Kniha: Jak jsem potkal ryby
Autor: Ota Pavel
Zaslal(a): lachtan
Ota Pavel sa narodil v Prahe ako tretí, najmladší syn židovského obchodného cestujúceho Lea Poppera. Veľmi sa zaujímal o šport. Za druhej svetovej vojny, po transporte jeho otca a oboch starších bratov Jiřího a Huga do koncentračného tábora, žil sám s matkou, ktorá nebola židovského pôvodu, v Buštěhrad na Kladensku. Mladý Ota krátko pracoval aj ako baník. Po skončení vojny sa vrátili živí jeho bratia i otec. Absolvoval obchodné a jazykovú školu, ale maturitu zložil až v roku 1960 na Strednej škole pre pracujúcich.
Pri zimnej olympiáde v Innsbrucku (1964) u neho prepukla vážna duševná choroba (zrejme maniodepresívna psychóza), v dôsledku ktorej sa pokúsil podpáliť statok nad Innsbruckom. Kvôli tejto chorobe odišiel roku 1966 do invalidného dôchodku. Niekoľkokrát zdržiaval v psychiatrických liečebniach a zomrel predčasne na srdcový infarkt vo veku nedožitých 43 rokov v rodnej Prahe. Je pochovaný na židovskom cintoríne v Prahe-Strašniciach vedľa svojho otca.
Dielo
Ota Pavel preslávil knihami dvojakého typu – poviedkami so športovou tematikou a poviedkami z kraja jeho detstva – Křivoklátska. K miestam okolo prievozu v Luhu u Branov, krčmičky U Rozvědčíka a okolo kouřimeckého prievozu. K rieke Berounke a rybolovu mal silný citový vzťah, a to sa v jeho poviedkach plne odrazilo. Možno preto sa dnes hovorí o týchto miestach ako o kraji Ota Pavla.
Najskôr vychádzajú knihy zo športového prostredia:
Dukla medzi mrakodrapy, Plná bedna šampanského, Cena víťazstvo, Pohár od pána boha, Syn zelerového kráľa.
Piata kniha športových príbehov – Rozprávka o Rask vychádza až po jeho smrti v roku 1974.
V roku 1971 vydali v Československom spisovateľmi prvej autobiografickú knižku – Smrť krásnych srncov.
Druhá vychádza až roku 1974 v Mladej fronte a volá sa Ako som stretol ryby.
Okrem slávnych poviedkových kníh je Ota Pavel autorom rozhlasové dramatizácie svoje poviedky Omyl televíznych scenárov, Kladno hádže, Alfréd Jindra, Pohár za prvý polčas a filmového scenára Posledná etapa. S Arnošt Lustig napísal predslov k fotografickej publikácii Tretia celoštátnej spartakiáda, je autorom úvode k fotografiám Viliama Heckel Hory a ľudia. Je zastúpený v knihe O rybároch a pre rybárov.
Po smrti O. Pavla vyšla celá rada výborov z jeho diela. Medzi tie najlepšie patrí: 1977 Fialový pustovník, 1985 Zlatí úhory, 1989 Výstup na Eiger, 1994 Ako išiel otec Afrikou.
Ako som stretol ryby je kniha spisovateľa a novinára Oty Pavla z roku 1974. Väčšina deja sa týka rybárčenie; vypovedá o autorovom vzťahu k rybám, riekam a prírode.
Kniha je osobitým druhom autobiografie. Vznikla v posledných rokoch jeho života, ktorý predčasne skončil roku 1973, a vyšla posmrtne nasledujúceho roka. Je rozdelená na tri oddiely nazvané Detstvo, Odvážny mladý muž a Návraty ktoré majú spolu cez dve desiatky kapitol.
Znaky:
- súbor autobiografických poviedok z autorovho mladosti, ktoré majú spoločnú záľubu v lovenie rýb a lásku k prírode, ktorá autora sprevádzala odmalička až do smrti
- jazyk hovorový
Príbeh sa odohráva: v stredných Čechách, v Buštěhrad; v dobe života Otu Pavla (od druhej svetovej vojny)
Hlavná postava:
Ota Pavel – Žid, milovník prírody, rybár
Vedľajšie postavy:
Hugo, Jiří – starší bratia Ota, tiež vášniví rybári
Otecko – Žid, rybár
Mamička Herma – nežidovského pôvodu
Prošek – strýko Ota
Záruba – porybný, hodný človek, ale hrá na zlého, aby mal pokoj od Nemcov
Dlhý Honza – kamarát Ota, pekný, má úspech u žien
Boleslaw Romanowski – Polák, býval veliteľ ponorky za vojny, veľmi statočný
Otov otecko je vášnivý rybár, čomu sa naučia aj jeho synovia. Najmladšia Ota je ale bratmi odstrkovaný. Strýko Prošek mu hovorí Zadoček. Ota si myslí, že ho nemá rád. Strýko mu ale zhotoví prvá prút a Ota chytí svoju prvú rybu. Starší bratia ho vezmú medzi seba. Všetci chodia rybárčiť, Ota najradšej do Starého rybníka v Buštěhrad.
Keď vypukne vojna, otec a dvaja starší synovia sú odvedení do koncentračných táborov. Ota je malý, preto ho neodviedli. Zostáva sám s mamičkou a aby sa uživili, chodí pytliačiť k rybníkom. Raz je pristihnutý a hrozí mu veľké nebezpečenstvo; uteká. Chytí ho porybný Záruba a Ota si myslí, že ho chce zbiť alebo zabiť. Porybný mu ale povie, aby veľa kričal, aby si Nemci mysleli, že je bit. V skutočnosti mu ale nič neurobí a vľúdne s ním zaobchádza.
Keď Hugo odchádzal do koncentráku, poradil Otovi, že v Koníčkovic mlyne je jeden starý kapor. Hugo totiž skôr slúžil v tomto mlyne a kapra schoval do miest, kde nie je vidieť. Ota sa teda vydáva na cestu a príde do mlyna. Mlynár mu povie, že v jeho rybníku úlovok je nulový. Ale ak uloví, je to jeho. Ota nájde starého kapra, spolu s mlynárom ho vyloví, ale mlynár mu ho zoberie a Ota musí ísť domov s prázdnou. Po vojne sa Jirka, Hugo aj otecko vracia z koncentrákov. Ota je už mladý muž, ale stále miluje prírodu, rybníky, rieku Berounku, ako keď bol malý chlapec. S kamarátom Dlhým Honzom prechádza Vltavu na kanoe. Dlhý Honza sa od Ota naučí rybárčiť. Zažijú spolu mnoho dobrodružstiev, dostanú sa do mnohých nepríjemných situácií, ale zo všetkých šťastne vyviaznu, hlavne vďaka Honzovom výrečnosti a fľaši Becherovky, ktorú možno podplatiť aj strážcu vôd.
Ota v dospelosti veľa cestuje a rybárči po celom svete. Napríklad sa vydá na ryby v ponorke. Tam spozná pána Romanowského, ktorý ho sprevádza. Pán Romanowski sa mu zdá ako „kancelárska myš, z ktorej spravili postupom času a protekcie admirála“, ale neskôr zistí, že to bol veľmi statočný bojovník za vojny a ľutuje, že sa tak unáhlil, keď si o ňom myslel zlé veci. Ota sa ožení s Věrou a vydávajú sa do Bulharska k Čiernemu moru. Tam Ota prvýkrát lovia dravé ryby Palamidi.
Keď už sú všetci bratia ženatí a v strednom veku, jazdí spolu na ryby a užívajú pohody. Bratia si medzi sebou výborne rozumejú, aj keď si niekedy málinko vzájomne závidia, keď niekto uloví väčšiu rybu. Jirkovi sa podarilo chytiť jeho životný úlovok, obrovského kapra, s ktorým sa chválil všetkým známym. Bol na seba veľmi pyšný.
Ota chce urobiť svojmu oteckovi radosť k narodeninám. Vie, že tatíkovým snom je uloviť zlaté úhora. To sú malí úhory, ktorí sa vyskytujú vo veľkom počte. Otovi sa podarí zlaté úhora uloviť, nechá ich vyúdiť a dá ich oteckovi ako predjedlo sviatočného narodeninového jedla. Otecko sa rozplače radosťou, ale keď do úhora uhryzne, zistí, že je presolené. Ota si ale nikdy neuvedomil, ako mu bol otecko vďačný a ako na neho bol pyšný. Otecko teraz chytili postupne jedenásť úhorov a všetky pripravil na masle pre Otu. Bola to odmena za jeho darček. Potom zomrel.
Ota Pavel trpel duševnou chorobou. Na zimnej olympiáde v Innsbrucku zapálil sedliackej stavení. Strávil päť rokov v liečebni pre duševne chorých. Rád spomínal na svoje detstvo, na vodu, na ryby, na prírodu …
Myšlienka diela:
Odpútať sa od starostí a problémov a myslieť na prírodu, na detstvo a na okamihy, ktoré dávajú životu zmysel a pohladí na duši.