Kniha: Guľôčka
Autor: Guy de Maupassant
Pridal(a): sarzah
Guy de Maupassant
- Významný francúzsky spisovateľ, žurnalista a dramatik.
- Narodený v rodine vidieckej šľachty roku 1850, žil v polovici 19. storočia.
- Študoval právo, ale jeho životná cesta bola plná zvratov a dramatických udalostí.
- Ako mladý muž sa zúčastnil prusko-francúzskej vojny, kde získal množstvo skúseností, ktoré neskôr ovplyvnili jeho literárnu tvorbu. Po vojne získal miesto v ministerstve školstva, kde pracoval niekoľko rokov. Jeho literárny talent však čoskoro pritiahol pozornosť a po mimořádnom úspechu protivojnovej knihy „Kulička“ sa rozhodol venovať iba literatúre a žurnalistike.
- Maupassant bol známy svojím ostrozným vnímaním ľudskej povahy a jeho diela často odrážali temné stránky spoločnosti. Jeho poviedky a romány sa stali veľmi populárnymi a dodnes sú považované za klasiku francúzskej literatúry.
- Bohužiaľ, jeho život nebol bez problémov. Trpel duševnými problémami a po pokuse o samovraždu sa ocitol v ústave pre duševne chorých v Passy u Paríža.
- Tu na konci 19. storočia, v roku 1893, umiera. Jeho odkaz však žije ďalej prostredníctvom jeho literárnych diel, ktoré stále oslovujú čitateľov po celom svete.
Ďalšie diela:
- Ľavá ruka, Na slnci, Miláčik, Príbeh jedného života
Rozbor diela: Guľôčka
ZNAKY/CHARAKTERISTIKA:
- próza – poviedka
- realistická, až naturalistická
- realistický pohľad na dobu, objektivita, kritičnosť
- satira
- príbeh pojednávajúci o tom, že aj prostitútka môže prekonať šľachtu svojimi činmi a charakterom
VYPRAVĚČ
- er-forma, minulý čas
- autorský/vševedúci
- slohový postup vyprávajúci a popisný
JAZYK
- Román je písaný spisovným, pomerne moderným jazykom so častými prirovnaniami a detailnými popismi.
- Občasné sú archaické výrazy, nárečie, odborné výrazy v súvislosti s aktuálnou politickou situáciou a témou vojny (garda, divízia, bonapartista, republikán) a francúzske vlastné mená.
HLÁVNE POSTAVY:
- Alžbeta Roussetová – „Guľôčka“; malá, baculatá, obalená sádrom
ĎALŠIE POSTAVY:
- pán a pani Loiseauovci – majitelia veľkoobchodu s vínom v ulici Grand-Pont; pán je vychytralý a veselý chlapík, hubený s bruchom ako balónik; pani je veľká, silná a rázná
- pán Carré-Lamond – dôstojník Čestnej légie a členom mestského zastupiteľstva
- pani Carré-Lamondová – malinká, milá, pekná
- gróf a grófka de Bréville – gróf Hubert de Bréville je členom mestského zastupiteľstva, v čele vetvy orleánskej
- jeptišky – jedna stará, dolíčkovitá v tvári; druhá slabúčka, pekná,
- demokrat Cornudet – pijan, postrach všetkých úctyhodných ľudí; dobrý chlapík, neškodný a ochotný, staral sa o obranu s neuveriteľným zápalom
- Follenvie – majiteľ hostinca; tlstý astmatický muž
DOBA A MIESTO DEJA:
- Doba: začiatok 19. storočia po Prusko-francúzskej vojne
- Miesto: Francúzsko
OBSAH:
Francúzsko porazené. Po celom Francúzsku sa potulujú zvyšky nemeckých vojsk a ničia všetko, čo im príde do cesty.
Jedného mrazivého zimného rána sa tri bohaté a vážené manželské páry stretávajú v dostavníku do Le Havre, aby sa vyhli nebezpečenstvu, ktoré skýtali Nemci. Spoločne s nimi cestu zdieľajú aj dve jeptišky, pijan a demokrat Cornudet a prostitútka Kulička, ktorú bohaté paničky opovrhujú. Po ceste kočiar zapadá v záväje a doba cesty sa neustále predlžuje. Po ceste nikde nemôžu naraziť na nejaký hostinec a všichni majú hlad, keď náhle Kulička vytiahne koš plný jedla a začne jesť. Jej spolucestujúci sa na ňu žiarlivo dívajú, pretože oni nemajú ani trochu jedla. Kulička sa s nimi podelí. Vtedy všichni zabudnú na to, že je to prostitútka, ktorú opovrhujú.
Večer dostavník zastaví skupinka pruských vojakov a všichni cestujúci sú nútení stráviť noc v nejakom hotýlku, kde je ubytovaný aj nemecký dôstojník, ktorý si ešte ten večer Kuličku vyžiadal, ale Kulička ho odmietla, pretože to je Prušák a ona sa cíti ako vlastenka. Ráno zakázal dôstojník zapriahnúť kone a vyjsť, takže sú všichni nútení ďalej zostať v hotýlku. Večer sa situácia znova opakuje – dôstojník si zase vyžiadal Kuličku, ktorá ho opäť odmietla. Ráno je znova zakázaný odchod. Po niekoľkých dňoch sa situácia vyhrotí, pretože sa cestujúci chcú dostať do Le Havre premlúvajú Kuličku, aby sa dôstojníkovi podvolila, ale tá odmieta. Nakoniec sa druhého dňa podarí grófovi Kuličku prehovoriť (aby sa podvolila dôstojníkovi). Nasledujúce ráno sú kone zapriahnuté a je povolený odchod. Cestujúci nasedajú do dostavníka. Po ceste si začnú cestujúci vybalujú jedlo a jesť. Kulička sa na nich len díva, pretože všetko jedlo zabudla v hotýlku, ale nikto sa s ňou nepodelí, pretože s ňou zase opovrhujú, pretože to je len prostitútka. Príbeh končí tým, že sa Kulička rozbrečí.
CITÁT Z KNIHY:
Guľôčka, ako v spěchu vstávala, nemohla pri tom zmätku ani na nič pamätať; dívala sa rozhorčená na všetky tých ľudí, ako sa živia, a dusila sa zlosťou. Zpočiatku sa v nej všetko búrilo spravodlivým hnevom; ale rozčilenie jej tak stislo hrdlo, že sa ani nevzmohla na slovo. Nikto sa na ňu nepodíval, nikto si na ňu ani nevzpomnel. Cítila, že je bezmocná proti opovržení tých počestných hňupov, ktorí ju napred obetovali a potom odhodili ako nejakú nečistú vec, ktorú už nepotrebujú. Tu si spomenula, ako jej hltavo spolykali celý košík, plný dobrot. Najednou v nej zuřivosť opadla, ako keď praskne príliš napjatá struna; ucítila, že má plač na krajičku. Ze všetkých síl sa snažila prekonať, bránila sa tomu, polykala slzy ako dieťa, ale slzy sa jej tlačili do očí čím ďalej viac a viac, zableskli sa v kútiku víčok, zanedlho jej skanuli z očí dve veľké kapky a stekali sa pomaly po tváriach dolu…
Pani Loiseauová sa pod fúzy vítězoslavne usmiala a zašeptala: „To plače hanbou.“