Kráľ Lávra – rozbor (obsah)

rozbor-díla

 

Kniha: Kráľ Lávra

Autor: Karel Havlíček Borovský

Pridal(a): Klarabel

 

KAREL HAVLÍČEK BOROVSKÝ

  • 31. októbra 1821 – 29. júla 1856
  • Pseudonymom Havel, vlastným menom Karel Havlíček. Prídomek „Borovský„, ktorým často podpisoval svoje články, je odvodený od jeho miesta narodenia (Borová).
  • Bol český básnik, novinár, ekonóm a politik. Je považovaný za zakladateľa českej žurnalistiky, satiry a literárnej kritiky. Literárne býva radený do realizmu, politicky patrí k tzv. 2. generácii národných buditeľov.
  • Narodil sa 31.10.1821 v Borovej ako syn vidieckeho kupca.
  • Ako deväťročný odchádza do školy do Jihlavy, kde sa učil nemčine a tu začal chápať národnostné rozdiely. Gymnázium študoval v Nemeckom Brode. Od roku 1838 študoval filozofiu v Prahe.
  • Havlíček túžil po tom, aby mohol pôsobiť na výchovu českého ľudu, vstúpil preto do kňažského seminára. Nelíbili sa mu však pomery, ktoré tu panovali – kňažstvo bolo vychované v konzervatizme a tiež v duchu protinárodnom. Na jeseň 1841 preto seminár opustil a stal sa až do konca života nekompromisným kritikom rímskokatolíckej cirkvi.
  • Roku 1846 sa stal na doporučenie Františka Palackého redaktorm Pražských novín a ich prílohy Česká včela.
  • V roku 1848 založil vlastné Národné noviny, ktoré dosiahli veľkej popularity. (Červen 1849 zakázané)
  • Roku 1848 po potlačení revolúcie bol poprvé zatknutý a niekoľko dní väznený. Počas tej doby bol však zvolený poslancom do ríšskeho snemu a národného výboru. Z dôvodu získanej imunity ho vojenskí správcovia Prahy prepustili. V národnom výbore bol pomerne aktívny, vo Viedni však pôsobil viac ako novinár než ako poslanec.
  • Havlíček bol vykázaný z Prahy a po dlhšom hľadaní sa i s rodinou usadil v Kutnej Hore. V iných miestach totiž odmietali jeho texty tlačiť.
  • Havlíček v Kutnej Hore založil časopis Slovan, ktorý vychádzal 2x týždenne.
  • Za svoju novinársku činnosť bol Borovský v rokoch 1851-55 internovaný v Brixene v rakúskych Alpách, kde napísal satirické skladby Tyrolské elegie, Kráľ Lávra a Krst svätého Vladimíra. V nich napadal absolutizmus a svetskú aj cirkevnú reakciu.
  • Tu mu bolo poskytnuté komfortné bývanie so služobnou, Borovský však trpí po rodine, spoločenskom živote a vlasti. Počas návštevy rodiny (manželka a dcéra) sa nejspíš nakazil tuberkulózou. Je mu povolený návrat do Prahy, krátko potom však umiera.
  • Na pohrebe Božena Němcová údajne položila na Havlíčkovu rakev trnovú korunu ako symbol mučeníctva.

 

Ďalšie diela:

    • Obrazy z Rus – cestopis
    • Tyrolské elegie – dielo je humoristickým a satirickým popisom Havlíčkovho zatknutia a internácie v Brixene v Tyrolsku, kritizuje políciu, spoločenský systém, používa skutočných mien a príhod
    • Kráľ Lávra Alegorická satirická skladba, ktorej námetom je stará írska povest o kráľovi s oslími ušami, ale prispôsobená českému prostrediu.
    • Krst svätého Vladimíra – Satirická báseň, ktorá v sebe nesie kritiku absolutistickej vlády ruského cára, ktorý nechá pre malichernosť odsúdiť k smrti boha Peruna, ktorý je tu vyobrazený ako úplne bežný vidiecky otec, od ktorého sa odvíja celý nasledujúci dej.
    • Epigramy – Havlíček ich definuje: „Epigramy sú malinké nádoby, do ktorých vztek svoj nalieva, aby mi srdce nežral“.
      • 5 oddielov: cirkvi, kráľovi, vlasti, múzam, svetu

 

Literárna kritika:

  • Kapitola o kritike – štúdia, formuloval názory na kritickú recenzentskú činnosť, o stave českej literatúry – !!!založenie kritiky!!! – kriticky realizmus

 

Žurnalistika:

  • Karel Havlíček sa podieľal na vzniku českej žurnalistiky a niekedy je považovaný aj za jej zakladateľa. Havlíček ako statočný a čestný človek bol niekoľkými politickými režimami nenávidený (rakúsko-uhorský cisár z neho mal taký strach, že ho nechal deportovať z Čiech), bežnými ľuďmi uznávaný a respektovaný.
  • Pražské noviny – V tej dobe to bol jediný česky písaný list. Práve v prílohe Česká včela vyšiel aj článok, v ktorom Havlíček kritizoval Josefa Kajetána Tyla. Na Tylovi mu vadilo tiež to, že vlastenectvo uznával ako prakticky jediné téma tejdojšej literatúry. Do týchto novín Havlíček písal aj politické články.
  • Národné noviny – Po práci v Pražských novinách, z ktorých sa následne stal provládny list, sa Havlíček rozhodol založiť list nový a rovno denník. Mal tu aj satirickú rubriku Šotek. Snažil sa noviny čo najviac politizovať a viesť čitateľov k národnému uvedomovaniu a češtine → vysvetľoval tu napríklad rozdiely medzi politickými systémami, v čom spočívajú jednotlivé politické funkcie a tiež tu kritizoval absolutizmus, čo nakoniec viedlo k zákazu.
  • Slovan – Časopis. Opäť sa tu snažil o politickú osvetu, ale to sa mu definitívne nevyplatilo – bol políciou tejdojšej monarchie zajatý vo vlastnom byte a deportovaný do Brixenu.

 

Prekladateľ:

  • Mŕtve duše – dielo od Gogola

 

Literárne-historický kontext

CHARAKTERISTIKA DOBY

  • České zeme súčasťou rakúskej monarchie pod vládou Habsburgovcov
  • léta 18. storočia – 50. léta 19. storočia – prebieha Národné obrodenie
  • Dochádza k vzniku národného obrodenia = proces, pri ktorom dochádza k:
    • Zastaveniu jazykového úpadku češtiny
    • Vytvoreniu nového spisovného jazyka
    • Návratu národnej literatúry
  • Vytvára sa základ novodobého českého národa
  • Národné obrodenie je členené do niekoľkých etáp – Obranná etapa, Útočná etapa, 3. etapa, 4. etapa
  • Revolučný rok 1848 – revolúcia na našom území skončila neúspešne => mnohonárodnostná monarchia zachovaná, absolutizmus bol nadále upevnený X jediný úspech (zrušenie poddanstva) -> negatívny dopad na literatúru

 

CHARAKTERISTIKA UMĚLECKÉHO SMĚRU

REALIZMUS – 4. ETAPA (1848 – 50. LÉTA 19. STOLETÍ)

  • Umelecký smer 2. polovice 19. storočia
  • Z latinského slova realis – vecný, skutočný
  • Základom je kritické poznávanie skutočnosti
  • Cieľom je pravdivé zobrazenie sveta = bez okrasy a ilúzií
  • Charakteristická je typizácia – dôraz kladený na to, čo je určitej spoločenskej vrstve spoločné (X individuálny rys)
  • Jedinec je zachytený vo vývoji a v konkrétnom životnom prostredí (=> hovorové a nárečné prvky)
  • Cieľom je odpovedať na otázku, prečo človek nie je v modernej spoločnosti šťastný
  • Typické žánre – román a dráma

 

Ďalší autoři tohto obdobia:

    • Josef Kajetán Tyl
      • Rozervanec, Posledný Čech, Kusy môjho srdca, Fidlovačka aneb Žiadny hnev a žiadna rvačka, Paličova dcéra
    • Karel Hynek Mácha
      • Máj, Kat, Cigáni, Obrazy zo života môjho
    • Božena Němcová
      • Národné báchorky a povesti, Babička (Obrazy z vidieckeho života), Divá Bára, V zámku a v podzámčí
    • Karel Jaromír Erben
      • Kytica z povestí národných, Prostonárodné piesne a říkadla, Mladší brat, Tulák

 

Rozbor diela: Kráľ Lávra

  • Vydanie: 1854
  • Nakladateľstvo: Sursum
  • Počet strán: 36
  • Literárna forma: poézia
  • Literárny druh: Lyricko-epické dielo
  • Literárny žáner: Satirická skladba – využíva komičnosti, výsmechu a ironie na kritiku nedostatkov a záporných javov

 

Myšlienka diela:

  • Na jednu stranu kritika, výsmech hlúposti, obmedzenosti a zloby, ale na druhú stranu je lepšia hlúpost a láskavosť než vypočítavosť.
  • Kritika priamo rakúskeho panovníka.
  • Človek by sa nemal stydieť za to aký je, pretože tak môže ublížiť ostatným. Pravda vždycky vyjde najavo. Keď niekomu povie tajomstvo, tak sa mi veľmi uľaví.

 

Motívy:

  • Oslie uši – symbolizujú panovníkove chyby a nedostatky
  • Tajomstvo – kráľ má tajomstvo a povie ho Kukulínovi, ten ho neudrží a poví ho vŕbe a tá celému svetu

 

Autorov záměr:

  • Havlíček kritizuje absolutizmus (vládu 1 človeka)

 

Námět:

  • Báseň vychádza zo starej írskej povesti. Postava kráľa Lávru ukazuje vlastnosti panovníka Ferdinanda, ktorý v tej dobe sedel na cisárskom tróne vo Viedni. Oslie uši sú politickým symbolom.

 

Prečo je to rozprávka?

  • V diele je kráľ, hrdina musí vykonať mimoriadny čin, končí dobre, nadprirodzené prvky – oslie uši, vŕba dokáže vyzradiť tajomstvo.

 

Kompozícia:

  • Dielo je vo veršoch (nepravidelné), každá sloka má 7 veršov, štvorveršová sloka, báseň nie je rozdelená do spevov, jednoduchý rým.
  • Rým – 34 strof po 7 veršov, 1. A 3. Verš sa nerýmuje, rýmové schéma – ABCBDDB
  • Čas plynie lineárne, nie sú žiadne skoky.
  • Er-forma (vyprávač nie je priamym účastníkom deja)

 

Zaujímavosti:

  • Karel H. sa inšpiroval v írskej balade
  • Oslie uši=symbolizuje nedostatky a chyby panovníka.
  • Zfilmované-Karel Zeman, v bábkovom prevedení.

 

Jazyk:

Vložiť komentár