Kniha: Ako som stretol ryby
Autor: Ota Pavel
Přidal(a): lachtan
Ota Pavel (1930 – 1973)
Narodil sa v Prahe ako tretí, najmladší syn židovského obchodného cestujúceho Lea Poppera. Veľmi sa zaujímal o šport. Počas druhej svetovej vojny, po transporte jeho otca a oboch starších bratov Jiřího a Huga do koncentračného tábora, žil sám s matkou, ktorá nebola židovského pôvodu, v Buštěhrade na Kladensku. Mladý Ota krátko pracoval aj ako baník. Po skončení vojny sa vrátili živí jeho bratia aj otec. Absolvoval obchodnú a jazykovú školu, ale maturitu zložil až v roku 1960 na Strednej škole pre pracujúcich.
Pri zimnej olympiáde v Innsbrucku (1964) u neho prepukla vážna duševná choroba (zrejme maniodepresivná psychóza), v dôsledku ktorej sa pokúsil podpáliť statek nad Innsbruckom. Kvôli tejto chorobe odišiel roku 1966 do invalidného dôchodku. Niekoľkokrát pobýval v psychiatrických liečebniach a zomrel predčasne na srdcový infarkt vo veku nedokončených 43 rokov v rodnej Prahe. Je pochovaný na židovskom cintoríne v Prahe-Strašniciach vedľa svojho otca.
Dielo
- Ota Pavel preslávil knihami dvoch typov – poviedkami so športovou tematikou a poviedkami z kraja svojho detstva – Křivoklátska. K miestam okolo pravidelného prievozu v Luhu u Branova, hospôdky U Rozvědčíka a okolo kouřimeckého prievozu. K rieke Berounce a rybolovu mal silný citový vzťah, a to sa v jeho poviedkach plne odrazilo. Možno preto sa dnes hovorí o týchto miestach ako o kraji Oty Pavla.
Nejdriv vychádzajú knihy zo športového prostredia:
Dukla medzi mrakodrapmi, Plná bedna šampaňského, Cena víťazstva, Pohár od pánaboha, Syn celerového kráľa. - Piata kniha športových príbehov – Pohádka o Raškovi vychádza až po jeho smrti v roku 1974.
- V roku 1971 vydali v Československom spisovateľovi prvú autobiografickú knižku – Smrť krásnych srnček.
- Druhá vychádza až roku 1974 v Mladé fronte a volá sa Jak jsem potkal ryby .
- Okrem slávnych poviedkových kníh je Ota Pavel autorom rozhlasovej dramatizácie svojej poviedky Omyl televíznych scenárov, Kladno háže, Alfréd Jindra, Pohár za prvú poločas a filmového scenára Posledná etapa . S Arnoštom Lustigom napísal predmluvu k fotografickej publikácii Tretia celoštátna spartakiáda, je autorom úvodu k fotografiám Viléma Heckela Hory a ľudia. Je zastúpený v knihe O rybároch a pre rybárov.
- Po smrti O. Pavla vyšla celá rada výberov z jeho diela. Medzi tie najlepšie patria: 1977 Fialový poustevník, 1985 Zlatí úhoria, 1989 Výstup na Eiger, 1994 Jak šiel tato Afrikou.
Rozbor: Ako som stretol ryby (1974)
Literárna forma, druh a žáner:
- Próza, epika, súbor poviedok.
Myšlienka diela:
- Odpojiť sa od starostí a problémov a myslieť na prírodu, na detstvo a na okamihy, ktoré dávajú životu zmysel a pohladí na dušu.
Námet:
- Kniha je osobitým druhom autobiografie. Vznikla v posledných rokoch jeho života, ktorý predčasne skončil roku 1973, a vyšla posmrtne nasledujúceho roku. Je rozdelená na tri oddiely nazvané Detstvo, Odvážny mladý muž a Návraty, ktoré majú dohromady viac ako dvadsať kapitol.
- Väčšina dejov sa týka rybárčenia; vypovedá o autorovom vzťahu k rybám, riekam a prírode.
Motívy:
- Sumec, hostinec, griotka, kožuch, šaty.
Kompozícia:
- Chronologická kompozícia
- Text rozdelený na odseky.
Vyprávač:
- Vyprávanie v ich-forme
- Vyprávačom je Ota Pavel vzpomínajúci na svoje detstvo = personálny vyprávač
- Prevádza pásmo vyprávača (nad priamou rečou), dialóg tatíka a hostinského
Znaky:
- Súbor autobiografických poviedok z autorovho mládia, ktoré majú spoločnú záľubu v lovení rýb a láske k prírode, ktorá autora sprevádzala odmalička až do smrti
- Jazyk hovorový
Postavy
- Hlavná postava:
-
- Ota Pavel – Žid, milovník prírody, rybár
- Vedľajšie postavy:
-
- Hugo, Jiří – starší bratia Oty, tiež vášniví rybári
- Tatínek – Žid, rybár
- Maminka Herma – nežidovského pôvodu
- Prošek – strýko Oty
- Záruba – porybný, hodný človek, ale hrá na zlého, aby mal pokoj od Nemcov
- Dlhý Honza – kamarát Oty, pekný, má úspech u žien
- Boleslaw Romanowski – Poliak, bol veliteľom ponorky počas vojny, veľmi statočný
Časopriestor:
- Príbeh sa odohráva vo stredných Čechách, v Buštěhrade; v dobe života Oty Pavla (od druhej svetovej vojny).
Obsah (dej) diela:
Otov tatínek je vášnivý rybár, čomu sa naučí aj jeho synovia. Najmladší Ota je ale bratmi odstrkovaný. Strýko Prošek mu hovorí Prdelka. Ota si myslí, že ho nemá rád. Strýko mu však zhotoví prvú prút a Ota chytí svoju prvú rybu. Starší bratia ho vezmú medzi seba. Všetci chodia rybáriť, Ota najradšej do Starého rybníka v Buštěhrade.
Keď vypukne vojna, otec a dvaja starší synovia sú odvedení do koncentračných táborov. Ota je malý, preto ho neodvedli. Zostáva sám s maminkou a aby sa uživili, chodia pytlačiť k rybníkom. Jedného dňa je pričinený a hrozí mu veľké nebezpečenstvo; uteká. Chytne ho porybný Záruba a Ota si myslí, že ho chce zbiť alebo zabiť. Porybný mu však povie, aby hodne kričal, aby si Nemci mysleli, že je bitý. Vo skutočnosti mu však nič neudelá a vlídne s ním zachádza.
Keď Hugo odchádzal do koncentrák, poradil Otovi, že vo Koníčkovickom mlyne je jeden starý kapor. Hugo totiž dávno slúžil v tomto mlyne a kapra schoval na miesta, kde nie je vidno. Ota sa teda vydá na cestu a príde do mlyna. Mlynár mu povie, že v jeho rybníku nič neuloví. Ale ak už niečo uloví, je to jeho. Ota nájde starého kapra, spolu s mlynárom ho vyloví, ale mlynár mu ho seberie a Ota musí ísť domov s prázdnou. Po vojne sa Jirka, Hugo aj tatínek vrátia z koncentrákov. Ota je už mladý muž, ale stále miluje prírodu, rybníky, rieku Berounku, ako keď bol malý chlapec. S kamarátom Dlhým Honzom prejíždia Vltavu na kánoi. Dlhý Honza sa od Oty naučí rybáriť. Zažijú spolu mnoho dobrodružstiev, dostanú sa do mnohých neprijemných situácií, ale zo všetkých šťastne vyviaznú, hlavne vďaka Honzovej výrečnosti a fľaši Becherovky, ktorou je možné uplatiť aj hliadku vod.
Ota v dospelosti hodne cestuje a rybári po celom svete. Napríklad sa vydá na ryby v ponorke. Tam spozná pana Romanowského, ktorý ho sprevádza. Pan Romanowski sa mu zdá ako „kancelárska myš, z ktorej urobili postupom času a protekcie admirála“, ale neskôr zistí, že to bol veľmi statočný bojovník počas vojny a ľutuje, že sa tak unáhlil, keď si o ňom myslel zlé veci. Ota sa ožení s Verou a vydajú sa do Bulharska k Čiernemu moru. Tam Ota poprvé loví dravé ryby palamidy.
Keď už sú všetci bratia ženatí a v strednom veku, jazdia spolu na ryby a užívajú si pohody. Bratia si medzi sebou báječne rozumejú, aj keď si niekedy trochu vzájomne závidia, keď niekto uloví väčšiu rybu. Jirkovi sa podarilo chytiť jeho životný úlovok, obrovského kapra, ktorým sa chlúbil všetkým známym. Bol na seba veľmi hrdý.
Ota chce urobiť svojmu tatínkovi radosť k narodeninám. Vie, že tatínkovým snom je uloviť zlaté úhoria. To sú malé úhorie, ktoré sa vyskytujú vo veľkom počte. Otovi sa podarí zlaté úhoria uloviť, nechá ich vyudiť a dá ich tatínkovi ako predkrm svätečného narodeninového jedla. Tatínek sa rozplače radosťou, ale keď do úhoria kúsne, zistí, že je presolené. Ota si však nikdy neuvedomil, ako mu bol tatínek vďačný a ako na neho bol hrdý. Tatínek nalovil postupne jedenásť úhorí a všetky pripravil na másle pre Ota. To bola odmena za jeho darček. Potom zomrel.
Ota Pavel trpel duševnou chorobou. Na zimnej olympiáde v Innsbrucku zapálil sedliacke stavenie. Strávil päť rokov v liečebni pre duševne chorých. Rád vzpomínal na svoje detstvo, na vodu, na ryby, na prírodu…
Citácia
„Vrátil som sa a našiel maminku stále u tých hŕbkov. Ruce mala zaborené v hromade hŕbkov a po tvári jej tekli slzy. „Prečo plačeš, maminko?“ „Keď je veľa húb, bude vojna!“ „To je poviera, maminko.“ „Hovorila to teta Karolína. Pred prvou svetovou vojnou prý takto tiež rástli. Tisíce bielych húb. A potom bola skoro bieda a núdza.“ Ďalší rok nás zobrali Nemci.“