Kniha: Premena
Autor: Franz Kafka
Pridal(a): Lucie, Habr
Autor: Franz Kafka (1883 – 1924)
Jeden zo stredových autorov moderné literatúry
- narodil sa v rodine pražského nemeckého obchodníka, prežíval zvláštny vzťah k otcovi – otec nerozumel Kafkovmu povahy, Kafka obdivoval otcovu silu, rozhodnosť, ale trpel pocitom nedostatočnosti, viny, stratou sebadôvery, rodina ho donútila vystudovať práva, pracoval ako úradník v poisťovni, snažil sa začleniť do života aj ako manžel, bol trikrát zasnúbený – z toho dvakrát s berlínskou úradníčkou Felice Bauerovou, zasnúbenie zrušil, do manželstva sa neodhodlal vstúpiť, ochorel na tuberkulózu, penzionovaný bol v r. 1922, po únorovom zápase s chorobou umiera 1924 v rakúskom liečebnom ústave, pochovaný je na strašnickom cintoríne v Prahe
- židovský rodokmeň ho predurčoval k výnimočnému postaveniu medzi dvoma komunitami: českou a nemeckou (pocit izolácie nemeckého autora židovského pôvodu v pražskom prostredí)
- u nás bol v dobe totalitý Kafka komunistickým režimom potláčaný nielen vo školách, ale aj v podvedomí ľudí
- za jeho života vyšli len niektoré poviedky, posmrtne boli vydané aj ďalšie texty – fragmenty románov – Proces, Zámok, Amerika – Nezvestný, ďalšie poviedky, ďalej dopisy a aforizmy, ktoré si zapisoval
- mnoho rukopisov sám Kafka zničil, v záveti žiadal priateľa Maxa Broda, aby jeho texty ,,beze zbytku a bez čítania,, spálil, Brod to neučinil, naopak dielo vydal
- Kafka nepisal pre čitateľov, ale pre seba (medzi Kafkovými hrdinami a Kafkou samotným existuje rada podobností, i keď sú hrdinovia vlastne anonymní, nič moc o nich nehovorí, nedáva im často ani celé mená)
- stavia príbehy, v ktorých sa hrdinovia dostávajú do absurdných situácií, dejú sa veci, ktoré úplne odporujú logike, nikde sa nič nezdôvodňuje, je to samozrejmé ako vo sne, všetko je však popísané veľmi detailne do najpatrnejších podrobností (svet akoby pod zväčšovacím sklom, zmysel pre zväčšený detail), až úradnícky štýl, chladný vecný
- jeho príbehy sa dajú vo 2. pláne chápať ako alegórie, ktoré vyjadrujú, ako sám Kafka chápal svet, znievajú veľmi pesimisticky, v závere aj ako smutná groteska
- Kafkovi hrdinovia vo svete blúdia, každé slovo, pohyb – je obrovský problém, nie sú schopní sa dorozumieť s ostatnými (POZRI Řehoř a ostatní členovia rodiny), trpia pocitom viny, ale je ťažké o akú vinu sa jedná
- u Kafku je človek osamelý, je svetu naprosto odcudzený, žije jednotvárne, vzdal sa všetkého, čo robí človeka človekom, je slušný a dobrý, ale len slušný a dobrý
Vplyv na jeho tvorbu
- korene môžeme hľadať v Kafkovej citlivej osobnosti, krehkej psychike
Literárne-historický kontext
Doba vzniku
- Kafku radíme do pražskej nemecké literatúry – 1. polovica 20. storočia
- okruh nemecky píšucich autorov žijúcich v Prahe na začiatku 20. storočia a za prvej republiky, židovský pôvod veľkej časti týchto autorov predurčil tragický koniec tohto tvorivého spoločenstva (koncentračné tábory počas 2. sv. vojny aj komunistické kriminály – tragický medzník súžitia Čechov, Nemcov a Židov)
Mezivojnové obdobie
- obdobie medzi prvou a druhou sv. vojnou (1918-1939), ktoré bolo poznačené rastúcou politickou nestabilitou a nástupom totalitných režimov v Európe, ale zároveň aj veddeckým pokrokom a rastom životnej úrovne v rade krajín.
Totalitné režimy
- Fašizmus (fashismo: zväz) – politické hnutie vzniklé po 1. sv. vojne v Taliansku (neskôr sa rozšírilo do ostatných krajín Európy). Cieľom fašistických organizácií je totalitná diktatúra a silný štát.
- Nacizmus-ideológia oficiálne uplatňovaná diktatúrou v Nemecku v rokoch 1933–1945 (tzv. Tretia ríša) prostredníctvom Národnosocialistickej nemecko dielníckej strany vedené A. Hitlerom. O totalitnej ideológii založenej na vypätom nacionalizme, rasizme, prvkoch socializmu, militarizme a antisemitizme.
- Hospodárska kríza, rozvoj leteckej dopravy, rádiového vysielania
- Pražská. Židovská, nemecká literatúra (1894-1939)
- nemecky písané literárne texty vytvorené spisovateľmi, básnikmi a žurnalistami, ktorí pôsobili v Prahe. Prevažne to boli pražskí rodáci. Väčšinou boli pôvodom Židia, a z tohto dôvodu mnohí z nich pred rokom 1939 emigrovali. (Max Brod, Franz Kafka, Franz Werfel, Egon Erwin Kisch (komunista)…) Väčšinou mali nemecké školy a písali nemecky. Písali v duchu expresionizmu, propagovali české diela, Prahu milovali, spätí s českou kultúrou.
Literárne smery
- Expresionizmus-Vznikol ako protiklad impresionizmu a naturalizmu tzn. odmietol umenie zobrazujúce skutočnosť aj umenie sa snažiace zprostredkovať skutočnosť pomocou dojmov. Jeho hlavným cieľom je vyjadriť vlastné prežitky a vlastné pocity bez ohľadu na akékoľvek konvencie.
- Neorealizmus-umelecký smer, ktorý vznikol na začiatku 20. storočia, najviac sa presadil v Taliansku, obzvlášť v literatúre a filme (nový pohľad na realitu). Neorealistické diela (predovšetkým filmy) boli v období fašizmu považované za morálne a vlastenecky nevhodné.
- Psychoanalýza-je súbor psychologických teórií a psychoterapeutická metóda liečby psychických problémov. Vychádza z diela Sigmunda Freuda. Tento smer bol založený na presvedčení, že na vývoj jedinca pôsobí sexuálny pud (libido).
- Surrealizmus-je európsky umelecký smer, ale aj životný štýl, ktorý usiluje o oslobodenie mysle, zdôrazňuje podvedomie. Snaží sa o zachytenie snov, predstáv, pociťov a myšlienok (poprvé použil Guillaume Apollinaire vo spojení so svojou divadelnou hrou Prsia Thirésiovy)
- Dadaizmus-též Dada, bol avantgardný umelecký smer vzniknutý vo Švajčiarsku. Vznikol ako revolta skupiny umelcov rôznych národností proti vojnovým hrôzam. Dadaizmus bol prostriedok, ako vyjadriť zmätok a strach z vojny
- Filozofická a filozofujúca próza – Antoine de Saint-Exupéry (Malý princ-patrí do top 50 najpredávanejších kníh na svete, Kniha vypráva príbeh pilota (Exuperyho), ktorý ztroskotal na Sahare a tam sa stretol s Malým princom, ktorý sem prišiel z vzdialenej planétky).
- Sociálne kritická próza-John Steinbeck (O myšiach a ľuďoch-novela, V knihe je dobre vidieť problémy amerického Juhu z doby dejov novely: rasizmus, hospodárska kríza a túžba po majetku, hl. postavy George a Lennie).
- Dráma-George Bernard Shaw (Záletník)
Súčasníci
- Pražská, nemecká literatúra-Max Brod (zverejnil Kafkovo dielo+svoje dielo Hlídka), Franz Viktor Werfel (Zbierka básní: Priateľ sveta), Egon Erwin Kisch (Pasák)
- Nemecko-Thomas a Heinrich Mannovci (veľa slávnych rodinných príslušníkov, Thomas-držiteľ Nobelovej ceny, dielo Buddenbrookovci), Lion Feuchtwanger (Žid Suss), Hermann Hesse (Romantické piesne)
- Francúzsko-Marcel Proust (Hľadanie strateného času), Antoine de Saint-Exupéry (Malý princ)
- Amerika-Francis Scott Fitzgerald (Veľký Gatsby, Podivuhodný prípad Benjamina Buttona), Robinson Jeffers (Básne z Jastrabej veže)
- Anglicko – George Bernard Shaw (Pygmalion – preučenie kvietinárky), James Joyce (Dublinčania), Virginia Woolfová (Plavba)
- Rusko – Boris Pasternak (Druhé zrodenie), Michail Bulgakov (Biela garda), Maxim Gorkij (Mešťania), Michail Šolochov (Donské poviedky)
Rozbor diela: Premena
Výrazová forma
- Ide o epické dielo. (druh)
- Výrazová forma je próza. (forma)
- Dielo Premena je poviedka (kratšie vyprávanie s menším počtom postáv a jednoduchým dejom)
- (žáner)
Hlavná téma
- Hlavným námetom poviedky je premena človeka v hmyz a nasledujúci vývoj vzťahu rodiny k tomuto stvoreniu.
Motívy:
- absurdita, fantasknosť (neuveriteľné situácie sú prezentované ako samozrejmosť), nerespektovanie časovej postupnosti (vládne logika snu), líčenie podrobností, pesimizmus, izolovanosť, bezmocnosť, ponížanie, brouk, chudobný domov, peniaze, rodina, trest, odcudzenie, ľahostajnosť, vyradenosť
Kompozícia
- Je písaná chronologicky (tak, ako šli udalosti za sebou), občas aj retrospektívne (spomienky, úvahy).
- Rozdelená do troch kapitol bez názvu (popr. bezmenné kapitoly)
- I. všichni sa vyrovnávajú s situáciou, II. dočasný spôsob súžitia, III. odcudzenie
- Zarovnané do odsekov. Má charakter poviedky.
Jazyk
- Autor používa spisovné formy jazyka bez slangových či hovorových výrazov. Text je dobre zrozumiteľný aj pre dnešného čitateľa, keďže sa tu prakticky nevyskytujú archaizmy. Jazyk je skôr prostý, metafora a kvitnasté vety sa vyskytujú zriedka.
- Kniha je písaná chronologicky v er-forme z pohľadu Řehoře. Je často využívaný vnútorný monológ. Občas sa v knihe vyskytujú spomienky na minulosť. Ojedinele sa objavuje aj priama reč.
- eufemizmus – „z chripky mu slabo unikol posledný dych“ (jemnejšie oznámenie smrti)
- hyperbola -„s najväčšou rýchlosťou búchal dverami, bol po takých túrach k smrti unavený“
- rečnícka otázka – „A teraz?“
- metafora ťažkého hmyzu = Žid; premena v brouka – odcudzenie človeka v modernom svete „zhmotnená metafora“
- paradoxné slovné spojenie: „a už klepal na jedny z postranných dverí otec, slabo, ale za to päsťou“ + kontrast racionálneho uvažovania s obsurdnou situáciou samej premienky
- bezvýchodnosť (hoci Řehoř do konca dúfa v pozitívny zvrat)
- absurdita (Řehoř premienu prijal s klidom)
- komicko-tragické momenty (otec bojuje s Řehořom tým, že po ňom hádže jablká)
Vyprávač
- objektívny, vševedúci
Hlavné a vedľajšie postavy
Hlavná postava:
- Řehoř Samsa – cestujúci obchodník, ktorý ochotne nosí výplatu domov, kde je prijímaná ako samozrejmosť. Otec, matka a sestra Markétka nepracujú a ich existencia je závislá od Řehoře. Řehoř si to uvedomuje, ale nevadí mu to; chce, aby jeho rodina žila pohodlne a nechce im pôsobiť akékolvek starosti. Je poctivý, pracovitý, zodpovedný, živí rodinu, dobrý, berie svoju premienu ako fakt, necíti sa ublížený alebo ukrivdený.
Vedľajšie postavy:
- Řehořova sestra Markéta – Řehořova sedemnásťročná sestra, hudobne nadaná, svojho brata má veľmi rada. Jediná z rodiny, ktorá Řehoře ľutuje a stará sa o neho, snaží sa pred ním prekonať svoj odpor. Kvôli nedostatku finančných prostriedkov musí začať pracovať, jej charakter sa mení, bratov stav jej začína byť ľahostajný a nenávidí ho za to, že je rodine prítiaž.
- Řehořov otec – praktický, tvrdý, prísny človek. Po premiene musel začať pracovať. Vyhýba sa kontaktu so synom, je mu odporný.
- Řehořova matka – nedokáže sa pozrieť na syna po premiene. Řehoře ľutuje, myslí si, že jeho stav je len prechodný a čaká, že sa jej vráti späť „ich starý Řehoř“, pri priamom stretnutí so svojím potomkom sa však strašne vyděsí a má z neho hrôzu. Musí si nájsť zamestnanie a syn sa pre ňu, rovnako ako pre ostatných, stáva len nenávideným bremenom.
Časopriestor
- Dej sa odohráva v malomestskom byte rodiny Řehoře Samsu v neponomenom meste.
Obsah diela
Řehoř Samsa je obchodný cestujúci, ktorý žije so svojimi rodičmi a sestrou v spoločnom byte. Je mladý a pre svoju rodinu veľmi dôležitý, pretože ju prakticky živí.
Jedného dňa sa prebudí a zistí, že sa premenil na akýsi hmyz. Má dve tykadlá, krunýřovité telo, výztahami členené bruško a veľký počet nožičiek, ktoré ani neumí ovládať. V prvej chvíli ho napadá, že zaspal, už dávno má byť v inom meste, vo firme už vedajú, že sa nedostavil, a má starosť, ako situáciu vysvetliť.
Počuje rodičov, ako sa boja, čo sa s ním stalo, že dosiaľ nevstal, ale nie je schopný s nimi prehovoriť, pretože vydáva len zvuky, ktorým nie je rozumieť. Samsa po celú dobu svojho zmeneného stavu uvažuje racionálne, nepropadá depresiám a zachováva chladnú hlavu (jeho prvá starosťou je, ako ako hmyz pôjde do práce). Situácia v rodine sa od Řehořovej premienky značne zhorší; jednak prídu o Řehořovu finančnú podporu (dosiaľ ich zo svojho platu živil prevažne on), jednak trpia rodičia aj sestra psychicky. Matka ani otec do Řehořovho pokoja nevstupujú, stará sa o neho mladšia sestra Markéta, vždy keď za ním sestra príde, tak sa Řehoř schová pod posteľ, aby ju nediesil. Raz sa Markéta s matkou rozhodnú vystiahnuť z Řehořovho pokoja nábytok, v dobrom úmysle, Markétka sa domnieva, že by sa mu lepšie lezlo po stenách a stropoch, čím sa Řehoř skutočne rád baví, ale matka sa obáva, že by si to Řehoř mohol vysvetliť tak, že ho už zavrhujú. Řehoř si nakoniec uvedomí, že by bol rád, keby mu pokoj ponechali, tak ako je, bráni teda svoj obľúbený obraz, spatria ho matka a upadne do mdlôb, vyhrotenú situáciu sa rozhodne vyriešiť otec tým, že po ňom hádže jablká, čím Řehoře ťažko zraní. Řehořov zdravotný stav sa zhorší. Rodina si do bytu nastiahne podnájomníkov, ktorí o Řehořovi nevedia, neskôr ho však spozorujú, pretože Řehoř si chcel počúvať, ako im Markétka hrá na husliach, a tak opustil svoj pokoj a otec sa ho snažil zahnať späť do jeho pokoja, z ktorého sa postupom času stalo skladisko nepotrebných vecí. Nájemníci byt opúšťajú. Toho večera bol naposledy spatrený nažive. Nasledujúceho dňa Řehoř umiera.
Kritika diela
- dielo sa dočkalo veľkého ohlasu v spoločnosti