Kniha: Alkoholy
Autor: Guillaume Apollinaire
Zaslal(a): Nicolee
Úvod
Guillaume Apollinaire je prelomovým básnikom nielen svojej doby, ale aj čo sa celkové literárnej histórie týka. Je považovaný za zakladateľa modernej francúzskej poézie a vo svojich dielach používa princípy dosiaľ nepoznané. Ovplyvnil mnoho autorov, smerov a diel.
Apollinaire žil a tvoril v dobe veľkých zmien a to nielen v spoločenskom živote, ale aj v literatúre. Veľkým vplyvom sa stala vojna, ktorú si aj on sám prežil. Ľudia sa zmenili, rovnako ako doba, v ktorej žili a všetky tieto zmeny sa prejavili aj v literatúre. Autori začínajú experimentovať a vznikajú nové smery.
Medzi tie patrí napríklad kubizmus a futurizmus, ktorých spojenie je typické pre diela Guillauma Apollinaira. Vo svojej seminárnej práci sa zameriam na to, čo z Apollinairova diela je tak prelomové, aké postupy používal, čo vo svojej literatúre objavil. Ako už viem, priniesol do literárneho sveta mnoho inovácií, ako sú kaligramy, vlastné experimenty. Zistím, aké ďalšie metódy sú mu vlastné. Čerpať budem prevažne z knihy Alkoholy života, ktorá je nielen zbierkou básní zo skutočnej zbierky Alkoholy, ale sú v nej obsiahnuté aj mnohé kaligramy a nechýba ani Apollinairova biografie a komentáre od ďalších autorov o jeho osobe. V časti, kde popíšem literárne kontext a experimentálne štýly, ktoré vznikali v Apollinairově dobe, predpokladám, že budem čerpať z internetu.
Literárne kontext
Počiatok 20. storočia je v spoločnosti obdobím veľkých zmien. Zážitky a pocity ľudí z 1. svetovej vojny sa zrkadlí nielen v literatúre, ale takmer vo všetkých oblastí kultúry, umenia, vedy a celkového myslenia ľudí. V literatúre sa objavuje veľké množstvo nových smerov, ktoré majú spoločné predovšetkým experimenty (s formou, štýlom, jazykom, dejom, …) a témy (časté sú pocity márnosti, strach, beznádej, uponáhľanosť doby, vojna, ľudská komunikácia).
Medzi nové smery patrí napríklad:
Avantgarda
Zhrňujúci smer, pod ktorý patrí väčšina ďalších novo vzniknutých. Popiera tradície a konvencie a podporuje spoločenskú revoltu. Hlavným znakom je experiment a hľadanie nových foriem umenia. Avantgarda sa prejavuje takmer vo všetkých umeleckých odvetviach – vo fotografii, filmu, maľbe, literatúre alebo napríklad divadle. Avantgardný umelci často tiahnu k extrémistickým politickým hnutiam.
Expresionizmus
Vznikol ako kontrast k impresionizmu a naturalizmu v Nemecku. Oproti týmto smerom odmietol zobrazovať veci reálne a zameriaval sa predovšetkým na dojmy. Často sa objavovali dojmy z vojny, výhradne negatívne. Z rovnakých základov vychádza vo Francúzsku aj fauvizmus.
Kubizmus
Smer, ktorý predmet svojho umenia zobrazuje z mnohých geometrických uhlov. Najznámejším maliarskym predstaviteľom je Pablo Picasso, s ktorým sa počas svojho života Apollinaire stretáva, čo veľmi ovplyvní jeho tvorbu. Práve Apolliaire je jedným z prvých básnikov, ktorý tento smer premieta do literatúry a to predovšetkým v spojení s futurizmom.
Futurizmus
Futurizmus odmieta tradície a doterajšie zavedené hodnoty. Ospevuje novú, rušnú, dynamickú, uponáhľanú dobu plnú nových technológií.
Dadaizmus
Dada vznikol vo Švajčiarsku opäť ako reakcia na hrôzy vojny. Vyjadruje strach, ale bez žiadneho východiska. Pre diela je charakteristická úplná nezmyselnosť, nerozumovosť, ignorancia estetiky a všetkých pravidiel. Maliarskym predstaviteľom je napríklad Salvador Dalí a literárnom Tristan Tzara.
Vitalismus
Po návrate z vojny mala spoločnosť nutkanie vytvoriť proti nej rôzne druhy protestov. VITALIS k tomu ale vyjadrujú aj radosť zo života. Z prostého rutinného života, ktorého si po prežitie hrôz na vojnovom poli váži. Medzi predstaviteľa patrí napríklad Jiří Wolker, Fráňa Šrámek, Stanislav Kostka Neumann.
Medzi ďalšie štýly patrí napríklad kubofututizmus, spájajúcej kubizmus a futurizmus a typický hlavne pre Apollinaira. Ďalej surrealizmus, zdôrazňujúce podvedomie autorov, zachytávajúce sny, myšlienky, predstavy, halucinácie a ďalšie.
Autori sa ovplyvňovali navzájom, pretože spolu často boli v blízkom kontakte. V Paríži napríklad existovala tzv. Montparnasská umelecká komunita, do ktorej okrem Apollinaira patril aj Pablo Picasso, Max Jacob, André Breton, André Derain, Jean Cocteau, Marc Chagall, Marcel Duchamp a ďalšie.
Guillaume Apollinaire
Básnik a dramatik poľského pôvodu sa narodil roku 1880 v Ríme. Vlastným menom Wilhelm Albert Wladimir Alexandre Apollinairis de Kostrowicki prežil väčšinu života v Paríži. Bojoval v prvej svetovej vojne, kde bol ale zranený a musel sa stiahnuť z frontu. Staral sa v odboru o styk s tlačou a bol povýšený na poručíka. Za svoj život založil niekoľko časopisov, napríklad Ezopovu hostinu, Parížskej večery, Moderné literatúru a Imoralistickou revue. Vytvoril medzník v histórii literatúry a to predovšetkým v poézii, ktorú podľa názorov mnohých autorov výrazne zmenil a ovplyvnil. Dal základ novým štýlom a inšpiroval mnoho ďalších spisovateľov.
Dielo
Apollinaire je považovaný za zakladateľa modernej francúzskej poézie. V jeho literatúre možno rozpoznať ovplyvnenie kubizmom. Ten prenáša ako jeden z prvých i do literatúry a to formou kaligramov. Jedná sa o básne, ktorých verše tvoria obrazce, ktoré korešpondujú s témou básne a spoločne spolu tvoria celok. Vo svojich dielach ďalej využíva dynamiky, voľných asociácií a polytematickosti. V jeho básňach sa často prelínajú línie času, priestoru alebo sna a reality. Vynecháva interpunkciu a experimentuje s formou napríklad svojimi kaligramy.
Medzi najvýznamnejšie diela patrí básnická zbierka Alkoholy a z nej predovšetkým báseň Pásmo, Kaligramy a Prsníky Tiréziovy.
Alkoholy
Alkoholy sú básnická zbierka 45 básní. Hlavnými motívmi sú asociácie. Apollinaire používa voľný prúd predstáv, pocitov a úvah. Polytematismus sa tu často objavuje aj v rámci jednotlivých krátkych básní. Aby vyjadril dynamiku a uponáhľanosť doby, nabaľuje na seba témy takmer do podoby koláže, čo bolo tiež jednou z kubistických literárnych metód. Pracuje s kontrasty a nadsádzkou. Často mení aj priestorové línie a môže byť pre čitateľa ťažké sa v básni zorientovať.
Prvá básní, ktorá je zároveň aj jedna z autorových najznámejších, je Pásmo. Táto báseň dala za vznik pásme ako literárnemu štýlu. Ide o samovoľný prúd myšlienok. V Apollinairově básni sa tak dá nájsť veľa rôznych motívov a nálad, z ktorých sa písaním dostával. V tejto básni sa dá dobre ukázať na časté menenie miest. V jednej chvíli sa autor nachádza v Prahe, krátko na to už v Marseille, Ríme, Amsterdame, Paríži. Tiež si tu môžete jednoducho všimnúť nabaľovanie tém. Báseň je písaná kompletne bez interpunkcie, k tomu sa Apollinaire vyjadril takto:
„Interpunkčné som zrušil, pretože sa mi zdala zbytočná, a zbytočná skutočne je, rytmus sám a Veršová predel, toť skutočná interpunkcia, a nie je potrebné iné.“
Verš je voľný, ktorý sa ale občas strieda s veršom združeným. V Pásme nie je k nájdeniu mnoho figúr, občas sa ale vyskytne personifikácia, metafora, hyperbola, anafory alebo inverzie.
Ďalšími básňami zo zbierky Alkoholy sú napríklad: Most Mirabeau, Dom mŕtvych, Ženy, Cestovateľ, a mnoho ďalších. Ostatné autori označili vydanie zbierky Alkoholy ako udalosť, od ktorej počítame letopočet nového básnictva. Apollinaire ovplyvnil nielen francúzskej a svetovej spisovateľa. Osobne sa stretol aj s Karlom Čapkom, ktorý následne prekladal jeho dielo. Ďalej inšpiroval napríklad Vítězslava Nezvala v jeho básni Edison alebo Jiřího Wolkera vo Svätom kopčeku.
Kaligramy
Básnická zbierka Kaligramy bola ďalším zlomovým Apollinairovým dielom. Kaligram ako taký je báseň, ktorej verše sú usporiadané typograficky do určitého obrazca. Apollinaire je tvoria ako maľby, želá si, aby sa vnímali nie ako texty, ale aby ich človek vstrebal jediným vnemom, ako napríklad plagát. Forma obrazce korešponduje s textom a navzájom si dodávajú zmysel, ktorý by osamotene chýbala. Tu sa prejavuje ovplyvnenie Apollinairovým stretnutím s Pablom Picassom a vplyv kubizmu. Kaligramy sú kubofuturistickými básňami. Medzi kubistické prvky patrí asociácie, skladanie slov a forma. Medzi futuristické prvky patria predovšetkým dynamika (dosiahnutá odstránením interpunkcia, veršami samotnými, využitím apostrof a anafory). V tejto zbierke autor ďalej využíva aj svoje typické metódy voľného prúdu myšlienok, čo dalo za vznik surrealizmu, ktorý Apollinaire ako prvý pomenoval vo svojom diele Prsníky Tiréziovy.
Jazyk sa oproti predchádzajúcim dielom líšia. Stáva sa hovorovým až vulgárnym a rovnako tak aj témy básní sa zevšedňují. Apollinaire sa v kaligramov nebál ani sexuálnych motívov.
Básne bývajú rozsahovo krátke a ich oznámenia sa tak často stáva heslovitým, stručným. Autor ale majstrovsky zvláda vložiť veľké významy do tak krátkeho textu. Medzi najznámejšie kaligramy sa radí dielo Eiffelka, ktoré od rozsahu pár veršov povzbudzuje Paríž, Francúzsko a rodný jazyk na úkor Nemecka. Témy súvisiace s vojnou, ktorú Apollinaire prežil na vlastnej koži, sa v jeho dielach objavujú pomerne často.
Ďalšie kaligramy v zbierke sú napríklad Príroda, Srdce a koruna, Zrkadlo, Prší, Vodotrysk,
Kaligramy boli vydané až po Apollinairově smrti a ovplyvnili mnoho ďalších autorov. Medzi tie patrí napríklad Jaroslav Seifert, ktorý podľa Apollinairova vzoru vytvoril vlastnú kaligram – Počítadlo.
„Umenie má byti tvorbou a nie napodobňovaním; umenie začína, kde končí imitácia; až po naše dni bolo umenie parazity skutočnosti, ale nová báseň musí byť sama sebe sujet. “
To vyhlásil Apollinaire a skutočne sa mu tak podarilo aj urobiť. Aj keď zomrel skôr, než sa všetko svoje slávy mohol dožiť, jeho dielo bolo a je pripomínané mnohými veľkými básnikmi a spisovateľmi ako prelomové. V každom svojom diele vytvoril niečo nové, dosiaľ nevídaného, čo inšpirovalo budúce generácie v rozkvete poézie.
Záver
Apollinaire bol vskutku inovatívnym autorom. Priniesol do literatúry mnoho nových metód, postupov a pojmov. Napríklad pásmo, kaligramy, metódu asociáciou a voľného toku myšlienok, zmazanie interpunkcie, kubizmus a kubofututizmus, polytematickosť, surrealizmus. Všetky tieto pojmy mu môžeme prisudzovať a týmto naozaj ovplyvnil literatúru ako veľký básnik, ako som zistila prečítaním komentárov rôznych autorov v knihe Alkoholy života, ktorú som spomínala v úvode a tiež prečítaním niekoľkých článkov na internete. Informácií o Apollinairově živote som ale mnoho nenašiel. Predpokladám, že je to preto, že jeho život bol krátky (zomrel v 38 rokoch) a v čase jeho života sa spisovatelia oslobodili od zapisovanie histórie a reálnych udalostí.
—————————————————————————
◆ Stiahnuť prácu v PDF ◆ ◆ Upozorniť na chybu ◆
—————————————————————————