Jeden deň Ivana Děnisoviča – rozbor (obsah)

 

Kniha: Jeden deň Ivana Děnisoviča

Autor: Alexandr Isajevič Solženicyn

Pridal(a): Frucko99

 

Úvod

Literárna forma: novela, ktorá je písaná v er-forme (vyprávanie vo 3. osobe, autorský vyprávač zaujíma postoj nezaujatého pozorovateľa)

Stručná charakteristika: písané jakousi formou reportáže, vyprávanie je prosté, necháva pôsobiť holé fakty, nekritizuje ani nevyzdvihuje správanie jednotlivých väzňov, skôr zachytáva svedectvo, stručne opisuje jeden deň trestanca v gulagu, od brzkých ranných hodín až do večerky, kedy usína a premýšľa nad dňom, ktorý prežil a dochádza k záveru, že jeho deň bol vlastne vcelku klidným a dobrým dňom

Dnes už legendárnu novelu Jeden deň Ivana Děnisoviča autor premyslel v Ekibastuzskom pracovnom lágre v zime 1950–51 a jej pôvodný názov znel Šč-854 – Jeden deň jedného mukla. Postavu Ivana Děnisoviča vytvoril Solženicyn podľa vojaka Šuchova, ktorý s ním bojoval za sovietsko-nemeckých vojen, a podľa vlastných skúseností v lágre, kde pracoval ako murár. Usnesenie o uverejnení novely bolo schválené na politbyre ÚV KSSS v októbri 1962 na osobný nátlak Chruščovov. Novela vyšla v časopise Novyj mir v roku 1962, čoskoro nato začala vychádzať vo statisícových nákladoch. V roku 1971 vydalo sovietske vedenie tajnú inštrukciu, na základe ktorej boli výtlačky knihy vyradené z knižníc a zlikvidované.

 

Výstavba literárneho diela

Čas a prostredie: 1950–51, miesto – gulag, Sibiř

Téma: Jeden obyčajný deň jedného obyčajného trestanca v gulagu. Na obyčajnom dni chce autor ukázať kruté životné podmienky, ťažkú prácu, šikanu od nadriadených a psychický tlak.

Myšlienka: Krutý osud trestanca, zbytočné tresty za naprosto banálne prehrešky. Vyhrotené vzťahy medzi väzňami a dozorcami. Súdržnosť a sounáležitosť medzi parťákmi.

 

Hlavné postavy

Ivan Děnisovič Šuchov: hlavná postava, v knihe je opisovaný jeho osud, poctivý človek, vždy dobre odvedie svoju prácu, dokonca robil prečas, spomína na svoju ženu, na to ako ju zabezpečí, večer, keď ide spať zistí, že jeho deň bol vlastne dobrý a určitým spôsobom sa so svojím osudom vyrovná

Andrej Prokofijevič Ťurin: vedúci brigády, vie koho a čím má podplatiť, aby dostali lepšiu prácu, ostatným hovorí, kto čo bude robiť, pri tom on sám sa práce nebojí, robí všetko preto, aby sa jeho party mala dobre, pri tom by mohol byť viac za seba a všetky „výhody“ si nechať len pre seba, ale on sa snaží pomáhať partám poprípade jednotlivcom v partách, aj keď sa snaží pôsobiť seriózne a nepripúšťať si ostatných k telu, svoj úkol vedúceho berie i trochu ako ochrancu a človeka, ktorý je zodpovedný za všetkých parťákov

Estónci: robili všetko spolu, hovorili o sebe, že sú bratia, pri tom neboli, myslím si, že im to veľmi pomáhalo a že je dobré, že si takto pomáhali bez seba by to teda nemuseli vôbec zvládnuť

Lotyš Kylgas: za každú situáciu vtipný, neztráca humor ani v týchto podmienkach a všetci ho za to obdivujú a majú ho rádi

Gopčík: mladičký, nedospelý, pripomína Šuchovovi jeho zosnulého syna

Dozorci vo väzení: vylievajú si na nem svoj hnev, takto sa vyrovnávajú s situáciou

 

Jazykový kontext

Jazyk: prímerane prostý, dostupný čitateľovi; používa väzenský slang (kára = káranec, prominent = väzeň s lepším postavením, jehož sa obyčajní trestanci boja, táborový vlk = skúsený väzeň, ktorý sa vyzná v zdejších pomeroch, diera = korekcia, filcovanie = prehliadka…)

 

Dej

V knihe je opisovaný jeden deň prostého ruského roľníka, ktorý počas 2. svetovej vojny upadol do nemeckého zajatia a následne označený za špióna a odsúdený k 10 rokom za velezradu.

Začína v 5 hodín ráno, keď ako každé ráno dozorci tlkli kladivom o kolejnice u štábneho baráku. Zvuk ustal brzo, pretože vonku bola veľká zima a nechcelo sa jit zvoniť moc dlho. Šuchov nikdy nezaspal budíček, vždy bol brzo na nohách, ale dnes sa necítil vo svojej koži a keď dozorci stále neprišli, stále ležal vo svojej posteli. Potom prišli a pokarhali ho, za to, že stále spí, mal by ísť do korekcie neboli do väzenia. Keď tam príde, tak je našťastie potreba len umyť podlahu. Keď spiecha umyl podlahu spiechal na snídanu, ku ktorej dostal polievku, v ktorej plávali len rybičky a kúsky plesnivej zeleniny a tiež kúsok chleba, ktorý si Ivan Děnisovič nechal na neskoršie. Ako druhý chod bola kaša z makarón. Po snídani sa vydal na marodku. Lekár mu zmieril teplotu, povedal, že mu nič nie je a že dnes môže ísť pracovať. Bežal si ešte pro briežďa chleba, na ktorom bol kopeček cukru a potom na nástup. Po prepísaní a prísnych kontrolách šli skrz dvojitú bránu na pracovisko. Musia ísť v päťkách, ruce za chrbát a ešte musia mlčať. 104. parta bude dnes na stavenisku zdiť budovu elektrárne. Vozia tehly, piesok a vodu, lenže než ich prinesú, zmrznú, a tak musia rozhrievať sneh. Ihneď po oznámení poludňovej pauzy na obed sa všetky 11 part okamžite rozbehlo do jedálne, kam sa však zmestia len 2. Preto stojí frontu, vyhadzujú ostatných, aby po najedení boli sami vyhodený, vždyť každý sa chce zohriať. Kuchár vydáva misy s kašou, ale Šuchov vzal kuchárovi 2 naviac, a tak mu parťák jednu dal. Má teda dnes o misu kaše viac ako ostatní. Po obede sa vracajú party zase do práce. Museli vynášať veci do party a zdiť. Počas práce mali pauzu, pri ktorej kúrili a povídali si /v týchto chvíľach sú odhaľované príbehy niektorých/.

Potom len tak tak stihol dobehnúť k bráne na počítanie. Cestou, aj napriek neustálemu popoháňaniu od dozorcov, šli pomaly. Akmile ale zazreli na obzore inú partu, začali utekať, len aby boli skôr u preveriek, vo výdejni balíčkov a v jedálni. Šuchov šiel držať miesto vo fronte na balíčky svojmu spoluväzňovi, aby za to dostal jeho prídiel kaše. Na schodoch pred jedálňou bola poriadna tlačenica, do ktorej väzenská služba tlkla holiami a postupne ich púšťala po partách. Pri jedle Šuchov nenarieká na nič, na dlhodobý trest, na dlhý a namáhavý deň, ani na to, že sa bude zasa robiť aj v nedeľu. Teraz si myslí: prežijem to, všetko prežijem. Jedlo si výnimočne vychutnával, vždyť to je ta ona, ta krátka chvíľa, pre ktorú väzeň žije! Potom si vzal prídiel chleba a šiel si k spoluväzňovi kúpiť tabak. Po dvoch preverkách mohol konečne spať. Usínal úplne spokojný. Toliko vecí sa mu dňa pošťastilo: nezavreli ho do korekcie, v poludnie ulil kaši, zdilo sa mu jedna radosť, navečer si priveľa a kúpil si tabak. A nerozchoral sa, zahnal chorobu. Minul deň, ničím nezakalený, skoro šťastný. A takých dní bolo v jeho treste 3650.

– dielo má ukázať na to, aké to bolo v pracovných táboroch, na zlú životnú úroveň, málo jedla, ale naopak na vzťahy, ktoré sa medzi ľuďmi vytvorili, ako veľkú inšpiráciu berie on sám svoje pobývanie v pracovnom tábore

 

Vlastný názor

Keď som knihu najprv otvorila a začala sa, neprišla mi príliš čtivá. Ale potom som sa do nej začala a veľmi ma zaujala. Mohla som z tohto svedectva poznať, akými asi boli vzťahy medzi ľuďmi v gulagu, ako psychické vypätie a ťažká práca menili ľudí, tiež ma zaujalo konečné zmierovanie hlavného hrdinu so svojím osudom, pretože v jeho situácii nemohol nič iné urobiť, než sa podvoliť a naučiť sa v tom prostredí žiť. Novelu by som odporučila všetkým, ktorí si chcú rozšíriť obzory a toto téma je zaujíma.

Vložiť komentár