vnučka babičky, predstavuje autobiografický obraz Němcovej, babičkinou najobľúbenejšou vnučkou, poslušná, tichá, rozumná, vidí v babičke vzor
- knieža Zaháňská – milá, obetavá, priateľí sa s babičkou, pomáha chudobným a bežným ľuďom
- Hortenzie – svärenkyňa kniežaťa, pôvodom z Talianska, kde sa zamilovala do maliara
- Viktorka – romantická postava, škaredá, chytrá, zamilovala sa do vojaka, s ktorým mala dieťa, ten ju potom opustil, ona sa zbláznila, zabila dieťa, žila v lesoch, zpievala dieťaťu u splavu, zabil ju blesk
- manželia Proškovci – dcéra a zať babičky, rodičia detí, Tereza najstaršia dcéra babičky
- Jan a Vilém – bratia Barunky
- Adélka – najmladšia zo súrodencov, zvedavá, učenlivá
- Sultán, Tyrl – psy
- Hortenzie – kniežaťa schovanka, milá, rada si hrá s vidieckymi deťmi, v babičke nachádza porozumenie a lásku
- myslivec, mlynár, aj.
Dielo má dve časti:
- prvá nám predstavuje prostredie Starého bělidla a jeho obyvateľov
- v druhej ročné kolobeh na bělidle
Dej sa odohráva v 30. rokoch 19. storočia v Ratibořickom údolí:
Babička na žiadosť svojej dcéry Terezy prichádza na Staré bělidlo. Okamžite si získala deti, s ktorými chodila na prechádzky, vyprávala im rozprávky a príbehy a nábožensky ich vychovávala. Starala sa o hospodárenie a čoskoro si ju obľúbili aj ostatní obyvatelia. Pri jednej prechádzke s deťmi sa stretli s kniežaťom a Hortenziou a boli pozvaní do zámku a sblížili sa. Neskôr sa babička dozvie o Viktorke a o jej tragickom osude.
Babičke si všetci nesmierne vážia, ide im vzorom, pýtajú sa jej o radu a ona im vždy správne poradí. U kniežaťa sa prihovorila za Hortenziu, ktorú kniežaťa chcela vydať za kniežaťa, ktorého nemá rada. Hortenzie sa svierila babičke, že miluje maliara v Taliansku, ktorý ju učil maľovať. Kniežaťa všetko pochopila a Hortenzie sa vydala za toho maliara. Avšak pri pôrode dieťaťa zomrela. Babička podobne dala dohromady hospodské dievča Kristlu a Mílu, ktorého odviedli na vojnu. Kniežaťa zariadila jeho prepustenie.
Na konci knihy babička skutočne starnie a schodí. Rozoslala všetkým dopisy, aby príšli. I Barunka prišla z Viedne a o pár dní neskôr babička zomrela a všetci pre ňu trúchlili.
- Postavy v poviedke sú silno zidealizované, najmä Babička
- Dejová línia je popisovaná v cyklickom čase, teda štyri ročné obdobia, slávenie sviatkov, tradícií a obyčajov
- Kontrast medzi generáciami, prostým životom a životom na zámku, avšak nenastáva konflikt, ide o dva odlišné spôsoby života
Dielo je na pomezí realizmu (pravdivé zachytenie skutočnosti, zobrazenie každodenného života, štúdium človeka a spoločnosti, ovplyvňovanie hrdinov) a romantizmu (náklonnosť k prírode, histórii a fantázii, zotožnenie hrdiny s autorom, extravagantné skutky, nešťastná láska, citová rozervanosť)
Vplyv diela:
- Filmové verzie, muzikál
- V roku 1940 zfilmoval František Čáp, 1971 Antonín Moskalyk natočil dvojdielny film, Barunku tu hrá Libuše Šafránková
Okolnosti vzniku diela:
- Němcová vlastné spomienky na detstvo, predobrazom bola Němcovej babička – Magdaléna Novotná, dielo písala v dobe veľkej osobnej krízy (už bola ťažko chorá, žila v biede, zomrel jej syn Hynek)