Ruský romantický básnik, prozaik a dramatik, považovaný za jedného z najvýznamnejších predstaviteľov ruskej literatúry 19. storočia. Jeho dielo, poznačené romantizmom a byronovským individualizmom, reflektuje tragický osud jednotlivca v konflikte so spoločnosťou a hľadanie zmyslu života.
📝 Život
Michail Jurjevič Lermontov sa narodil v Moskve v šľachtickej rodine. Jeho detstvo bolo poznačené skorou stratou matky a komplikovaným vzťahom s babičkou, ktorá ho vychovávala. Dostalo sa mu výborného vzdelania, študoval na Moskovskej univerzite, ale štúdium nedokončil kvôli účasti na študentských protestoch. Následne sa rozhodol pre vojenskú kariéru a vstúpil do gardovej jazdeckej školy v Petrohrade. Literárnu dráhu začal už počas štúdií, k jeho prvým dielam patria básne ovplyvnené Puškinom a Byronom. Jeho prvá publikovaná báseň vyvolala značný ohlas, ale aj kritiku pre svoju romantickú a melancholickú náladu. Po Puškinovej smrti v súboji napísal Lermontov báseň „Smrť básnika“, v ktorej obvinil aristokraciu z jeho smrti a kritizoval spoločenské pomery v Rusku. Táto báseň mu priniesla slávu, ale aj vyhnanstvo na Kaukaz. Kaukazské prostredie s jeho divokou prírodou a hrdými obyvateľmi silne ovplyvnilo Lermontovovu tvorbu. Inšpirovalo ho k napísaniu románu „Hrdina našej doby“, ktorý je považovaný za jedno z najvýznamnejších diel ruskej prózy. Román rozpráva príbeh Pechorina, mladého a rozčarovaného šľachtica, ktorý hľadá zmyslu života. Pechorinova postava, plná protikladov a vnútorných konfliktov, sa stala prototypom „zbytočného človeka“, typického pre ruskú literatúru 19. storočia. Po návrate z prvého vyhnanstva sa Lermontov opäť dostal do konfliktu s vrchnosťou a bol znovu poslaný na Kaukaz. Tam sa zapojil do vojenských operácií a preukázal svoju statočnosť. Jeho vojenská kariéra však bola krátka. V roku 1841 sa Lermontov dostal do sporu s ďalším dôstojníkom a bol vyzvaný na súboj. V súboji bol smrteľne zranený a zomrel vo veku 26 rokov. Jeho tragická smrť, podobne ako Puškinova, šokovala ruskú verejnosť a posilnila jeho legendu romantického hrdinu a génia, ktorého život bol predčasne ukončený. Lermontovova tvorba, hoci nie rozsiahla, mala obrovský vplyv na ruskú literatúru. Jeho básne, prózy a drámy sa vyznačujú hĺbkou psychologického ponoru, reflexiou spoločenských problémov a originálnym jazykom, ktorý spojuje romantickú patetiku s realistickým zobrazením skutočnosti. Jeho dielo je stále aktuálne a oslovuje čitateľov svojou nadčasovou tematikou a silným emocionálnym nábojom. Kaukaz sa pre neho stal symbolom slobody a úniku pred obmedzeniami spoločnosti, zároveň aj miestom, kde sa stretávajú rôzne kultúry a kde sa odohrávajú dramatické konflikty. V jeho tvorbe sa prelína romantická idealizácia s realistickým zobrazením reality, tragický osud jednotlivca s kritikou spoločenských pomerov.
✍️ Charakteristika a štýl tvorby
Lermontovova tvorba je charakteristická romantickým individualizmom, byronovským hrdinom a reflexiou tragického osudu jednotlivca v konflikte so spoločnosťou. V jeho dielach sa prelínajú romantické a realistické prvky, melancholická nálada a kritika spoločenských pomerov. Jeho jazyk je expresívny, bohatý na metafory a obrazy, s dôrazom na psychologické vykreslenie postáv. Diela sú poznačené hĺbkou myšlienok a silným emocionálnym nábojom. V próze sa prejavuje jeho analytický pohľad na ľudskú psychiku, v poézii zase lyrická a melancholická stránka jeho osobnosti. Základným motívom jeho tvorby je hľadanie zmyslu života, konfrontácia ideálov s realitou a osamelosť jednotlivca v nepriateľskom svete.
👥 Literárni súčasníci
Alexander Puškin (Eugen Onegin, Kapitánova dcéra), Nikolaj Vasilievič Gogoľ (Mŕtve duše, Revízor), Ivan Sergejevič Turgenev (Otcovia a deti, Poľovnícke zápisky), Fiodor Michajlovič Dostojevskij (Zločin a trest, Bratia Karamazovovci)