Piková dáma – rozbor (obsah)

rozbor-díla

 

Kniha: Piková dáma

Autor: Alexandr Sergejevič Puškin

Pridal(a): luc66

 

 

Alexandr Sergejevič Puškin

  • 1799–1837
  • ruský básnik, prozaik, dramatik, kritik, publicista a dokonce historik
  • pochádzal zo starého šľachtického rodu
    • keby sa nestal odporcom nevoľníctva a aktívnym členom niekoľkých pokrokových literárnych spolkov, čakala by ho skvelá diplomatická kariéra
  • študoval v Carskom Sele lyceum pre šľachticov, kde vynikal svojím literárnym talentom
  • po ukončení štúdia pracoval na ministerstve zahraničných vecí v Petrohrade
  • začal sa politicky angažovať (sympatizoval s dekabristami)
  • bol členom literárneho spolku Zelená lampa a Arzamas
  • jeho verše, ktoré kolovali v rade opisov, sa stali príčinou prvého vyhnanstva do južného Ruska (1820)
    • odtiaľ po niekoľkých rokoch za trest poslaný do vyhnanstva do Odesy (1823)
  • roku 1825 je mu povolený voľný pohyb
    • po porážke dekabristického hnutia (dekabristi = dôstojníci petrohradských plukov usilujúci o zmenu režimu v Rusku z despotizmu na konštitučnú formu vlády) udelil cár Mikuláš I. Puškinovi milosť, ale súčasne sa stal jeho osobným cenzorom písomností aj osobnej korešpondencie
  • odšiel do Moskvy, kde založil časopis Moskovskij Věstnik
  • roku 1831 sa presťahoval do Petrohradu, kde sa oženil s Nataliou Nikolajevnou Gončarovovou (vplyv cára), toho istého roku sa stal úradníkom ministerstva zahraničných vecí
  • skorá smrť mala svoj pôvod vo dvorských intrikách
    • dňa 8. februára 1837 sa Puškin stretol v súboji s pištoľami so svojím švagrom, milencom svojej ženy a neskorším francúzskym diplomatom Georgesom Dantesom, ten strelil Puškina do brucha → v hrozných bolestiach bol odvezený domov, kde prohlásil cárov osobný lekár Puškinov stav za bezvýchodiskový, zomrel o dva dni neskôr
    • o jeho rodinu sa s doživotnou penziou postaral cár

Literárne diela autora

  • Puškin sa už za svojho života stal známym po celej Európe a jeho dielom dohnalo Rusko svoje zpoždenie za inými krajinami
    • jeho diela sa ruská literatúra nejen zbavila neplodného sentimentalizmu 18. storočia (prílišná citlivosť, precitlivenosť), ale barvito a najmä bez okrasy bola zobrazená ruská spoločnosť prvej polovice 19. storočia
    • v jeho textoch nájdeme myšlienkový kvas doby, zúfalosť zbídačeného ľudu, salónnu nudu šľachty, pôvab ruskej prírody, tragické konflikty, ale aj upriamu a nezmiernu lásku k zemi ako takej
  • Puškinova tvorba dodnes pritiahne čitateľov hlbokou myšlienkou aj priezračnosťou štýlu
  • ne náhodou vytvoril Puškin svojím dielom základy modernej spisovnej ruštiny a je považovaný za zakladateľa modernej ruskej literatúry
  • zo začiatku skôr lyrická tvorba
  • poéma Ruslan a Ludmila (1820)
  • Kaukazský zajatec (1821), Bachčisarajská fontána (1823)
    • drobná lyricko-epická skladba (poéma), v ktorej sa stretneme s hrdinou, ktorý je byronovsky rozervaný, horuje za slobodu a žije v konflikte so spoločnosťou
  • Cigáni (1823)
    • rovnako poéma, ktorá je svojím spôsobom kritikou hrdiny byronského typu
    • sloboda nie je tak jednoduchá (za svoju slobodu nemôžeme obmedzovať slobodu iných)
  • historické drama Boris Godunov (1826)
  • Poviedky nebožtíka Ivana Petroviča Bělkina (1830)
    • súbor piatich neveľkých poviedok
    • najprv vydané pod pseudonymom I. P. Bělkin
  • Evžen Oněgin (1833)
    • román vo veršoch
    • legendárna kniha, ktorá opisuje ne len príbeh hlavného hrdinu, ale aj plasticky zobrazuje život ruskej súčasnej spoločnosti
      • za príbehom Oněgina je ukrytá hlboká reflexia o ľudstve, národe aj jedinci na prahu nového storočia
      • je obrazom muža svojej doby, skeptického mladíka, ktorý v duchu romantických zásad vždy túži po dosiahnutí nedostupného
    • dielo zapôsobilo na literatúru mnohých krajín
    • literárny typ: zbytočný človek
      • schopný, nadaný, inteligentný x život plný zábav
      • nezanechá nič dôležité
    • stručný dej: Šľachtic Oněgin opúšťa mesto a odchádza na zdiedené venkovské sídlo. Tu sa spriatelí s básnikom Lenským a jeho snúbenkou Olgou. Olžina sestra Taťána sa do Oněgina zamiluje a svoje city mu vyjadrí v dopise. Oněgin na dopis neodpovie, je k Taťáne chladný a na truc tancuje celý večer s Olgou. To rozzúri Lenského, vyzve Oněgina na súboj, ale sám v ňom umiera. Oněgin sa vracia do mesta a Taťána sa vydá. Po desiatich rokoch sa stretávajú v Moskve a role sa obracia. Oněgin po Taťáne túži, ona ho však odmieta.
  • Piková dáma (1833)
    • klasická romantická novela s fantastickým námetom
    • vyšla v dobe, keď žil Puškin v Petrohrade a pracoval ako úradník (po dopsaní Evžena Oněgina)
  • Kapitánska dcéra (1833)
    • historická novela
    • príbeh sa odohráva na pozadí roľníckeho povstania v 18. storočí, ktoré viedol Pugačov

 

Literárne-historický kontext

Umelecký smer ROMANTISMUS

  • od slova román – románový, dobrodružný ako v románe
  • romantizmus však nie je iba umeleckým smerom, ale jedná sa predovšetkým o životný pocit, o postoj človeka
  • je to nový spôsob nazerania človeka na svet, ktorého zrodenie nie je náhodné – jedná sa o prirodzenú reakciu ľudského ducha voči dovtedy prevládajúcej racionalite klasicizmu
  • v romantizme sa človek „absolútnym“ zákonom, normám a spoločnosti vzpiera
  • polovica 19. storočia

Historické súvislosti romantizmu:

    • vznikol v Anglicku na začiatku 19. storočia
    • v priebehu toho istého storočia sa z Anglicka rozšíril do celej Európy (v mnohých krajinách romantické ideály natoliko zakoreneli, že dominovali po celú prvú polovicu 19. storočia)
    • naväzuje na tendencie preromantizmu 18. storočia (individualizmus – jedinec; sloboda; voľnosť; príroda – divoká, nepoznačená, nezkažená civilizáciou a pravidlami kolektívu, dôležité sú motívy divochov a detí; city – sentimentalizmus; história – stredovek; fantázia)
  • romantizmus je v istom zmysle revolúciou/vzbúrením, je to preferovanie tvorivej slobody a nezávislosti, ale aj túžba po harmónii s prírodou
  • GOTIKA
    • veľký inšpiračný zdroj romantikov
    • svojou tajomnosťou poskytovala dosť námetov na spracovanie výtvarných aj literárnych diel
  • INDIVIDUALIZMUS
    • romantizmus je smer ryze subjektivistický a individualistický, ktorý reagoval na nové vzťahy vo spoločnosti (v súlade so starodávnou tendenciou človeka sa oslobodzovať)
    • hrdina osamocený, iný, vylúčený zo spoločnosti = výnimočný človek
    • vlastné city, myšlienky (autobiografičnosť – hlavný hrdina je často nositeľom autorových názorov a postojov)
  • ROZPOR MEZI IDEÁLMI, SNY A DOBOVOU SKUTEČNOSŤOU
    • základný romantický kontrast (ďalej napr. skutočnosť x minulosť; krásna príroda x chudoba; …)
    • smysel pre slobodu jedinca narážal na neslobodu ekonomickú aj politickú
    • tento protiklad „srdca a sveta“ mal za následok rozčarovanie a sklamanie, a tak sa aj literárna reakcia niesla v dobovom duchu
    • východisko z dezilúzie, zo zbavenia ilúzií (jakési porovnávanie sa so životnými pocity) malo mnoho podôb
  • CITY
  • útěk do PRÍRODY
    • dramatická, divoká, nedotčená človekom
  • úsilie o SLOBODU
    • proti normám, predpisom
    • myšlienky Veľkej francúzskej revolúcie: sloboda, rovnosť, bratstvo

 

Návrat absolutizmu

  • napoleonské vojny → 1814, Viedenský kongres; cenzúra, tajná polícia, potláčanie revolučných myšlienok
  • LÁSKA
    • tragická, končí špatne (smrť, žena je vydaná za iného muža, milenci spolu nemôžu byť kvôli spoločenským rozdielom, …)
    • sentimentálny román – vyprával o láske pronásledovanej osudom (nešťastná hrdinka); zo sentimentálneho románu vznikla tzv. Červená knižnica
  • VZPŮRA
    • proti osudu, spoločnosti, neslobode
    • většinou se vzbouří právě hlavní hrdina (osamělý) a vzpoura končí tragicky → romantické gesto
    • končí tragicky
    • proti autoritám
    • proti bohom/Bohu = titanizmus
  • dramatičnosť
  • romantická ironie
  • história – návrat stredoveku
    • mýty, legendy (tajemnosť, démoni, …)
  • VÝJIMEČNÝ ČLOVĚK
    • romantický literárny hrdina
    • postava zjavovo nekonvenčná; často ošklivý, ale hodný hrdina („v ošklivosti je krása“ – zlo má podobu anjela; dobro nebývá zahalené v krásný šat) → estetický požiadavok kontrastu
    • nikto mu nerozumie, cíti sa byť osamelým (odlišné názory, špatné vzťahy s ostatnými ľuďmi) → jedná sa o vyhraneného individualistu
    • je prirodzené, že ako romantik túži po láske, ale keď miluje, tak nešťastne (většinou zbožňuje ideál)
    • rozpor medzi snom a skutočnosťou je pre hrdinu tak propastný, že většinou končí svoj život tragicky
    • pokiaľ sa čitateľ bude pýtať na pôvod typického romantického hrdinu, zcela iste bude opretý záhadou
  • romantické prostredie
    • i tu radikálne zasiahla romantická estetika, a tak sa dej musí odohrávať vo výnimočnom prostredí, pokiaľ možno tajomnom až hrúznom
    • ideálne miesta sú staré gotické hrady, samoty, cintoríny, katedrály či sklepenia, ale aj tajomné jazerá a tmavé lesy
    • súvislosť so zv. anglickými parkmi (príroda rastie voľne, musí byť členitá, bizarná a slobodná)
  • podoby literárneho romantizmu
    • mnohí autori považovali rozpor medzi snom a skutočnosťou za večný, a preto hľadali protiváhu v nejakom vyššom a hodnotnejšom systéme → vo skutočnosti sa však jednalo skôr o odklon, únik do sveta iluzórneho, vymysleného (história, legendy, mytológia, fantazijný svet, princípy mocnej lásky, …)
    • oproti prvej skupine spisovateľov sa jasne vyhranilo niekoľko ďalších autorov, ktorí vo svojom odpore ku skutočnosti boli zcela aktívni → sami svojím životom napĺňali romantické ideály a jasne a zrozumiteľne dávali najavo svoj nesúhlas – „revolučný romantizmus“ (napr. Máchova rozervanosť či Byronova pesimizmus)
  • literárne formy romantizmu
    • dominovala predovšetkým próza (poviedky, novely, romány)
    • lyrika stojí za prózou (většinou intímna, reflexívna – na niečo reagujúca)
  • Rusko – obdobie vlády cára Mikuláša I. (1825–1855; pred ním Alexandr I.)
    • konzervativizmus
      • Rusko stojí na 3 pilieroch:
        • samodŕžavie (špecifická ruská forma absolutizmu)
        • pravoslávna cirkev (podporovala panovníka; fatalizmus)
        • národ (za ktorý boli považovaní všetci ľudia, ktorí uznávali cára a samodŕžavie)
    • presadzoval utuženie absolutnej monarchie a úplnú izoláciu Ruska od západu
    • cenzúra, tajná polícia, sledovanie pohybu obyvateľstva
    • Rusko bolo celkovo veľmi zaostalé (nevzdelanosť, nevoľníctvo, veľká rozloha krajiny a veľký počet obyvateľov, …)
    • opozícia – povstanie dekabristov
    • určité snahy o uvoľnenie pomerov vychádzali aj od cára, ktorý pripúšťal, že nevoľníctvo je brzdou rozvoja
      • všetky pokusy o zmeny však troskotali na naprosto konzervatívnej šľachte
    • i napriek nepriaznivej politickej situácii je dnes toto obdobie nazývané „Zlatým vekom“ ruskej literatúry
      • spisovná ruština dostala svoju definitívnu podobu
      • talentovaní básnici, ale aj prozaici a dramatici
      • literárne veľmi plodné obdobie aj napriek tomu, že dochádzalo k obmedzovaniu slobody tlače a posilňovaniu cenzúry
    • po porážke Ruska v krymskej vojne (snaha o ovládnutie Stredozemného mora → získanie lepších podmienok pre obchod) si ľudia konečne uvedomili nutnosť reforiem
      • došlo aj k zmene na tróne – Mikuláša vystriedal roku 1855 Alexandr II. (značné reformy, napr. zrušenie nevoľníctva v roku 1861, reformy školstva, miestna samospráva, nezávislosť súdnictva na šľachte, posilňovanie armády a námorníctva, …)

 

Ďalší autori rovnakého umeleckého smeru (súčasníci)

Rusko:

  • Michail Jurjevič Lermontov (1814–1841)
    • básnik, prozaik, dramatik
    • vychovávala ho babička
    • 2x vo vyhnanstve (kvôli smelosti vo svojich básňach sa dostal do konfliktu s polícijným cárskym režimom)
    • jeho dielom vrcholí ruský „revolučný“ romantizmus
    • zomrel vo 27 rokoch v súboji (ako pravý romantik) na Kaukaze vo vyhnanstve
    • Démon – poéma; vychádza z biblických légiend o vzpúre a zavrhnutí anjelov

Francúzsko:

  • Victor Hugo (1802–1885)
    • najslávnejšia osobnosť francúzskeho romantizmu
    • prozaik, básnik, dramatik, politik (stal sa dokonca poslancom; odporca Ludvíka Bonaparta a neskoršieho jeho syna Napoleona III.)
    • 20 rokov vo vyhnanstve na malom ostrove u Normandie (kvôli odporu voči Napoleonovi III.) → po páde Napoleona sa vrátil
    • Legenda vekov – trojdielna básnická cyklus zobrazujúci vývoj ľudstva; filozofický podtext; napísané vo vyhnanstve
    • Chrám Matky Božej v Paríži – historický román; najproslulejší
    • Bídníci/Ubožiaci – pozdne romantický román
  • Stendhal (1783–1842)
    • vlastným menom Henri Beyle
    • zařadenie k umeleckému smeru veľmi ošemetné → v niektorých publikáciách je dokonca považovaný za realistu
    • Červený a čierny – román; revolúcia (červená) x despotizmus/tyranie (čierna); podnetom bol skutočný prípad človeka, ktorý bol popravený
    • Kartúza parmská – psychologický dvoudielny román s autobiografickými rysmi

Anglicko:

  • Jane Austenová (1775–1817)
    • narodila sa roku 1775 vo Steventone v grófstve Hampshire
    • anglická spisovateľka, predstaviteľka tzv. rodinnej románu („domestic novel“; bežný život strednej triedy, najčastejšie na vidieku)
    • Pýcha a predsudok; Rozum a cit
  • George Gordon Byron (1788–1824)
    • hlavný predstaviteľ „revolučného“ romantizmu (x pochádzal zo starého aristokratického rodu, svoj domov však opustil kvôli rozporom so svojím prostredím)
    • takmer celý svoj život strávil v cudzine (predovšetkým v Taliansku)
    • byronská poviedka = veršovaná lyricko-epická poviedka/poéma (dejový základ preniknutý lyrickými prvkami, popismi a reflexiami; u nás je najslávnejšou básnickou poviedkou Máj)
    • Childe Haroldova puť – autobiografický moderný epos (aktuálne problémy)
    • básnické poviedky: Džaur; Korzár; Lara
  • Percy Bysshe Shelley (1792–1822)
    • musel dvakrát opustiť univerzitu v Oxforde pre svoje názory (najmä vďaka svojej obhajobe ateizmu)
    • nakoniec jeho konflikty s okolím prekročili tak, že Shelley opustil Anglicko (Írsko, Švajčiarsko, nakoniec Taliansko)
    • zomrel utopením, keď sa plavil na jachte Ariel
    • Odpútaný Prométheus – dramatická utopická báseň vyjadrujúca tému oslobodenia ľudskej mysle
  • Mary Shelleyová (1797–1851)
    • manželka Percy Bysshe Shelleyho
    • Frankenstein – román
  • Walter Scott (1771–1832)
    • škótsky básnik a romanopisec
    • historické diela – zaoberal sa stredovekom (zakladateľ historickej poviedky a historického románu: poučený obraz minulosti + dobrodružný príbeh; dávno už len kroniky)
    • zo začiatku vydával diela anonymne
    • Waverly – román o povstaní v Írsku; po úspechu tohto románu sa začala obdivuhodná séria 48 románových zväzkov zo škótskych, ale aj anglických a európskych dejín
    • najslávnejšie romány: Rob Roy, Ivanhoe, Kenilworth, Pirát
  • Charlotte Brontëová (1816–1855) – román Jana Eyrová
  • Emily Brontëová (1818–1848) – román Na veternom vrchu

 

Rozbor diela: Piková dáma

Literárny druh, žáner, forma

  • druh: epika
  • žáner: novela
  • forma: próza

 

Hlavné myšlienky

  • novela poukazuje na zkaženosť ruskej šľachty, kde hlavnú rolu hrajú peniaze a láska ide stranou, čo môže viesť k zničeniu života (kritické hodnotenie tejdojšej spoločnosti
  • človek by si mal peniaze vydelať, ne získať zadarmo
  • zlo je vždy potrestané

 

Motívy, témata

  • človek prahnúci po peniazoch a šťastí, ktorý za ich zisk urobí čokoľvek
  • nenasytnosť človeka
  • túžba po peniazoch a bohatstve, ktorá vedie k morálnemu pádu, porušovaniu zákonov a nakoniec aj k pádu človeka, ktorý sa šiel z cesty)
  • karetné hry, život hráčov, gamblerstvo
  • život ruskej vyššej triedy (hraběnka), Heřmana
  • pravdepodobný adresát: kniha je určená všetkým čitateľom, nie je konkrétne zameraná (pomerne jednoduché čítanie, nad ktorým človek nemusí veľmi premýšľať, a pobaví)
  • tematicky podobné dielo: Hráči, Karel Poláček (román s karetním tematikou)
  • porovnanie s filmovou verziou alebo dramatizáciou: podľa novely vznikla opera Petra Iljiča Čajkovského a niekoľko filmov; u nás vznikol film Piková dáma roku 1974, Heřmana hral Milan Kňažko

 

Kompozícia

  • chronologická
  • kniha je členená na 6 kapitol a záver
    • kapitoly nemajú žiadne názvy, sú len očíslované rímskymi číslicami
    • každá kapitola začína úryvkom básne či dopisu
  • vysvetlenie názvu diela: piková dáma je názov karty, ktorú Heřman odkryl miesto esa a prehral všetky peniaze; tvár na karte bola veľmi podobná tvári staruchy, ktorá sa mu takto pomstila

 

Forma

  • er-forma
  • vypraveč
    • objektívny – stojí mimo príbeh, je nezaujatý, nezasahuje do dej
    • autorský/vševedúci – rozoberá dej aj jednanie postáv, a to zvonku aj zvnútra (výrazne odlišený autorský text a reč postáv)
  • priama reč sa užíva celkom často
  • kniha je krátka, nezabýva sa toľko krajinou a charakterom postáv
  • dominantný slohový postup: vyprávačský

 

Jazyk

  • spisovný, občas nespisovná mluva postáv (karetní hráčov)
  • jednoduchý, srozumiteľný, neveršovaný, čitateľný
  • reč má podobu predovšetkým dialógu (veľa priamych rečí)
  • Puškin sa vyjadruje bez zbytočných ozdôb a ľahko dostane čitateľa do prostredia tejdojšej vyššej spoločnosti
  • typickým pre romantizmus je vznosný (vznášavý, poetický) popis emócií, ktoré chová Lizaveta
  • dlhé pasáže sú venované konfliktu medzi spoločenskými konvenciami a tuhými srdcami
  • popis prostredia je skôr striedmy, autor sa v takých situáciách sústredí skôr na dialógy
  • knižné tvary slov, archaizmy (tabatierka = krabička na cigarety; katafalk = miesto pre vystavenie rakvy; baldachýn = nebo; trnož = stolička pod nohy; …) – zachovanie starodávneho rázu
  • francúzske frázy (oubli ou regret = fráza, ktorou ženy žiadajú mužov o tanec)
  • kontrasty (nevinná Lizaveta x nenasytný Heřman)
  • z jazykových prostriedkov sú použité najmä metafora, prirovnanie a personifikácia
  • pointa (prekvapivý záver vyprávania): Heřman nakoniec všetko prehraje

 

Miesto a čas dej

  • bližšie neurčené ruské mesto (vyššia spoločnosť)
  • autorova súčasnosť (1. polovica 19. storočia)

 

Postavy

Heřman:

  • syn porušteného Nemca
  • mladý vojak – inžinier
  • vypočítavý, ctižiadostivý, ambiciózny, neústupný, sobecký, chladný
  • po tom, čo zabije hraběnku, má minimálne výčitky sviedomia (kvôli tomu, že podviedol Lizavetu nemal výčitky žiadne)
  • ide plne za svojimi cieľmi a túžbami, nebojí sa – za získanie peňazí je schopný všetkého

Anna Fjodorovna (také Fedotovna):

  • stará hraběnka (80 rokov)
  • rozumná, mazaná, hrdá
  • nepripúšťa si koniec svojej niekdajšej spoločenskej slávy a stále sa zúčastňuje všetkých plesov a slávností
    • vo spoločnosti sa o nej hovorí ako o „plesovej příšere“
  • má smysel pre hazardné hry; vie tajomstvo troch výherných kariet
  • neustále komanduje chudobnú Lizavetu, o ktorú sa stará (ale má ju rada)

Lizaveta Ivanovna:

  • mladá, krásna dievča
  • školovateľka starej hraběnky
  • naivná, pracovitá, hodná, veľmi milá, samolibá, citlivá, ohľaduplná, srdečná
  • vo spoločnosti hrala úlohu veľmi ubohú
    • všichni ju znali, nikto si jej nevšímal
    • mladí muži jej neuznávali za hodnú pozornosti
  • neprohlédne Heřmanovu lesť a v návalu domnelého šťastia a lásky mu nepriamo pomáha dostať sa až k hraběnke
    • toto jednanie si potom vyčíta a svoju náklonnosť k Heřmanovi považuje za špatnú

Tomský (také Pavel Alexandrovič):

  • vnuk hraběnky
  • vojak – dôstojník
  • mladý
  • hazardný hráč

Saint-Germain:

  • pozoruhodný hrabě
  • dobrý spoločník
  • veľmi bohatý
  • tajuplný, ale veľmi úctyhodný
  • nepriateľ hraběnky Fjodorovny – vyzradil hraběnke tajomstvo 3 kariet, aby mohla splatiť svoj dlh u Orleánskeho hraběte (Francúzsko)

Narumov:

  • také vojak – jazdecký gardista
  • celý príbeh začína tým, ako sa u neho hrajú karty

Čekalinský:

  • šesťdesiatnik
  • hazardný hráč
    • celý život strávil u kariet a vydelal si mnohokrát milióny tým, že vyhrával smienky a prehrával hotové peniaze
  • slávny, veľmi bohatý, pohostinný, láskavý, veselý (stále sa usmieva), úctyhodný, zdvořilý
  • práve v jeho dome prehral Heřman svoje peniaze (Čekalinský mal, ako hostiteľ, banku)

 

Stručný dej

Tomský vo spoločnosti karetních hráčov vyprával príbeh svojej babičky, hraběnky Anny Fjodorovny (Fedotovny). Tá jedného dňa prehrala veľa peňazí, jej manžel odmietol dlh splatiť, a tak požiadala o pomoc hraběte Saint-Germaina. Ten jej vyzradil nejaké tajomstvo, vďaka ktorému ďalší deň uhádla tri karty za sebou a zbavila sa dlhu. Babička toto tajomstvo nikdy neprezradila ani jednému zo svojich štyroch synov, len raz sa uvolila a pomohla nejakému mužovi, Čaplickému, ktorý prehral veľké množstvo peňazí a mal dlhy.

Týždeň na to Tomský (Pavel Alexandrovič) navštívi svoju babičku a jej schovanku Lizavetu Ivanovnu. Lizaveta celá horí, pretože už niekoľko dní stává pod jej oknami nejaký dôstojník – inžinier, ktorý sa na ňu díva. Je to Nemecký Heřman, ktorý vypočul Tomského vyprávanie o babičkiných schopnostiach.

Heřman nikdy karty nehral, len hráčov pri hraní sledoval, pretože mal strach, že by prišiel o svoje našetrené peniaze. Keby však znal kúzlo, riskoval by a do smrti žil z vyhraných peňazí. Rozhodol sa teda, že sa pokúsi od hraběnky Fjodorovny toto tajomstvo získať. Najprv sa však musí k hraběnke nejako dostať – k tomu využije Lizavetu. Po nejakej dobe, keď Heřman len stojí na ulici a Lizavetu sleduje, dá dievčate zamilovaný dopis a začnú si spolu vymieňať písomienka. Tak sa brzy dozvie, ako sa dostať do dívčinho pokoja a kde je staruškin kabinet. Dokonca si spolu domluvia schôdzku.

Keď sú obe ženy mimo domu, dostane sa Heřman nahoru a ukryje sa v pokoji starej dámy. O niečo neskôr sa hraběnka vráti z plesu. Heřman počká, až jej komorné odstrojia, a potom vylezie zo skrýše a pronesie svoju prosbu. Starucha však neodpovedá, a tak jej pohrozí nenabitou pištoľou. Hraběnka sa lekne a skáci sa mŕtva na zem. Medzitým Lizaveta zistí, že sa Heřman na domluvenú schôdzku nedostavil, a uľahne jej. Heřman však brzy príde a všetko jej vypráva. Dievča je sklamaná, že sa všetko odohralo kvôli peňazom, a pustí Heřmana zadným schodiskom von.

Za pár dní sa koná pohreb, na ktorý príde aj Heřman, pretože trpí výčitkami sviedomia. Keď pristúpi k rakve, aby sa nebožke poklonil, zdá sa mu, že sa na neho mŕtva starucha posmiešne podíva jedným okom. To ho zcela vyvedie z miery. Celý deň pije viac než obvykle a v noci má živý sen – starucha za ním príde, prezradí mu tri výherné karty (trojku, sedmu a eso), určí podmienky (Heřman nesmie vsadiť na viac než na jednu kartu deňne, nikdy v živote už nebude hrať a ožení sa s jej schovankou Lizavetou) a zase zmizne.

Heřmanova myseľ je plná výhry, predstavuje si bohatstvo a šťastnú budúcnosť. Na prvú kartu vyhrá 47 tisíc, na druhú 94. Tretí deň vsadí všetko, ale namiesto esa vytiahne pikovú dámu (Heřman sa spletol a namiesto na eso vsadil na pikovú dámu), ktorá ako by na neho zamrkala a usklíbla sa. Heřmana zarazí neobvyklý vzhľad karty so staruchou, ktorá sa mu takto pomstila.

Heřman sa zbláznil, dokola mumlá „Trojka, sedma – dáma!“ a je zavretý v obuchovskej nemocnici v pokoji číslo 17. Lizaveta sa šťastne vydala.

 

Posúdenie aktuálnosti diela

Vložiť komentár