Kniha: Pes Baskervillský
Autor: Sir Arthur Conan Doyle
Pridal(a): Šáris
Sir Arthur Conan Doyle
- britský spisovateľ, lekár, vojnový spravodajca a politik, uznávaný medzinárodný spisovateľ
- narodený 22.5.1859 v Edinburgu, zomrel 7.7.1930
- študoval lekárstvo v Edinburgu
- stal sa lekárom na lodi, ktorá plávala okolo západného afrického pobrežia
- po návrate sa mu nepodarilo rozbehnúť lekársku prax, začal sa zaujímať o literatúru
- ovplyvnený tvorbou Allana Poea, sústredený na detektívnu tvorbu
- vytvoril postavu geniálneho Sherlocka Holmesa (Udivujúci svojou brilantnou dedukciou aj hrou na husle, a jeho priateľa, spolupracovníka a obdivovateľa dr. Watsona. Inšpiráciou pre postavu Sherlocka Holmesa bol dr. Joseph Bell, jeden z profesorov, ktorého Doyle stretol počas svojich štúdií medicíny.)
- zaujímal sa o zahraničnú politiku (chcel zlepšiť situáciu v Kongu, varoval pred hrôzami 1. svetovej vojny, bol zástançom stavby tunela pod Lamanšským kanálom)
Ďalšie diela:
- Doyle napísal 4 romány a 56 poviedok, v ktorých sa vyskytuje Sherlock Holmes.
- Sci-fi: Ztracený svet, Jedovatý pás
- Historické romány a poviedky: Biela spoločnosť
- Romány a poviedky: Kapitán polárnej hviezdy
- Spiritizmus (Nové zjavenie)
Literárne-historický kontext
- literatúra konca 19. a začiatku 20. storočia
- individualizmus, výnimočnosť, bohémstvo (provokácia), oslava zla a satana, tvorivá sloboda, výlučnosť elity nadradené ostatným, odpor k pomerom doby, protest proti meštiackej morálke
- nové umelecké smery (impresionizmus/maľiarstvo, literatúra – sdelenie subjektívneho dojmu, potlačenie rozumovej časti, v popredí lyrika, symbolizmus – nepriame vyjadrenie citov, symboly, abstrakcia (Březina, Sova) dekadencia – individualizmus, odpor k meštianstvu, provokácia erotikou, Satanom atď. (Hlaváček), civilizmus – obdiv k technickým vymoženostiam modernej doby, k civilizácii (Whitman)
Rozbor: Pes Baskervillský (1902)
- Literárny druh: veľká epika (napísané v próze)
- Literárny žáner: detektívny román
- Doba a miesto vzniku diela: 1902, Anglicko
Hlavná myšlienka:
- Všetko je možné logicky vysvetliť.
Motívy:
- Vražda, urodenosť, vyšetrovanie, prípad, dedukcia
Kompozícia:
- chronologická
Štylistická charakteristika textu:
- zaujímavé, prepracované a vysoce inteligentné dialógy; výborné navodenie tajomnej atmosféry (zámok, vresovisko, blato a bahny)
Jazykové prostriedky:
- ich forma (vypráva Dr. Watson)
- popisné pasáže pre hutnú a napínavú atmosféru
- spisovný jazyk (vznešený až knižný), bohatá slovná zásoba, zastaralejšie výrazy, zastaraný slovosled vo vetách
- V dejoch sa objavujú popisné pasáže, ktoré majú navodiť hutnú a napínavú atmosféru.
Charakteristika diela Pes Baskervillský:
- Vo svojich detektívkach vykresľuje atmosféru ustupujúcej tradície viktoriánskej Anglicka, obavy z možného budúceho chaosu, a zároveň dobový obdiv k vedeckej objevom premietajúceho sa do dedukcií detektíva
- Detektívny román s napínavou a hrôzostrašnou atmosférou a hororovým príbehom. Napätie rastie s postupujúcim dejem.
- Je to tretí zo štyroch románov so Sherlockom Holmesom. Ďalšie príbehy boli poviedkové.
Postavy:
- Sherlock Holmes – je súkromný detektív, ktorý veľmi dlho a tvrdo pracuje. Má vodcovskú povahu, miluje záhady, páči sa mu, keď má nad Watsonom navrch, keď ho môže poučovať a má veľkú radosť, keď Watson nemá pravdu. Každého sa snaží predbehnúť v otázke aj v odpovedi, niekedy je trochu urážlivý (napr. dr. Mortimer ho nazval 2. najlepším odborníkom v Európe a Sherlock bol potom mierne neprijemný), je ctižiadostivý, snaží sa vyriešiť každú záhadu, hrá na husle a zaujíma sa o umenie, je starostlivý (bojí sa o Watsona, o jeho život, keď sa rozhodol poslať Watsona na Devonské grófstvo „samotného“), je však aj prísny, chladný, ironický a uzavretý, málokedy sa smeje.
- John H. Watson ( Dr. Watson) – doktor, starostlivý a verný priateľ Holmesov, z dôvodu detektívnej praxe je k cudzím ľuďom nedôverčivý a diskrétny, jeho kladnou vlastnosťou je zdravý ľudský rozum, je dobrosrdečný a hodný (napr. utiešoval dr. Mortimera kvôli jeho stratenému psovi – kokršpanielovi), je tiež starostlivý (strachuje sa o sira Henryho, aby sa mu niečo nestalo)
- doktor Jakub Mortimer – vidiecky lekár, bývalý chirurg, priateľ Charlesa Baskervilla
- Hugo Baskervill – dávny predok z obdobia Anglickej občianskej vojny, bezbožný, násilnícky, mal nekale a nemravné úmysly, uniesol mladú pannu
- Charles Baskervill – bol vdovec a jeho povaha bola skôr podivínska, napriek svojmu bohatstvu žil veľmi skromne a na zámku mal len 2 služobné, manželia Barrymorovci. Charles bol chorý na srdce, tomu pritakal aj jeho lekár a priateľ dr. Mortimer.
- Henry Baskervill – synovec Charlesa Baskervilla, pred príchodom do Anglicka bol farmár v Kanade, znamenitý vo všetkých ohľadoch, nevysoký, čilý tridsaťník, má statnú postavu, tmavé oči a husté čierne vlasy, hrdý, vzdelaný, odvážny a silný, niekedy úzkostlivý a skleslý (vylekal sa tajomného zvuku – psieho vytia), je však hodný a láskavý (ako sa zachoval k manželom Berrymorovým)
- manželia Barrymorovci – služobníci rodu Baskervillovcov
- pán Frankland – sused Baskervillovcov, otec Laury Lyousovej
- John Stapleton (vlastným menom Rodger Baskervill) – prírodovedec a preparátor, drobná a útla postava, plavovlasý, hubené tváre, okolo 40 rokov, má „sestru“ Beryl Stapletonovú – vo skutočnosti jeho manželka, veľmi chytrý a mazaný (v Londýne obelhal a vysmial sa aj samotnému Holmesovi), dotieravý (vyzviedal od Watsona informácie), výrečný a vyhlasovačný, opatrný a prohnaný človek, trúfalý, nebezpečný a drzý, žiarlivý na svoju manželku Beryl
- Beryl Stapletonová – sestra (vo skutočnosti manželka) Stapletona, preto toľko vyvádala, keď sa jej Henry dvoril. Vydala sa za svojho muža v Južnej Amerike, bola poslušná a oddaná. Lenže keď prekúkla manželove zámery a navyše keď jej povedal, že má milenku, razom sa z nej stala manželka so značným odporom. Bola tiež veľmi odvážna (keď svojím dopisom varovala Henryho, a keď sa vzoprela manželovi zo spolupáchateľstva na Charlesovej vražde), mala hrozný život so svojím mužom – tyranom
- Laura Lyousová – dcéra Franklanda z Coome Tracey, mala intimný vzťah so Stapletonom, myslela si, že sa stane pani Stapletonovou, ale to nevedela, že je ženatý.
- Jakub Reskond – najbližší dedič zákona, bol starý a láskavý človek, ten nepatril medzi podozrivých.
- Selden – trestanec a príbuzný Barrymorových, bol zabitý Stapletonom pomocou jeho psa
Časopriestor
- Miesto deja: Anglicko/Londýn/ zámok v Devonshiri (pochmúrna vresoviskná krajina, blato)
- Doba deja: okolo roku 1890
Obsah diela
Dr. Watson, spolupracovník detektíva Sherlocka Holmesa a vypravovateľ príbehu, odchádza se sirom Henrym Baskervillom na dedičný zámok do Devonského grófstva. Miestny lekár Mortimer totiž zoznámil Holmesa v jeho londýnskom byte na Baker Street so starým rukopisom pojednávajúcim o starej kliatbe rodu Baskervillovcov, hrôzostrašnom psovi-zabijakovi, a požiadal ho o pomoc pri objasnení smrti sira Charlesa Baskervilla, u ktoréhoho mŕtvoly sa objavili veľké psie stopy.
Zámok obklopuje atmosféra tajomstva a hrôzy – príšerné psie vytie, svetelné signály z blat a tajomný cudzinec. Vyjde najavo, že cudzinec je Holmes, ktorý inkognito usiluje prísť záhade na stopu.
Tajomné a nadprirodzené javy sú postupne racionálne vysvetlené. Zdánlivo nadprirodzený príbeh je príbehom dômyselne pripravenej vraždy. Vrahom sa ukáže byť etymológ Stapleton, levoboček rodu Baskervillovcov, ktorý sa rozhodol využiť legendy.
Pri Holmesovom pripravenom lapači je pes chovaný Stapletonom na ostrovku v bažinách zabitý a jeho pán pri úteku utone v bahne.
Inšpirácia a význam:
- Sherlock Holmes sa stal inšpiráciou pre Hercula Poirota Agathy Christie alebo pre ďalších detektívov, ktorí riešia prípady pomocou svojej dedukcie (Colombo, Monk, Dr. House..)
- Poviedky so Sherlockom Holmesom písali posléze aj ďalší spisovatelia
- Sherlock Holmes bol mnohokrát sfilmovaný a uvedený v divadelných hrách a boli mu venované aj časopisy
- Sci-fi Ztracený svet sfilmované, inšpirácia pre Jurský park
Ukážka
Vyskočil som sviacu v bezvládnej ruke revolver, ale má myseľ bola ochromená desivým zjavom, ktorý sa na nás vyvalil zo stínu mrholy. Bol to pes, pravda, bol to obrovský pes, čierny ako uhlie, ale nebol to pes, akého kedy spatrilo oči smrteľníka. Oheň mu sršal z otvorenej tlamy, oči mu žhnuli řeřavou zárou, jeho morda a srsť na krku a hrudi boli lemované plapolajúcim ohňom. V žiadnom delíriu by si žiadny halucináciami močený, chorý mozoh nemohol predstaviť niečo desivejšieho, hrozného, pekelnejšieho, ako bol temný netvor s dravou maskou, ktorý sa na nás vyvalil z hrázy mrholy.