Kniha: Čakanie na Godota
Autor: Samuel Beckett
Pridala: Anna+Anežka
Samuel Beckett
- bol írsky dramatik a prozaik, predstaviteľ absurdného dramatu
- študoval práva a európske jazyky
- roku 1928 odišiel prednášať angličtinu do
- V roku 1930 sa vrátil do Írska, kde u neho prepukli deprezie, ktoré liečil v psychiatrickej liečebni.
- Po svojom prepustení z liečebne niekoľko rokov cestoval po Európe.
- V priebehu druhej svetovej vojny sa Beckett angažoval v protifašistickom odboji – francúzske hnutie odporu.
- Roku 1969 mu bola udelená Nobelova cena.
Literárne-historický kontext
svetová literatúra 2. pol. 20. stol.
- 2. sv. vojna -1939-1945, Studená vojna – rozdelenie sveta na východ a západ = železná opona
- Autori vo svojich románoch protestovali proti krutosti vojny, slávili hrdinstvo, statočnosť a odvahu, ale aj vlastenectvo a kamarátstvo bojujúcich
- ukazovali aj strach, zbabelosť, kolaboráciu – spoluprácu s nepriateľom, egoizmus a sadizmus
Existencializmus
- umel. smer 20.st. vo Francúzsku, vyjadruje pocity osamelého a odcudzeného človeka, svet ľudí trpiacich vnútornými pochybnostami, v hraničných situáciách (v ohrození života) – beznádej, zúfalstvo, pocit hnusu, snaha oslobodiť sa – život chápaný ako smerovanie k smrti
- Autorova tvorba je výrazne ovplyvnená dobou, v ktorej žil (po 2. sv.v.)
- Ľudia neverili v to, že demokracia môže fungovať. V spoločnosti prevláda pocit nesmyslnosti, beznádeje a povojnové straty ilúzií.
- Preto literárni autori voľajú ako témy svojich diel
- hrôzu z nepoznaného sveta, pocit tragičnosti spojený s ľudským osudom
- bezútěšnosť ľudského žitia, zemdlenosť, čakanie na smrť, zbytočnosť a marnosť…
- V ich dielach nájdeme motívy ako – pokusy o sebevraždu, kontrast medzi spoločenskými vrstvami
Ďalší autori:
- Jean Paul Sartre – Múr – Dej sa odohráva počas španielskej vojny v provizórnom väzení s odsúdencami na smrť
- Albert Camus – Cudzinec
- James Joyce – Odysseus (román)
Rozbor diela: Čakanie na Godota
Charakteristika drámy
- Obdobie 50. rokov 20. storočia
pojem absurdita:
- = nesmyslnosť
- = životný pocit človeka (ľudský život postráda smysel)
- neexistuje schopnosť komunikácie – každý vedie monológ (neodpovedajú si na otázky)
- vládne pocit odcudzenia
Základné rysy drámy
- nemá súvislý dej
- neexistuje psychologická motivácia v jednaní postáv (nevieme, prečo takto jedná človek)
- devalvácia jazyka – jazyk nemá funkciu sťažovaciu (z toho vyplýva, že stráca túto funkciu)
Niektorí autori drámy
- Ionesco Eugéne
- francúzsky básnik
- dráma: Plešatá speváčka
- Albee Edward
- americký dramatik
- dráma: Kto sa bojí Virginie Wolfovej
- Václav Havel
- dráma: Audience
Čakanie na Godota
- Absurdné drama
- ide o drámu o dvoch dejstvách
- odohráva sa to v neurčitom čase a priestore
- sú tu scénické poznámky (informácie pre hercov)
- dekorácia (kde sa dielo odohráva) – je obmedzená, je tam jeden strom a vidiecka cesta
Dejstvie 1.
- na začiatku vystupujú dve postavy
- dva tuláci (Estragon a Vladimír) sa stretnú na ceste pri strome
- vedú chaotický dialóg
- čakajú na nejakého Godota, ktorý by mal zmeniť ich osud
- dialóg je prerušený príchodom Pozza, ktorý má v ruke bič a vedie so sebou sluhu menom Lucky, ku ktorému sa správa ako k otrokovi
Symbolika postáv:
- Pozzo – symbolizuje vychlubnácku, sadistickú, ľudskú vlastnosť
- Lucky- symbolika poníženia
- Estragon a Vladimír – naväzujú s Pozzom chaotický dialóg
- na konci 1. dejstva prichádza chlapec a oznamuje divákom, že pan Godot dnes neprijde, ale že príde až zajtra
Dejstvie 2.
- tuláci vedú chaotický dialóg
- prichádza oslepý Pozzo, ktorý je závislý na Luckym (Lucky ho vedie)
- nakoniec prichádza opäť chlapec a hovorí Godot dnes neprijde, ale príde určite zajtra
Godot
- nevieme, kto to je
- každý si pod ním predstaví niečo iné
- symbolom čakania
- je možné, že ani sám autor to nevedel, pretože kedyby to vedel, nechal by to vysloviť svoje postavy.
Téma + motív
- Čakanie dvoch tulákov na niečo, či niekoho, o kom nič netuší, ale mal by im zmeniť život k lepšiemu
- Sebevraždy, beznádejné čakanie, nuda a priateľstvo
- Dráma má ukázať, že zmyslom života je nesmyslné očakávanie čohosi
Časopriestor
- Priestor: prašná poľná vidiecka cesta
- Čas: obdobie, kedy sa dej odohráva, nie je bližšie špecifikované (len sa dá povedať, že ide o niekoľko dní)
Kompozičná výstavba
- Hra má len 2 dejstvá
- Autor opakuje niektoré motívy na navodenie stereotypu
- Dialóg je atypický neustálým opakovaním otázok a absurdných odpovedí
- obidve dejstvá končia frázami:
- Estragon: Ideme?
- Vladimír: Ideme!
- ale nepohnú sa
Literárny druh, forma a žáner
- Druh: epika
- Forma: dráma
- Žáner: absurdné drama – tragikomédia
- absurdné drama
- smer divadelnej tvorby od 50. rokov 20. storočia; vyjadruje pocit bezmocnosti a zmaru; skutočnosť je zobrazená ako nesmyslná; občas tragikomičnosť, grotesknosť a čierny humor; často bez súvislého deja
Vyprávačské spôsoby + Typy prejavov
- Nie je tu vyprávač
- Dialógy
- dej sa odohráva v prítomnom čase
Jazykové prostriedky a ich funkcie
- spisovný i hovorový jazyk
- občas nespisovné výrazy až vulgarizmy
Tropy a figúry
- Monológ – len raz keď je Lucky vyzvaný k tomu, aby myslel, ale hovorí len nesmysly
- Synonymá – autor používa synonymá na navodenie monotónnosti
- Vulgarizmy a neomalené vyjadrovanie
Hlavné postavy
Vladimír
- Tulák, ktorého najbližším priateľom je Estragon (hovorí mu Didi). Celé dni čaká na Godota a hovorí so svojím priateľom, ktorý ho už dost nudí. Postupom času zabúda na všetko, čo dosiaľ prežil a často aj na to, prečo vlastne čaká. O sebe hovorí ako o panovi Albertovi, zdá sa viac vyspelý.
Estragon
- Tulák, ktorého najbližším priateľom je Vladimír (hovorí mu Gogo). Tiež sa nudí čakaním, ale je viac negatívny. Niekoľkokrát chce odísť, pretože mu čakanie pripadá zbytočné a dokonca navrhne, aby sa s Vladimírom zabili. Tiež časom zabúda (je nešťastný, ale nevie prečo, čaká, ale nevie na čo). Potrebuje Vladimírovu ochranu, zdá sa slabý a bezmocný.
Pozzo
- Bohatý muž, ktorý stretne Vladimíra s Estragónom. Holohlavý, zlý, povýšený, vychlubnácky, brutálny až sadistický pán – „majiteľ“ Luckyho. Pri druhom stretnutí s V a E je slepý a bezbranný.
Lucky
- Pozzov otrok, ktorý si všetko nechá líbiť, ale na cudzích ľudí je zlý. Vie myslieť len s nasadeným klobúkom, ale nemyslí opravdu, len odříkava naučený zmatený text. Na príkaz tancuje -> tanec v sieti. Je starý, má dlhé šedé vlasy. Ponížený, večná obeť bez rozumu plniaci príkazy.
Chlapec
- Veľmi plachý, strach z kriku a biča (scéna s Luckym), pracuje u pana Godota – páše kozy, má brata (páše ovce) -> toho pan Godot bije, na iného je hodný, so svojím bratom spí na sene na pôde, nevie, či je šťastný rovnako ako Vladimír
Pan Godot
- V knihe sa ani raz neobjaví. Vieme, že nosí biele fúzy. Býva u neho dva chlapci, bratia. Jeden páse ovce, druhý kozy, na jedného je zlý a druhého bije. Predstavuje akúsi spásu a nádej na lepší život
Dej
odohráva sa na vidieckej ceste (jedinou dekoráciou je priľahlý strom) – tu sa stretávajú dva tuláci a priatelia, Estragon a Vladimír – ich podivný dialóg naznačuje, že čakajú na nejakého Godota, ktorý by mal nejakým základným spôsobom ovplyvniť ich životné osudy – neustále si povídajú, keď ich vyruší príchod Pozza, ktorý s bičom v ruke vedie na povraze svojho sluhu Luckyho – tuláci sa s Pozzom dávajú do reči – potom na scénu príde chlapec a oznámi, že pan Godot dnes neprijde, ale že zajtra sa prý určite dostaví; 2. DEJSTVIE: príbeh pokračuje veľmi podobne – sadistický Pozzo však tentoraz prichádza slepý a na povraze drží nemého Luckyho – Pozzo je tak na Luckym zcela závislý – na konci druhého dejstva znova prichádza chlapec a oznamuje, že pan Godot neprijde ani dnes – Estragon a Vladimír sa shodnú, že prídu opäť zajtra – chcú odísť, ale ani sa nepohnú.