Ostre sledované vlaky – rozbor (obsah)

 

Kniha: Ostre sledované vlaky

Autor: Bohumil Hrabal

Pridal(a): Hanka, Daniel Semotan

 

Bohumil Hrabal (1914-1997)

• Český prozaik, spisovateľ – písal poviedky, novely, experimentálne texty, romány.
• Proslul svojím humorom a absurdistickým pohľadom na svet. Písal zrozumiteľným, jednoduchým jazykom. Jeho diela odrážajú skúsenosti s totalitným režimom v Československu. Inšpirácia reálnym životom, rodinou i priateľmi.
• Jeho matka sa neskôr vydala za Františka Hrabala, správcu a neskôr riaditeľa nymburskej pivovaru, ktorý Hrabala adoptoval. Detstvo strávil v Nymburku, kde navštevoval základnú školu a reálne gymnázium. Po gymnáziu pokračoval v štúdiu práv na Univerzite Karlovej v Prahe, ktoré dokončil až po druhej svetovej vojne.
• Hrabal vystriedal počas svojho života radu povolaní – pracoval ako číšnik, výpravčí, skladník, poisťovací agent, robotník v oceliarňach a nakoniec ako balič sběrového papiera. Táto rozmanitá skúsenosť mu poskytla dôležitý vhľad a skúsenosti, ktoré potom hojne využíval vo svojich dielach.
• Po invázii vojsk Varšavskej zmluvy v roku 1968 mu bolo dočasne zakázané publikovať – v tejto dobe však vznikli jeho vrcholné diela, román Obsluhoval som anglického kráľa, próza Postrižiny, trilógia Svadby v dome. Jeho diela vychádzali buď v samizdate alebo v zahraničí. Od roku 1975 mu bolo opäť dovolené publikovať, aj keď všetky diela samozrejme podliehali cenzúre.
• Tragicky zomrel 3. februára 1997, keď vypadol z okna pri krmení holubov v nemocnici na Bulovke. Existujú špekulácie o tom, či išlo o nehodu či samovraždu.

Vybrané diela:

• Ostre sledované vlaky (novela)
• Perlička na dne (súbor poviedok)
• Nymburská trilógia: Postrižiny, Krasosmutnenie, Harlekýnove milióny
• Tanečné hodiny pre starších a pokročilých (prozaické dielo zostávajúce z jednej dlhej vety)
• Obsluhoval som anglického kráľa (román)
• Slávnosti sneženiek (súbor poviedok o obyvateľoch chatovej oblasti Kersko)

Vlastné skúsenosti v jeho dielach:

• Skúsenosť z prechodných zamestnaní Hrabal spracoval v novele Ostre sledované vlaky (výpravčí na dráhe)
• V poviedke Postrižiny sa odrážajú jeho Vzpomienky na rodičov, strýca Pepina detstvo strávené v pivovare.
• Neobmedzené vyprávačské schopnosti ŠEVCE vyslúženého vojaka Pepina ovplyvnili aj prózu Tanečné hodiny pre starších a pokročilých.
• Blízke priatele zachytil v prózach Slávnosti sneženiek, Niekdy barbar (TU JE hlavným hrdinom predčasne zomrelý grafik Vladimír Boudník).

 

Politická situácia

• Novela Ostre sledované vlaky vyšla v 60. rokoch 20. storočia, ktorá pre Československo znamenala aspoň čiastočnú demokratizáciu politickej aj spoločenskej situácie. V dôsledku ekonomickej krízy, ktorá sa prejavila na prelome 50. 60. rokov. Doba, kde umlčované verejné mienie, žiadalo rozsiahlejšiu demokratizáciu režimu. Snahy liberálnych komunistov, ako je Alexander Dubček, však boli zcela potlačené inváziou vojsk Varšavskej zmluvy päť štátov v auguste 1968.

 

Fungovanie spoločnosti v danej dobe

• Kritika režimu. Česká spoločnosť reagovala na zmeny vo verejnom aj kultúrnom živote, dôležitú úlohu pri presadzovaní demokratizácie režimu zohrali umelci, ktorí požadovali tvorivú slobodu. Pomáhali prebudiť spoločenské hnutie, šírili názory, ktoré boli v rozpore s ideológiou. Po pokračovaní reforiem volal manifest Dva tisíce slov, ktorého autorom je Ludvík Vaculík, ktorý v krátkej dobe podpísalo viac ako 120 000 ľudí. Kultúra sa v 60. rokoch stala vecou verejnou zaoberala sa problémami, ktoré obvykle riešia parlamenty alebo publicistika.

 

Umenie

• Uvoľňovanie situácie aj v umení. Naväzovanie kontaktov so západnou kultúrou, výtvarnému aj hudobnému umeniu sa dostávalo viac slobody, otváral sa priestor pre experimenty.
• V maliarstve sa uplatňovala abstraktná maľba, maliari sa inšpirovali americkým pop-artom, vychádzajúcim z populárneho masového art komiksu reklamy.
• Sochárska-hľadanie nových výtvarných materiálov netradičných spôsobov ich spracovania.
• V architektúre prevládalo masové stavebníctvo, vznikali veľké sídliská, nákupné strediská, veľký rozkvet zaznamenal bytový design.
• 60. roky sa stali zlatou érou populárnej HUDBY. Mladí speváci – Karel Gott, Waldemar Matuška, Helena Vondráčková či Václav Neckář, združovali sa okolo divadiel Semafor rokoko.
• Figurálne maliarstvo, abstraktná maľba, pop-art, figurálne sochárstvo, masové stavebníctvo, populárna hudba

 

Literatúra – česká próza 2. pol. 20. storočia

• Počas komunistického režimu u nás podliehali všetky oficiálne vydávané diela štátnej cenzúre, iné diela boli zakázané.
• 60. roky 20. storočia doba nebývalej rozkvetu – uvoľnenie kontroly nad literatúrou, scelovanie povolené zakázané literatúry, formálne aj jazykové experimenty
• V rokoch 1958 – 1968 došlo k oslabeniu moci komunistickej vlády, čo bolo spôsobené najmä vlnou kritiky stalinizmu v 50. rokoch aj neskoršou ekonomickou krízou.
• V českej kultúre – uvoľnením kontroly nad vydávanými prácami, postupne došlo ku scelovaniu. Vyšlo mnoho nových titulov ako práve napr. Ostre sledované vlaky. Od roku 1968 však boli režimom opäť utiahnuté šrúby.
• Básnici, prozaici aj dramatici sa často púšťali do formálnych aj jazykových experimentov, mnohí boli ovplyvnení existencializmom.
• V českých podmienkach uplatnil aj nový román, absurdné drama experimentálna poézia. Výrazným kultúrnym fenoménom doby sa stali tzv. Malé scény Semafor.

 

Rozbor: Ostre sledované vlaky

 

Hlavná myšlienka:

• Hlavnou myšlienkou tohto diela je kritika druhej svetovej vojny. Ukazuje na zbytočné straty na životoch a ako vojna ovplyvňuje ľudí (príbeh vypráva o Milošovi Hrmovi, o jeho problémoch a o tom, ako spoločne s Hubičkom sabotujú nemecké vlaky. Hrma je potom smrteľne zranený).

Motívy:

• Jednotlivé motívy podané v časovej následnosti: streľba na nepriateľa, jeho smrť, úvahy o nesmyselnosti vojny, výbuch vlaku, smrť hlavného hrdinu.
• Ďalšie motívy: dospelanie, sexualita, rezignácia, hrdinstvo.

 

Námet:

• Dielo vzniklo v roku 1965 ako reakcia na vojnu. Odohráva sa na železničnej stanici v dobách protektorátu, kudy prejíždia nemecké transporty.

 

Kompozičná výstavba:

• Dej je vyprávany chronologicky, nicmenej sa tu objavuje aj niekoľko retrospektívnych pasáží hlavného hrdinu.
• Celá novela je rozčlenená do 6 kapitol, jednotlivé udalosti sú prerušované práve krátkymi retrospekciami.
• Veršová výstavba: keďže ide o prózu, verše tu nenájdeme.

 

Vyprávač / lyrický subjekt:

• Príbeh v ich-forme vypráva jedna z hlavných postáv novely (mladý výpravčí-aspirant Miloš Hrma).
• Ako je zrejmé aj z výňatku nižšie, vyprávač neobmedzene zachytáva svoje subjektívne pocity, prežitky aj názory na ďalšie postavy alebo situácie (napr. … keby sme o sebe niekde stretli v civilu, možno, že by sme o sebe mali rádi, pohovorili by sme si.. ).

 

Jazyk:

• Všeobecná čeština.
• Profesný jazyk na stanici: výpravčí, perón, vagón.
• Hovorové výrazy: esesáci, hrozný, liverpůl.
• Vulgarizmy: prdeláč, ceckounek.
• Porovnania, metafora, hyperbola, kontrast, tragikomika, erotika, čierny humor, nekonečný prúd reči.

 

Charakteristika postáv:

• Hlavná postava:
  • Miloš Hrma – dvaadvadsaťročný budúci výpravčí (zaučuje sa na výpravčieho); plachý, nezkušený, citlivý, ľutostivý, hlúpy, naivný a nemá skúsenosti so ženami -> jeho milostné neúspechy ho trápia, necíti sa ako plnohodnotný muž, pokúša sa o samovraždu. Nakoniec sa stane partyzánom a vyhodí do povetria vlak, nielenže ho to však stojí život.
• Ďalšie postavy:
  • Výpravčí Hubička – starší výpravčí, „don juan“ (zkušený sukničkár záletník), chytrý, mnohé skúsenosti so ženami, kontrast k Milošovi
  • Prednosta – vášnivý Chovateľ holubov, ktorý túži po povýšení, uniforma znečistená od holubích výkalov mu to znemožní
  • pani prednostová – trpezlivá, chápajúca žena, u ktorej Miloš naivne hľadá pomoc od svojho problému
  • Viktoria Freie – tajomná Rakúšanka, atraktívna zkušená žena, ktorá pripraví Miloša o panictvo -> iniciuje tak jeho prechod v muža
  • Máša – Milošova dievča, mladá a krásna, v partnerskom vzťahu aktívnejšia, svedkyňa „zlyhania“ Miloša -> on sa potom pred ňou stydí.

 

Časopriestor:

• Doba: Obdobie druhej svetovej vojny, vo februárových dňoch roku 1945
• Miesto: malá železničná stanica (nádražie v Kostomlatách), Protektorát Čechy a Morava.

 

Dej (obsah) diela:

Príbeh sa odohráva v zime roku 1945 na železničnej stanici v Kostomlatách. Hlavný hrdina knihy, Miloš Hrma, sa vracia znova do služby po dlhšej dobe, keď sa liečil na psychiatrii. Podrezal si totiž žily kvôli svojej priateľke Máši, lebo ich prvý pokus o pohlavný styk skončil neúspechom, keď on „zvadol ako lilia“. Po prvom sexuálnom nezdare sa neúspešne pokúša o samovraždu. Z psychiatrickej liečebne sa vracia na nádražie, kde predtým pracoval.

Stanicou prejíždia „ostre sledované“ nemecké vlaky, prevážajúce zásoby, zbrane a vojakov. Inak pokojnú atmosféru provinčnej stanice narušujú erotické hry výpravčieho Hubičku (orazítkovanie pozadia telegrafistky Svatej) a prednostu stanice, ktorý chová holuby a dúfa v povýšenie. Miloš je na stanici zaškolovaný poniečom perverzným výpravčím Hubičkom a prednostom stanice. Zároveň poznáva Miloš manželku pana prednostu, s ktorou dúfa, že by mohol získať svoju prvú sexuálnu skúsenosť, ona ho však odmieta.

Jedného dňa výpravčí Hubička tajne oznámi Hrmovi, že ich stanicou dnes prejde transport vojenských zbraní, ktorý sa chystajú on a jeho pomocníci zničiť. Hrma sa k nim ochotne hneď pridá a rozhodne sa, že do transportu shodí nálož. Ten večer prichádza Viktoria Freie, odbojárka, a prináša Hubičkovi revolver a výbušninu, ktorá má vlak zneškodniť. Než odíde Miloš, sverí sa jej so svojím problémom s Mášou, čo končí milovaním Miloša a Viktorie. Miloš zbavený svojho problému stráca zábrany a v sabotážnej akcii nasadzuje vlastný život. Pri akcii sa však po shození nálože navzájom postrelí s nemeckým vojakom, padá zo semafora a umiera pri trati spoločne s nemeckým vojakom.

 

Inšpirácia dielom:

• Film Jiřího Menzela, Oscar za najlepší zahraničný film
• Prózu Ostre sledované vlaky proslávilo najmä filmové spracovanie režiséra Jiřího Menzela. Šlo o výrazný počin tejdojšej Československej kinematografie, snímka bol ocenený americkou filmovou cenou Oscar za najlepší zahraničný film.
• Vplyv na spoluvytváranie literárnej kultúrnej atmosféry 60. dovolte, bežné užívanie obratu „Ostre sledovaný“
• Novela Ostre sledované vlaky sa v dobe svojho vydania podieľala na vytváraní literárnej kultúrnej atmosféry 60. rokov 20.STOROČIA, výraznejší vplyv na ďalší vývoj českej literatúry však nemala.
• Základný kapitál „Ostre sledovaný“ o sebe v českom jazyku začal sa bežne používať, – Ostre sledovaný politik, ostre sledovaný projekt atď.

 

Literárna kritika, dobové vnímanie literárneho diela:

• Ostre sledované vlaky patria k najčítanejším a k nejobľúbenejším Hrabalovým prózam. Směr k tradičnejším formám.
• Nejednoznačné prijatie kritikou. Konzervatívnejšia verejnosť bola textom pohoršená vyčítala Hrabalovi najmä obscénnosť vulgaritu niektorých pasáží, ktoré „mali kaziť“ tejdojšiu mládež.

 

Prijatie vo spoločnosti:

Dielo „Ostre sledované vlaky“ Bohumila Hrabala, ako vo forme novely, tak aj v podobe filmovej adaptácie, zaznamenalo pozitívne prijatie a malo významný dopad na českú scénu aj medzinárodný dosah. Čitateľsky sa jedná o jednu z nejobľúbenejších Hrabalových kníh, aj keď v dobe vydania bola konzervatívnejšia časť spoločnosti zaskočená obscénnosťou a vulgaritou diela.

Filmová adaptácia, ktorú režíroval Jiří Menzel a bola vydaná v roku 1966, získala Oscara za najlepší cudzojazyčný film v roku 1968. To prispelo k medzinárodnému uznaniu ako Hrabala, tak českej kinematografie. Film bol ocenený za svoj autentický ráz a schopnosť premietnuť vojnové trauma prostredníctvom osobného príbehu hlavného hrdinu.

 

• Zachytenie nedávnej bolestnej histórie, verodostojné vylíčenie pocitov mladého hrdinu aj spôsob spracovania témy boli v dobe vydania novely vnímané ako aktuálne.

 

Úryvok – jazykové prostriedky, kontext:

A na tom tanku až po pás stál v kabině říšský voják, na hlavě měl černý baret s umrlčí lebkou a zkříženými hnáty, a můj děda pořád šel rovnou k tomu tanku a ruce měl napřažené a očima stříkal Němcům myšlenku, obraťte se a jeďte nazpátek… a opravdu, ten první tank zastavil, celá armáda zůstala stát, děda se prsty dotýkal toho tanku a pořád vysílal tu samou myšlenku… obraťte se a jeďte nazpátek, obraťte se a jeďte nazpátek, obraťte se… a potom poručík dal praporkem znamení a tank se rozejel, ale děda neuhnul a tank jej přejel, uskřípl mu hlavu, a už říšské armádě nic nestálo v cestě. A tatínek se potom vydal hledat dědovu hlavu.

 

Stručný rozbor úryvku:

• Kontext: Začiatok knihy, Miloš vypráva o svojom tatínkovi a dědovi.
• Jazyk úryvku:
  • Dlhá nekončiaca súvetá plná detailov
  • Archaizmus: umrlčí lebka (vojenský význam – smrť alebo sláva)
  • Nespisovný výraz: hnáty

 

Vlastný názor:

Ostre sledované vlaky od Bohumila Hrabala je kniha veľmi čitateľná, sarkastická a v podstate pomerne jednoduchá. V tom tkví jej kúzlo. Román poskytuje fascinujúci vhľad do myšlienkových procesov mladého muža, čomu som ako teenager aj po 60 rokoch od vydania rozumel. Kniha je napísaná jednoduchým a chytľavým štýlom, čo umožňuje čitateľom rýchlo sa do deja ponoriť. Celý román som prečítal počas jedného večera, čo svedčí o jeho pútavosti a schopnosti udržať moju pozornosť od začiatku až do konca. Celkovo som z čítania knihy mal veľmi dobrý dojem a odporučil by som ju každému. Jej prečítanie patrí k základným znalostiam českej literatúry.