Kniha: Anna Kareninová
Autor: Lev Nikolajevič Tolstoj
Zaslal(a): Stosi
Teória literatúry – forma
Všeobecná charakteristika literárneho diela
Literárny druh: epika (veľká)
– má dej, príbeh, určenie, časové a príčinnej súvislosti
Výrazová forma: próza
– je každý písaný text, ktorý je písaný bežnou a prirodzenou formou, nie vo veršoch. Základom prozaického diela je príbeh (tzv. Fabula), čo sú udalosti spojené dohromady určitú dejovou postupnosťou (tzv. Sujet).
Žáner: román (psychologický a spoločenský)
Poňatie diela: tragédia
Román:
– Je prozaický epický žáner zachytávajúce rozsiahlu oblasť javov, spoločenských vzťahov a psychologických situácií
– Na rozdiel od poviedky alebo novely je román čo do rozsahu dlhší (a čo do fabula komplikovanejšia (často rozvíja príbeh niekoľkými smermi, zachytáva viac hlavných postáv a mnoho postáv vedľajších, ale ani to nie je nepodmienený rys)
– Dej má hlavné a vedľajšie línie
- psychologický román
– vzniká v Rusku
– zakladateľom je Fiodor Michajlovič Dostojevskij (román Idiot)
– zameriava sa na duševné dianie postáv
- sociálne román
– kritický pohľad na morálku súdobej spoločnosti vývoj spoločnosti často zachytený na živote niekoľkých generácií
Literárne smer
Realizmus (realis- večný, skutočný)
– Je umelecký smer, ktorý strieda romantizmus – zastúpil ho v 2. pol. 19. storočia.
– Založený na kritickom poznávanie skutočností, ktoré vychádza z úsilia opravdivej zobrazenie ľudskej osobnosti. Presné a všestranné štúdium spoločenského života, vnútra človeka, zobrazenie každodenného života.
– Realisti chceli presne zobraziť skutočnosť, zbaviť jej príkras a ilúzií tzn. že miesto individuálne odlišnosti si u človeka všímajú toho, čo je typické.
– Hlavné žánre – román, poviedka, dráma.
Tolstoj: rozoberá celú spoločnosť, odsudzuje ruskú šľachtu, je mu viac sympatické roľníctva – práce na statku (autobiograf. Rysy). Ruská šľachta zavrhuje Annu – vydatá a má milenca + nemanželské dieťa, opustí syna – proti mravom.
- kritický realizmus
– je kvalitatívne vyšší stupeň realizmu.
– Objavuje sa neskôr, tj. Od 80. rokov 19. storočia.
– Znakom je, že autori sa snažia o oveľa otvorenejší, nezmieriteľnejšie pohľad na spoločnosť pri zväčšovaní sociálnych rozdielov, v dôsledku ktorých vzniká napätie. Pokus o riešenie soc. konfliktov.
Tolstoj je nespokojný s buržoáznym vývojom Ruska.
Organizácia jazykových prostriedkov Charakteristika Tolstého a jeho štýlu:
Štýl:
Tolstoj dokáže úžasne popísať charakteristiku a pocity postáv. Čitateľ sa stále vyzná v deji, aj napriek spletité príbehy. Dokáže zaujať, udržať pozornosť čitateľa. Inšpiruje sa skutočnými udalosti – podmet k zapísaní zúfalej ženy Anny, je najskôr inšpirovaný skutočnou udalosťou, kedy sa vrhla pod vlak susedka Tolstého – Annou. Dal hlavnej hrdinke aj rovnaké meno.
Jazykový plán:
Hovorová reč, nárečie, archaizmy
Útvary jazyka: spisovný jazyk, knižné
jazyk: prostý, objavujú sa tu aj cudzie slová (jazyk) – francúzskej, nemeckej a anglickej
štýl: rozprávací, opisný, dialógy, priama reč postáv
slová: štýlovo neutrálne aj zafarbená
Teória literatúry – obsah
Tematická výstavba:
- Rozprávač: sám autor, ER forma
- Čas: Rusko – 2. polovica 19.storočia
- priestor:
Najskôr sa dej odohráva v Rusku v meste: Petrohrad – tu žije zo začiatku Anna Karenina, jej manžel Karenin a syn Seržoja, Moskva – rodina Oblomovského, na vidieku – Levin, prichádza za ním kamarát Oblomovskij, neskôr aj Kitty ako manželka, Taliansko – Anna a Vronskij (Karlovy Vary – tu sa lieči Kitty)
- téma:
- Hlavné: Anna Karenina a jej vzťah s Vronským
- Vedľajšie: Kitty a Levin – ich život pred i po tom, čo sú spolu
- Kompozičné postupy:
– Dielo rozdelené do 8 častí
– chronologický postup (kronikárske kompozície, dej sa odvíja chronologicky – na konci je záver), niekedy aj retrospekce – hlavné postavy sa vracia do minulosti svojimi myšlienkami, úvahy
- Vzťah dejových línií:
– prevažne reťazový (nadväznosť udalostí, späté s hlavným hrdinom – Anna Karenina),
– niekedy paralelný (samostatné príbehy – Levin)
- postavy:
Všetky hlavné postavy neustálesetkávají a rieši krízy.
- Anna Arkaďjevna Kareninová bola vydatá za vysoko postaveného úradníka Karenina. Mala určité povinnosti, napr. Musela chodiť na návštevy k ruskej smotánke … .. musela dodržiavať ruskej spoločenské normy, konvekcia (návštevy ruskej smotánky, postavenie v rodine). Bola plná vášne, túžby po citu a lásky k synovi. Spočiatku sa s ňou zoznamujeme ako s energickou ženou plnou sily, oslňujúci nadmernou krásou i eleganciou. Postupne sa jej začína hnusiť jej postavenie nevernej ženy, ktorá vlastnému mužovi klame, a pritom sa tajne schádza s iným. Túži po oficiálnom zväzku, po vyrieknutie pravdy. Karenin je však aj potom, čo sa mu Anna sama zverí so svojou neverou a prizná sa mu ako k láske k Vronskému, tak k nenávisti, ktorej cíti voči nemu samotnému, ochotný ďalej zotrvať v manželskom zväzku. Anna túži žiť, naozajstný život miesto vyumelkované frašky, akú jej pripomína vlastné manželstvo, kde sa cíti deformované. Obviňuje Karenina, že „dusil všetko, čo v nej bolo krásne.“ Jej konanie je ale odsúdené a privádza ju do bezvýchodiskovej situácie, z ktorej hľadá únik samovraždou.
- Alexander Alexandrovič Karenin je vysoko postavený štátny úradník v Moskve. Vážený oddaný svojej rodine, ale hlavne svojej práci. Je o 20 rokov starší ako Anna. Pri nevere Anny ju dáva ďalšiu príležitosť, nechce sa rozviesť. Nechce, aby bola jeho dobrá povesť poškvrnená. Striktne dodržiava ruskej dobré mravy.
- Alexandr Vronskij je milencom Anny Kareninová. Riadi sa tým, čo predpisuje spoločenská morálka. Veľmi si cenní názoru priateľov, najmä tých z radov vojenských dôstojníkov, na jeho činy a vzťah k Anne Kareninová. Trpí Annin žiarlivosťou plynúce z jej paranoidných predstáv. Po jej samovražde, ktorou sa chcela pomstiť hlavne jemu, je veľmi zdrvený a dobrovoľne sa prihlási na smrť.
- StěpanArkaďjičOblonskij zozačiatku je ľahostajný, veselý, obľúbený – zvlášť u žien. Podvádza svoju ženu. Nakoniec svoje chyby ľutuje. A rodina je pre neho dôležitá.
- Darja Alexandrovna Oblonská (Dolly) je miernu ženou v domácnosti. Na 1. mieste sú deti a domov.
- Konstantin Dmitrič Levin nepatrí k typickej ruskej smotánke, dáva prednosť vidieku, miluje prírodu (chodí na lovy, prechádzky). Sám pomáha na svojom statku a poliach služobníctvu. Rád filozofuje, je veľmi šikovný a vynaliezavý. Je zamilovaný do Kitty, prvýkrát ho odmietne – uzatvára sa do seba, neskôr sa vezmú.
Tolstoj, vyjadruje svoje sympatie k tejto postave. Vyzdvihuje ho. Stretneme sa teda aj s autobiografickými prvkami – láska k vidieku, filozofiu, náboženstvo, ale aj vývoj železnice.
- Jekaterina Alexandrovna Ščerbacká (Kitty), sestra Dolly, je mladá krásna dievčina, ktorá sa rada stará o deti svojej sestry, rada sa baví a je obľúbená aj v spoločnosti. Po odmietnutí Vronského ochorie, uzatvára sa do seba a odchádza do kúpeľov. Nakoniec sa vráti a vezme si Levina a porodí mu syna.
- Dej:
Začiatok románu začína manželskou krízou Oblonských. Stepan Oblonskij (STIV) je neverný manželke Darja (Dolly) Oblomovské, tá ho chce opustiť. STIV je si vedomý chyby a chce to napraviť tým, že pozve svoju sestru Annu Kareninová, aby ich opäť zmierila – nakoniec sa ju to podarí. U Oblomovských sa zrovna nachádza mladšia sestra Dolly – Kitty Ščerbacká. Tá si má zrovna vybrať ženícha. Zaujímajú sa o ňu dvaja muži: dôstojník Vronskija Konstantin Levin. Kitty sa zamilovala do Vronského, a preto odmieta svojho dlhoročného priateľa Levina.
Od Vronského sa čaká ponuka k sobášu, ale tej sa Kitty nedočká. Ten veľmi často tancujú na plese v Moskve s Annou. Kitty má zlomené srce. Uvedomuje si, že milovala a mala si vziať Levina. Ochorie a ide do Karlových Varov. Vronskij sa do Anny zamiluje. Anna si uvedomí, čo spôsobila. Dolly si kládla na srdce, že rodina je to najdôležitejšie. A odchádza späť za manželom a synom do Petrohradu. Má výčitky a je zúfalá. Nevie, čo má robiť. Ak byť s niekým, koho miluje – Vronskij alebo s manželom, ktorého nemiluje. Nakoniec svoj vzťah s Vronkým netají. Manžel Karenin ju ponúka, aby sa vrátila domov. Ochorie. Keď zistí, že je tehotná, opustí manžela a odchádza s Vronským do Talianska. Tým sa vzdá aj jej syna Sergeja – povedali mu, že je Anna mŕtva. Porodila dcérku Anuska, ale stále viac milovala svojho syna. Veľmi kvôli tomu trpia, začína bezdôvodne žiarliť a obviňovať Vronského. Vronský miluje Annu, ale nezvláda túto situáciu a Anne sa vyhýba. Jedného dňa, keď chcela odísť za matkou Vronského, pretože neodpovedal na posledný odkaz, si Anna uvedomila, čo všetko spôsobila. Svoj žiaľ nezvládne a rozhodne sa ukončiť svoj život skokom pod vlak. Keď sa Vronský dozvie o jej samovražde, stráca zmysel svojho života a nastupuje ako dobrovoľník do vojny proti Turkom v Srbsku. Svoju dcérku Anuska zveril do starostlivosti Karenina. A odišiel.
Medzitým sa Kitty opäť stretáva s Levinom. Ten ju druhýkrát požiada o ruku a po svadbe spolu žijú na vidieku. Neskôr sa im narodí syn. Najskôr nemôže k nemu nájsť Levin cestu, rieši otázku náboženstva a zmysle života, ale nakoniec si uvedomí, že rodina je to najcennejšie a nájde k nemu cestu.
Význam oznámenie (hlavná myšlienka)
Tolstoj čitatelia ukázal, aká bola spoločnosť, etika a zásady. v Rusku v 19. storočí. Pohľad na neveru vydaté ženy, ktorá je z vyššej spoločnosti. Tohle Tolestoj zavrhoval, vyzdvihoval roľníctva a ich nevykázaná ťažkú prácu.
literárnej histórie
Spoločensko-historické pozadie:
Politická situácia:
– 2.polovici 19.storočia bola v znamení súperenie medzi Anglickom a Francúzskom = 2 hlavnými koloniálnymi mocnosťami. Postupne došlo k zjednoteniu Talianska a Nemecka a získavali tak v Európe na vplyvu. U rady národov vzrastalo národné uvedomenie a silneli snahy o kultúrne i politickú nezávislosť.
– V tomto období dochádzalo k veľkému rozmachu prírodných a technických vied. to napĺňalo ľudstvo dôverou v rozum, zmyslové poznanie a v spoľahlivosť exaktných vied. metódy prírodovedného bádania prevzali aj vedy spoločenské. To viedlo k vzniku pozitivizmu a sociológie ako vedy z neho vychádzajúci. Podľa zásad exaktných vied začali spisovatelia študovať aj ľudské vnútro.
Kontext ďalších druhov umenia:
Architektúra:
– Revolúcia, použitie ocele a liatiny
Maliarstvo:
– Francúzsko – Gustave Coubet – krajinomaľby
– Rusko – „predvižikové“ – Ilja J. Repin – realisticky podané obrazy so sociálnou tematikou a psychologicky prepracované portréty, Ivan I. Siskin – krajinkár
– U nás – Karel Purkyně
Hudba:
– Nový útvar – opereta ľahký veseloherné žáner sa spevy, nadväzujúci na komickú operu, využitie prvkov dobových tancov, zakladateľ Jacques Offenbach – opereta Vojvodkyňa z Gerolstein
– Rozvíja sa talianska opera – Guiseppe Verdi a Giacomo Puccini
Kontext literárneho vývoja:
- Realizmus (realis- večný, skutočný)
– Je umelecký smer, ktorý strieda romantizmus – zastúpil ho v 2. pol. 19. storočia.
– Založený na kritickom poznávanie skutočností, ktoré vychádza z úsilia opravdivej zobrazenie ľudskej osobnosti. Presné a všestranné štúdium spoločenského života, vnútra človeka, zobrazenie každodenného života.
– Realisti chceli presne zobraziť skutočnosť, zbaviť jej příkraz a ilúzií tzn. že miesto individuálne odlišnosti si u človeka všímajú toho, čo je typické.
– Hlavné žánre – román, poviedka, dráma.
- kritický realizmus
– je kvalitatívne vyšší stupeň realizmu.
– Objavuje sa neskôr, tj. Od 80. rokov 19. storočia.
– Znakom je, že autori sa snažia o oveľa otvorenejší, nezmieriteľnejšie pohľad na spoločnosť pri zväčšovaní sociálnych rozdielov, v dôsledku ktorých vzniká napätie. Pokus o riešenie soc. konfliktov.
- Pozitivizmus – filozofický prúd dokazujúce, že len to je skutočné, čo možno dokázať zmysly a skúseností.
- Naturalizmus – (z lat. Natura, príroda) je umelecký smer, ktorý sa snaží zachytiť neskreslenú realitu (aspoň takú, aká je v očiach naturalisti).
– Vznikol v 70. rokoch 19. storočia vo Francúzsku z klasického realizmu. Za jeho tvorca býva označovaný Émile Zola, k ďalším naturalistům v literatúre patrí napr. Guy de Maupassant, Gustave Flaubert a Alphonse Daudet. Naturalistické spisovateľa láka pesimizmus – ľudská bieda, smrť i starobe. Tematicky sa zameriavajú na podmienky ľudskej existencie v urbanizovanej, vedecko-priemyselnej civilizácii. Podľa nich nie je dobré vytvárať realitu zo snov, vyššie ciele sú pre nich len klamlivou ilúziou. Naturalizmus kladie veľký dôraz na detailný popis prostredia i situácií (napríklad detailné líčenie delíria v zabijakov) a na rozdiel od realizmu, v ktorom hlavnú postavu predstavuje priemerný človek, naturalizmus zobrazuje niečím výnimočné osoby (takzvane „najbiednejšiu z darebák“), stojaci buď na okraji spoločnosti, alebo na jej vrchole (Rusko). Hlavné postavy sú určitým spôsobom zvláštne, poznačené, vyradené. Naturalizmus sa snaží o exaktné zobrazenie predmete pozorovanie, odmietajú štylizáciu.
Autor
Lev Nikolajevič Tolstoj sa narodil v roku 1828.Pocházel zo starého šľachtického rodu. Jeho rodičia čoskoro zomreli. Tolstoj sa snažil vyštudovať filológiu a neskôr aj práva na Kazanskej univerzite. Štúdium ale nedokončil. Snažil sa vzdelávať sám. Venoval sa hospodárstvo na svojom statku v Jasnej Poľane, to sa mu ale nedarilo, a tak vstúpil do armády / 1851-1856 /, kde bojoval v krymskej vojne.
Po jej skončení odcestoval do Európy a onedlho sa znovu vrátil do rodného kraja. Tu sa snažil zlepšiť sociálnu situáciu tunajších občanov. Deťom založil školu, písal učebnice. Zastával nenásilný štýl vyučovania, ktorý prihliada na individualite detí. Tolstoj sa v roku 1862 oženil. Vzal si mladú dievčinu zo šľachtického rodu. Povahy však boli veľmi rozdielne, preto si vzájomne neporozumeli. Ku kríze v manželstve prispel Tolstoj svojimi častými neverami a psychickým týraním. Nútil ženu čítať jeho denníky, bol impulzívny, panovačný, neschopný dokončiť začaté projekty. Jeho duchovný vývoj sa zložito vyvíjal.
Tolstoj odmietal cárizmus, súdobé pravoslávie, ale aj liberalizmus európskeho západu a priemyselný pokrok. Západná spoločnosť považoval za neľudskú a krutú. V osemdesiatych rokoch opustil spoločnosť z ktorej pochádzal, snažil sa zaradiť medzi muzika a to ako fyzickou prácou, tak štýlom obliekania. Usiloval o návrat patriarchátu. Jeho životným krédom bolo „neprotiviť sa zlu násilím“. Snažil sa zdôrazniť potrebu mravnej výchovy v umení, zavrhoval moderné umelca, ako bol Baudelaire. Veľkým obdivovateľom Tolstoj bol T.G. Masaryk.
Svojimi názormi a správaním si Tolstoj proti sebe poštval rodinu a bol nútený v roku 1910 rodnú obec opustiť. Cestoval vlakom bez toho vedel, kam chce vlastne ísť. Pri tomto cestovaní ochorel a zomrel v jednej opustenej stanici.
Literárne dielo Tolstoj je veľmi rôznorodé, tak, ako jeho život.
Diela:
Sevastopoľské poviedky / 1855-56 / – drobná poviedka z prostredia bojov pri Sevastopole. Tu Tolstoj použil svoje skúsenosti z pobytu u vojska.
Vojna a mier / 1865-69 / – jeho najvýznamnejšie dielo. Rozsiahla románová epopeja, obsahujúci štyri diely. Tolstoj v nej opisuje život ruskej spoločnosti. Hlavnú úlohu tu hrajú rodiny Bolkovských a Rostovovů. Andrej Bolkovskij je energický a realistický človek, Bezuchov je naproti tomu idealista, rojko, ktorého zaujíma pravda a zmysel života.Andrej sa zasnúbi s Natašou Rostovovou. Lásky s ale mnoho neužije, zomiera v bitke pri Borodine. Bezuchov sa tiež zúčastnil boja proti Francúzom, naplánoval dokonca atentát na Napoleona. Padol ale do francúzskeho zajatia az neho bol vyslobodený partizánmi. Po návrate z vojny sa oženil s Natašou, bývalou snúbenicou Andreja, ktorá sa stáva vzornú manželkou a matkou. Tolstoj ju pokladá za ideál ženy.
Anna Kareninová / 1873-1877 / – román, v ktorom je hlavnou hrdinkou Anna, ktorá je vydatá za vysokého štátneho úradníka. On je veľmi chladným mužom, a tak sa Anna z nedostatku citu zamiluje ho príťažlivého a romantického Vronského. Manžel sa jej mstí tým, že jej znemožňuje styk so synom. Vronskij dostane strach, vzťah s kameninové považoval len za krátke spestrenie života. Ľudia Annu odsudzujú za jej neveru a ona spácha samovraždu. Tolstoj sa tu snažil o hlbokú psychoanalýzu hrdinov.
Vzkriesenie / 1899 / – dojemný román. Knieža Něchljudov zastáva funkciu porotcu na súde. Stretáva dievča Kaťuša Maslová, ktorú kedysi zviedol a potom opustil. Ona je obvinená z vraždy a potom odsúdená, je však nevinná. Má si opykat trest vo väzení na Sibíri. Něchljudov má výčitky svedomia a sprevádza kátu na Sibír. Odchádza z vysokej spoločnosti, predáva svoju pôdu. Na Sibíri sa mu podarí získať pre Kaťuša milosť. Ponúkne jej sobáš, ona ho však odmietne. Vydá sa nakoniec za revolucionára Simonsova, ktorý bol jej spoluväzňom. Kaťuša Něchljudovi odpúšťa, ako sa k nej kedysi zachoval.
Hadži Murat / 1896-1904 / – novela z doby krymskej vojny. Hadži predstavuje ľudového hrdinu. Tento príbeh má nádych legendy.
Zoznam diel:
Sevastopoľské poviedky / 1855-56 /, Vojna a mier / 1865-69 /, Anna Kareninová / 1873-77 /, Vzkriesenie / 1899 /, Hadži Murat / 1896-1904 /
Porovnanie 2 autorových diel:
Anna Kareninová x Vojna mier
Spoločné znaky:
Môžeme tu nazerať do spoločenského života ruských veľkomiest a do rodinného života halvní hrdinov. Objavujú sa tu mesta: Moskva, Petrohrad. Prostredie – vidiek i mesto. Protichodné ľudskej typy. Psychologické kresby jednotlivých postáv.
Vojna a mier: tu Nataša Rostovová líči svoj vášnivý vzťah k Anatolovi Kuraginovi a lásku (skôr úctu) k Bolkonskému.
Anna Karenina: anna líči vášnivý vzťah k Vronskému a vzťah úcty ku Karenina.
Skúsenosti autora: (vplyv)
– Žil na dedine, v chudobnej rodine (šľachtické)
– Vojenská služba na Kaukaze, krymská vojna
– Založil školu pre roľníckej deti – osvetová vzdelávaciu činnosť
– Zlo v spoločnosti – iba morálnym prerodom každého človeka
– Jeho učené a smer na tomto učenie založený – tolstojovství
Inšpirácia daným literárnym dielom
– M. Dostojevskij – podobné romány
– H. Ibsen – dráma
– G. Flaubert – pani Bovaryová
– Kniha sa stala predmetom pre skúmanie pre: literátov, sociológmi a filozofmi
filmové adaptácie
- 1935 Anna Karenina Americký film. Réžia: Clarence Brown
- 1948 Anna Karenina Anglický film. Réžia: Julien Duvivier
- 1961 Anna Karenina Anglický televízny film. Réžia: RudolphCartier
- 1967 Anna Kareninová Ruský film. Réžia: Alexandr Zarchy
- 1985 Anna Karenina Americký televízny film. Réžia: Simon Langton
- 1997 Anna Kareninová Americký film. Réžia: Bernard Rose
- 2000 Anna Karenina Anglický televízny seriál. Réžia: David Blair
Literárna kritika
– Odmietnutá prvým vydavateľom, o jej význame bola vedená polemika
– Jedno z najpopulárnejšie dielo na svete, skvelá kritika
– Čitatelia si buď toto dielo zamilujú alebo ho nedočítajú
Porovnanie
Anna Kareninová x Ema Bovaryová
Pochádzala z bohatej vyššej vrstvy – vyrastala v kláštore
Štýl:
Anna: Aj napriek tomu, že bola bohatá, chodila sporo, jednoducho oblečená (nijak moc sa nefintila)
Ema: chcela byť bohatá, chcela nosiť bohato zdobené šaty, chodiť nakupovať
Obaja manželia neboli často doma Annin – vysoko postavený úradník, Emin – doktor
Opustili mužov:
Anna: z naozajstnej lásky, ktorá ju chýbala – milovala Vronského, ale k svojmu mužovi mala veľkú úctu, hanbila sa za svoj vzťah
Ema: často čítala romány, chcela muža – čo ju modré z neba znesie, nemala k nemu veľkú úctu, pohŕdala ním
Deti:
Anna – mala chlapčeka – bolo pre ňu ťažké vzdať sa ho, milovala ho (neskôr sa ju narodila i dievčatko)
Ema: mala dievčatko, ale chlapčeka (aby sa ním mohla chváliť) – nemala ju teda toľko rada, vychovávala ju len z povinnosti
Pohľad na svet:
Anna: realistická, mala usporiadaný život, rodina bola to najdôležitejšie
Ema: žila stále ako v románe, ako ako vo sne, bola unáhlené
Samovražda:
Anna: skočila pod vlak
Ema: vypila jed
—————————————————————————
◆ Stiahnuť prácu v PDF ◆ ◆ Upozorniť na chybu ◆
—————————————————————————