Zvieracia farma- rozbor (obsah)

rozbor-díla

 

Kniha: Zvieracia farma

Autor: George Orwell

Pridal(a): Stepa, Maru

 

George Orwell (1903 – 1950)

  • Sci-fi, neuvěřitelno.
  • Brit, vlastním jménem Eric Blair.
  • Pochádzal z Indie, ale celý život strávil v Anglicku (v GB novinár, v občianskej vojne v Španielsku).
  • Na východe dielo tajené, odsuzované.
  • Bol ľavicového myslenia.
  • Zomrel na Tuberkulózu.

Jeho tvorba:

  • Politická myšlienka v dielach.
  • Písal prózu a eseje (napr.: Uvnútri veľryby a iné eseje).
  • Písal tiež reportáže.
  • Antiutopický román: 1984 – opäť hrôzy režimu.

 

Absurdná literatúra/dráma

  • Absurdnej dráme viac sedí dráma – na javisku je to lepšie zoskutenelné.
  • Jazyk: nekomunikácia, nelogické, automaty na frázy.
  • Situácia: bezvýchodné, nepochopiteľné, absurdné → zmätok HH.
  • Znehodnotenie komunikácie.

 

Spisovatelia:

  • Samuel Beckett (1906 – 1989)
    • Ír, odišiel do FR, učiteľ aj, novinár
  • Alfred Jarry (1873 – 1907)
    • poviedka, nad ktorou sa nám zastavuje rozum: Kráľ Ubu
    • Kráľ sa zbaví nepriateľov, je zlý. Keď sa ho chcú zbaviť, tak uteká – nový teror, bezvýchodnosť, absurdita.
  • Eugène Ionesco (1912 – 1994)
    • Rumun, žil vo FR, prekladateľ, postavil sa proti okupácii ČSSR v r. 1968. Drámy ešte viac nesrozumiteľné, ako od Becketta
    • dráma: Plešatá speváčka
  • Alain Robbe-Grillet – Absurdný román, antiromán
    • Manifest na nový román – povedal, že by to chcelo písať inak, že je to po stáročia rovnaké
    • v románe nepotrebujeme dej ani psychologické postavy, stačí dokonalý popis vecí, faktov
    • anonymné, bezcharakterné postavy, nevieme o nich nič (pan K, on, oni, …)
    • náhodné časové prelínanie, voľné náväznosti, nelogičnosť
    • často detektívne námety – možnosť pohybu v čase
    • Diela: Žiarlivosť, Guma
    • Vieme, kto bude obeť – Pan Dupont. Nechá sa prehlásiť za mŕtveho, aby mu unikol, zahráva svoju smrť. Vyšetrovateľ sa jedného náhodou stretne s údajne mŕtvym Dupontom. Vyšetrovateľ nakoniec zabije Duponta → nepotrestaná vražda, stala sa akoby už dávno.
    • predtým: Beat Generation – Ginsberg, Kerouac
    • alegorický román, fantasy/neuvěřiteľno 1. pol. 20. st.

 

Rozbor diela: Zvieracia farma

Základná charakteristika:

  • Literárny druh: epika
  • Literárny žáner: novela (krátke dielo, málo postáv)
  • Výrazová forma: próza

 

Téma:

  • Pôvodne dobrá politická myšlienka zlyháva, pretože niektorí členovia sú zlí, využívajú situáciu k dosiahnutiu svojho.

 

Motívy:

  • Alegória je zcela zrejmá – na malom priestore Orwell zachytáva dejiny ZSSR, a to od šírenia leninskej ideológie (vystavená lebka prasaca Majora ako paródia mauzólea), cez októbrovú revolúciu až po stret Stalina s Trockým a následné vyhnanie Trockého. V podobe starého kona Boxera je zachytené pracovné nadšenie, vo stále menších prídieloch krmenia krízového hospodárstva, a celá kniha končí satirou paktu o neútočení, vojnou a následným prechodom revolučných prasiat v ich najväčších nepriateľov – ľudí. Z literárneho hľadiska je zaujímavá voľba metafory: zatiaľ čo niektoré sú pomerne očakávané (psi ako ŠtB, kôň ako dŕž, ovce ako nepremyšľujúce kus mäsa), iné naopak pomerne prekvapujú, najmä tá ústredná – neškodné prasiatá pôsobia ako vodcovia proletariátu, diktátori a pôvodcovia všetkého zla.
  • Ďalšou zaujímavou postavou je osel. Orwell ho berie ako autoportrét – Benjamin je cynický, nezúčastnený intelektuál, ktorý sa zapojí do deja až keď sa dotknú jeho priateľa Boxera.
  • Pozoruhodné je zachytenie premen revolučných nálad a postupného utajovania zo strany prasiat, a vývoj kolektívnej pamäti, umele manipulovanej prasatami, keď sa z Kulišovej hrdinstva postupne stane zbabelosť a zrada. Revolučné desatero je nahradené absurdným desaterom vyjadrujúcim nadradenosť prasiat. Príbeh je tragický. Z hľadiska zvierat k žiadnej veľkej zmene nedošlo, len sa snáď trochu zlepšila ich nálada.

Motívy režimu:

  • Nadradenosť jednej rasy, zbavovanie sa nepriateľov, psi ako ŠtB, naivní občania veriaci vo zmänu, klamstvá a intriky, pieseň Zvieratá Anglicka niečo ako dnešná hymna, sedem príkazov – zákony … -> všetko to je znázornené alegoricky – teda pomocou skrytého/preneseného významu.

 

Kompozícia:

  • Dielo je rozdelené do 10 kapitol
  • Chronologické
  • Časť je retrospektívna (Majorovo spomienanie na matku)

 

Jazyk:

  • Spisovný
  • Jednoduchý, prostý, čitateľný, postupná gradácia
  • Súvetie aj krátke vety
  • Často opakované slová (Soudruh- narážanie na komunistov)
  • Zvieratá sú personifikované
  • Vyprávač je všadeprítomný
  • Priama aj nepriama reč

 

Postavy:

  • Napoleon – prasa, najchytrejšie, ale najmazanejšie, podvodník, zrádkovič, pokrytec, prospěchář
  • Kuliš – chytré prasa, čestné, má dobré nápady
  • pan Jones – pôvodný majiteľ farmy, alkoholik
  • Boxer – kôň, najväčší dŕž, idealista, čestný, pracovitý, naivný a slepý
  • Pištík – prasa, pravá ruka Napoleona, klamár
  • Major – inteligentný kocúr, ktorý vzbúril zvieratá
  • Molina – kobyla, rada sa parádí mašľou, hlúpa

 

Čas a miesto:

  • Na farme pana Jonesa (v Anglicku)
  • Čas sa nedá rozpoznať, ale nejedná sa o dávnu minulosť.

 

Dej (obsah) diela:

Keď kocúr Major zomrel na Panskej farme v Anglicku, zvolal si ostatné zvieratá a povedal im o tom, ako ich ľudia na statku trápia, ako majú nedostatok jedla, ako sú otrokmi ľudí, a že musí byť revolúcia. Revolúcia nastala. Zvieratá vyhnali z farmy opileckého pana Jonesa a s ním všetkých ostatných ľudí, a prasatá ako najinteligentnejšie zvieratá sa zmocnili vedenia farmy. Nastalo obdobie Zvieracej farmy a animalizmu. Hymnou sa stala pieseň Zvieratá Anglicka, ktorá sa spievala na každej schôdzke a ich heslo bolo „štyri nohy dobré, dve špatné“. Všetci sa spojili proti ľuďom. Zvieratá stanovili Sedem príkazov, ktoré musia byť dodržané. Medzi nimi boli pravidlá o tom, že žiadne zviera nesmie zabiť iné zviera, nikto nesmie piť alkohol, všetky zvieratá sú si rovné, žiadne zviera nesmie spať v posteli, každý, kto chodí na dvoch nohách, je nepriateľ, žiadne zviera nebude chodiť oblečené, … Najskôr to išlo veľmi pěkne – zvieratá boli slobodné, pracovali s chuťou a boli sobestačné. Len Moline sa nová politika príliš nepáčila. Stýskalo sa jej po tom, ako jej ľudia hladili, kŕmili cukrom a zdobili jej hrivu pentlami. Preto utiekla z farmy k ľuďom. Najchytrejšie prasatá boli Kuliš a Napoleon. Tieto dve prasatá sa stali vodcami celej farmy. Niektoré zvieratá sa naučili čítať a trochu písať, ale väčšina z nich bola veľmi hlúpa a ochotná poslúchať prasatá na slovo. Ľudia sa snažili získať farmu späť, ale zvieratá ich spoločnými silami porazili. Najstatečnejšie však bojoval Kuliš, ktorý sa vrhol priamo na pana Jonesa. Táto slávna bitka dostala názov „bitka u Kravína“ a Kuliš dostal vyznamenanie. Zvieracia farma mala byť vzorom pre celé okolie. Prasatá plánovali napríklad zaviesť elektriku. Napoleon a Kuliš sa však začali hádzať a spory boli čím ďalej viac väčšie. Kuliš chcel postaviť veterný mlyn, ale Napoleon nie. Napoleon vyhnal chudáka Kuliša a poslal na neho divoké psy, ktoré si sám vycvičil. Všetkým ostatným zvieratám napovedal klamstvá a prekrútil veľa vecí. Hlúpe zvieratá mu uverili, že Kuliš sa spolčil s ľuďmi a v bitke u Kravína sa zachoval veľmi zbabelo. Odvtedy sa na farme začali diať podivné veci a za všetko podľa prasiat mohol Kuliš, ktorý bol od začiatku revolúcie zrádkovič. Napoleon rozkázal stavať veterný mlyn a namluvil zvieratám, že to bol pôvodne jeho nápad a Kuliš mu ho ukradol. Zvieratá tvrdo pracujú a nebránia sa. Stále si myslia, že to robia pre seba a že sa budú mať lepšie, keď ho postavia. Mlyn bol postavený celkom trikrát. Raz však spadol kvôli silnému vetru a podruhé ho zničili ľudia, ktorí ho počas ďalšej bitky odpálili strelným prachom. Zvieratá majú čím ďalej horšie podmienky na život, pracujú tvrdo a majú nedostatok jedla. Pištík im predhodí čísla a štatistiky o tom, ako sa ich situácia rok od roku zlepšuje, a zvieratá mu slepo veria. Prasatá zatiaľ bývajú v dome pana Jonesa, obliekajú sa, pijú whisky a cez prostredníka Whympera obchodujú s ľuďmi – hlavne so susedmi (Frederick a Pilkington). Sú lenošní ako ľudia. Spia v posteľach, pijú alkohol a poopravujú Sedem príkazov. Zmenia napríklad to, že všetky zvieratá sú si rovné, niektoré sú si však rovnejšie, žiadne zviera nesmie piť alkohol v mierach a žiadne zviera nesmie spať v posteli s perinami. Zabíjajú ostatných zvierat za to, že boli údajne spolčené s Kulišom a za akékoľvek myšlienky proti Napoleonovi (hovorí sa mu Vodca). Tí si nechajú namluvit, že skutočné znenie Sedem príkazov už zapomneli. Najoddanlivejší pracovník je kôň Boxer, ktorého heslo je, že musí pracovať lepšie a s chuťou a že Napoleon má vždy pravdu. Pracuje však toľko, že sa predčasne vyčerpá. Nedostane sa mu dôchodku, ako mu bolo sľúbené, ale je odvezený na jatky. Zvieratá, ktoré vie čítať, to zistia, keď príde řeznícke auto. Najviac nešťastný je osel Benjamin a kobyla Lupina, ktorí boli jeho najlepší priatelia. Pištík im však napovie, že Boxera odviezli do nemocnice autem, ktoré kedysi patrilo řezníkovi, ale teraz si ho kúpil doktor. Prasatá sa naučia chodiť na dvoch nohách, prechádzajú sa medzi ostatnými zvieratami s bičom a strážia ich obrovské psy. Začínajú spolupracovať s ľuďmi a premenujú farmu späť na Panskú. S ľuďmi popíjajú a hrajú karty. Ostatné zvieratá sledujú, ako sa v dome hádajú prasatá s ľuďmi a uvedomujú si, že ich od seba už nedokáže nikto rozlíšiť. Prasatá teda vyzerajú ako ľudia.

 

Sedem príkazov:

  • Každý, kto chodí na dvoch nohách, je nepriateľ.
  • Každý, kto chodí na štyroch nohách alebo má krídla, je priateľ.
  • Žiadne zviera nebude chodiť oblečené.
  • Žiadne zviera nesmie spať v posteli.
  • Žiadne zviera nesmie piť alkohol.
  • Žiadne zviera nezabije iné zviera.
  • Všetky zvieratá sú si rovné.

 

Úryvok textu:

Nápis bol veľmi úhľadný, a až na to, že miesto pí napsal Kuliš -pí-, a jedno -s- bolo vzhuru nohami, v ňom nebola jediná chyba. Kuliš potom príkazy prečítal všetkým nahlas. Zvieratá príkazy potvrdili v naprostom súhlase a niektoré chytrejšie sa ich začali ihneď učiť nazpamäť.

„A teraz, súdruhovia,“ zvolal Kuliš, odhodiac štetec, „vzhuru na senoseč! Ukážme otázkou či môžeme mať sklizené dávno predtým, ako nám to mohol mať zosklizené pan Jones a jeho ľudia.“

 

Rozbor úryvku:

  • V prvej časti sú vyjmenované pravidlá farmy, ktoré si samé zvieratá vymysleli a napísali. Pravidlá sú napísané na stenách a pravidiel je sedem. Na začiatku úryvku je motivácia zvierat k práci, snažia sa byť lepší ako farár Jones. Napriek tomu, že sú zvieratá rovnaké, z úryvku: „, niektoré chytrejšie sa ich začali ihneď učiť nazpamäť“ vyplýva, že absolútna rovnosť nie je možná, pretože vždy sú aspoň malé rozdiely medzi jedincami.
  • Vyskytuje sa priama reč ako aj spojenie (senoseč)

 

Vlastný názor:

Vložiť komentár