Kniha: Anna Kareninová
Autor: Lev Nikolajevič Tolstoj
Zaslal(a): Silvie
Literárny druh: epika
Výrazová forma: próza
Literárny žáner: román
Poňatie diela: tragédia
Próza: je každý písaný text, ktorý je písaný bežnou a prirodzenou formou, nie vo veršoch.
Román: je prozaický epický žáner zachytávajúce rozsiahlu oblasť javov, spoločenských vzťahov a psychologických situácií.
V porovnaní s poviedkou je román rozsiahlejšie, má viac hlavných postáv a mnoho vedľajších, ale nie je to podmienka.
Toto dielo spĺňa podmienky románu, Anna je ako hlavné, tak aj vedľajšie postavou
Literárna smer: Realizmus – umelecký smer, strieda romantizmus, začína v 2.pol. 19. storočia
Dielo vznikalo dlho, asi v roku 1873 – 1877
Založený na kritickom poznávanie skutočnosťou, chceli presne zobraziť skutočnosť, u človeka si všímajú toho, čo je typické.
Hl. žánre – román, dráma a poviedka
Tolstoj rozoberal celú spoločnosť, odsudzoval ruskú šľachtu. Ruská šľachta odsudzuje Annu, je vydatá a má milenca, nemanželské dieťa a opustí syna, všetko proti mravom.
Kritický realizmus- vyšší stupeň realizmu, 80.roky 19.storočia.
Autori sa snažia o oveľa otvorenejší a nezmieriteľnejšie pohľad na spoločnosť pri zväčšovaní soc. rozdielov. Pokus o riešenie soc. konfliktov.
Teória literatúry:
Rozprávač: autor sám, er forma.
Čas: Rusko-2.pol. 19.storočia
Priestor: Najskôr v Rusku-Petrohrad, Moskva, vidiek, Karlovy Vary
Postavy:
Anna Arkaďjevna Karenina – vášnivá žena, v románe vystupuje ako „tajomná, rozkošná dáma z veľkého mesta“, ktorá hľadá šťastie; neberie ohľady na spoločnosť, ale na svoje city, vydáva sa za hlasom svojho srdca.
Alexandr Alexandrovič Karenin – stelesňuje typicky chladného človeka žijúceho podľa svojich mravných a právnych zásad; je schopný urobiť čokoľvek, aby nebola poškvrnená jeho česť a meno.
Alexandr Vronskij – milenec Anny. Riadi sa tým, čo predpisuje spoločenská morálka. Cenní si názoru priateľov, najmä tých z radov vojenských důstojníků.Trpí Annín žiarlivosťou, ktorá plynie z paranoidných predstáv. Po jej smrti je zdrvený a dobrovoľne sa prihlási na smrť.
Stepan Akraďjič Oblonskij – zo začiatku je ľahostajný, veselý a obľúbený-zvlášť u žien. Podvádza svoju ženu. Nakoniec to ľutuje, rodina je pre neho dôležitá.
Darja Alexandrovna Oblonská – mierna žena v domácnosti, na prvom mieste je rodina a deti.
Konstantin Dmitrič Levin – dáva prednosť vidieku, miluje prírodu. Sám pomáha na svojom statku a na poliach služobníctvu. Je šikovný, vynaliezavý. Miluje Kitty, tá ho prvýkrát odmietne, ale neskôr sa vezmú.
Kitty Ščerbacká – sestra Dolly, mladé dievča, rada sa stará o deti svojej sestry. Po odmietnutí Vronským sa uzavrie do seba, ochorie a odchádza sa liečiť do kúpeľov. Vráti sa, vezme si Levina a majú spolu syna.
Dej:
Začiatok románu začína u Oblonských, STIV je neverný Dolly, preto prichádza Anna, aby všetko urovnala. Podarí sa jej to. U Dolly je zrovna jej sestra Kitty, ktorá si vyberá manžela. Dá prednosť Vronskému pred Levinom. Ponuka na sobáš ale od Vronského neprichádza, ten sa zamiloval do Anny. Kitty si uvedomí, že milovala Levina a mala si ho vziať, ochorie a odchádza sa liečiť do kúpeľov. Anna si uvedomí, čo spôsobila a tak sa vracia späť do Petrohradu. Je zúfalá, nevie, čo má robiť. Nakoniec prestane svoj vzťah s Vronským tajiť. Jej manžel jej ponúka, nech sa vráti domov. Potom ochorie. Zistí, že je tehotná s Vronským a odíde s ním do Talianska. Týmto sa vzdala svojho syna Serjoži-tomu povedali, že je Anna mŕtva. Porodila síce dcéru, ale viac milovala svojho syna. Preto tiež trpí, je nešťastná.Začína preto bezdôvodne žiarliť a obviňovať Vronského. Ten ju miluje, ale tieto situácie nezvláda a preto sa jej vyhýba. Jedného dňa chcela Anna ísť za jeho matkou a uvedomila si všetko, čo spôsobila a tak skočila pod vlak. Vronský tak stráca zmysel svojho života a nastupuje ako dobrovoľník do vojny proti Turkom. Svoju dcéru zveril Karenina.
Medzitým sa Kitty stretáva s Levinom, znova ju požiada o ruku a žijú spolu na vidieku. Potom sa im narodí syn. Kitty najskôr nemôže k Levin nájsť cestu, rieši otázku náboženstva a zmysle života, ale nakoniec si uvedomí, že rodina je najcennejšie a nájde si k nemu cestu.
Význam oznámenie (hl. myšlienka): Tolstoj čitateľom ukázal, aká bola spoločnosť, etika a zásady v Rusku. Pohľad na neveru ženy, ktorá je z vyššej spoločnosti. Tohľa Tolstoj zavrhoval, vyzdvihoval roľníctva a ich ťažkú prácu.
Literárna história: Autor: narodil sa v roku 1828, bol šľachtického pôvodu. Nedoštudoval, snažil sa vyštudovať sám. Ďalšie diela: Vojna a mier, Vzkriesenie. Svojimi názormi si poštval proti sebe celú rodinu a bol nútený opustiť svoju rodnú obec, odmietal cárizmus. Západná spoločnosť považoval za neľudskú a krutú.
Porovnanie Anny Karenina vs. Vojna a mier
Spoločné znaky: môžeme nahliadnuť do spoločenského života ruských veľkomiest a do životov hlavných hrdinov.
Vojna a mier: Nataša tu líči svoj vzťah k Anatolovi a lásku (úctu) k Bolkonskému.
Anna Karenina: Anna líči vášnivý vzťah k Vronskému, vzťah úcty ku Karenina.
Filmy: film Anna Kareninová, B. Rose 1997
– film Anna Karenina, J. Wright, 2012
– balet Anna Karenina, R. Ščedrina, 1971
Literárna kritika: dielo vo svojej dobe nebolo dobre prijaté, Tolstoj bol vydavateľovi niekoľkokrát odmietnutý, teraz je to jedno z najpopulárnejších diel na svete, skvelá kritika. Čitatelia si knihu buď zamilujú, alebo ho nedočítajú.
Porovnanie Anny Karenina vs. Ema Bovaryová
Anna aj napriek tomu, že bola bohatá, chodila sporo oblečená, Ema chcela byť bohatá, chcela nosiť bohato zdobené šaty
Anna opustila manžela, pretože milovala druhého, k svojmu mužovi mala ale veľkú úctu, hanbila sa za svoj vzťah, Ema často čítala romány, chcela takého muža, čo jej znesie modré z neba. Svojim mužom pohŕdala.
Anna mala chlapčeka, bolo pre ňu ťažké sa ho vzdať, neskôr porodila dievčatko, ale tu toľko nemilovala
Ema mala dievčatko (ale chlapčeka) ju nemala toľko rada, takže ju vychovávala len z povinnosti
Anna mala usporiadaný život, hľadela na svet realisticky, Ema žila ako v románe, ako vo sne
Anna skočila pod vlak, Ema vypila jed.